Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 91/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. V. B., T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou G., s.

r. o., M., konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. M. G., ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom zo 16. júna 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. V. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. decembra 2011 doručená sťažnosť MUDr. V. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom zo 16. júna 2011.

2. Sťažovateľka uviedla, že bola rozsudkom Okresného súdu Martin (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 15. marca 2011 zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi S.

sumu 17 433,87 € s príslušenstvom. Navrhovateľ si nárok uplatnil z dôvodu, že 24. januára

2006 bola motorovým vozidlom sťažovateľky spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej

zahynul vodič vozidla Ing. M. B.– manžel sťažovateľky. Pri tejto dopravnej nehode došlo

k poškodeniu kamióna zn. S. V čase dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo

sťažovateľky uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, preto S. poskytla z poistného garančného fondu poškodenému poistné

plnenie. Následne bola táto suma poistného plnenia uplatnená voči sťažovateľke ako

prevádzkovateľke motorového vozidla. Okresný súd dospel k záveru, že dopravná nehoda,

pri ktorej škoda vznikla, bola spôsobená vodičom motorového vozidla, ktorého

prevádzkovateľom bola sťažovateľka. Túto skutočnosť si okresný súd osvojil z uznesenia

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Okresného dopravného inšpektorátu Martin (ďalej

len „dopravný inšpektorát“) ČVS : ORP-9/DI-MT-2006 z 24. augusta 2006, v ktorom bol

za vinníka dopravnej nehody označený manžel sťažovateľky. Sťažovateľke preto bola

rozsudkom z 15. marca 2011 uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi poskytnuté poistné

plnenie s príslušenstvom. Proti rozsudku okresného súdu z 15. marca 2011 podala

sťažovateľka odvolanie, v ktorom namietala predovšetkým nedostatočné dokazovanie

v otázke vinníka dopravnej nehody. Krajský súd o odvolaní sťažovateľky rozhodol

rozsudkom sp. zn. zo 16. júna 2011, ktorým potvrdil rozsudok okresného

súdu z 15. marca 2011 v časti výroku o povinnosti sťažovateľky zaplatiť požadované

poistné plnenie a zrušil vo výroku o trovách konania. V ostatných častiach ostal rozsudok

okresného súdu nedotknutý.

3. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka nesúhlasí predovšetkým s posúdením

otázky zavinenia dopravnej nehody, pri ktorej došlo ku vzniku škody. Uviedla, že už

v konaní na okresnom súde navrhovala vykonanie revízneho znaleckého posudku

a rekonštrukciu dopravnej nehody, pretože podľa jej názoru dopravnú nehodu spôsobil

vodič kamióna zn. S. tým, že išiel plne v protismere.

Týmto podľa sťažovateľky došlo k porušeniu jej práva podľa

a čl. 6 dohovoru, lebo konajúce súdy odmietli vykonať dôkaz, ktorý mal spoľahlivo určiť

mieru zavinenia, resp. úplné zavinenie dopravnej nehody, pri ktorej bola spôsobená škoda.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti takýmto nálezom:

„1. Porušovateľ v konaní porušil právo sťažovateľky, zaručené

- Dohovoru v spojitosti s SR na spravodlivé

prejednanie veci.

2. V zmysle § 56 ods. 2 zák. 38/93 Z. z. rozsudok porušovateľa

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľka si uplatňuje náklady právneho zastúpenia za 2 úkony právnej

pomoci, právny zástupca je platiteľom DPH.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia môže ústavný

súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa

namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci

predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie (napr. , , , ).

7. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

zo 16. júna 2011 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). K porušeniu týchto práv malo dôjsť

tým, že krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o vinníkovi dopravnej nehody,

a preto nepovažoval za potrebné vykonať o tejto otázke ďalšie dokazovanie.

8. Ústavný súd zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru pripomína, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s , respektíve

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov

len v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, ).

Vychádzajúc z uvedených kritérií preskúmal ústavný súd napadnutý rozsudok

krajského súdu. Ústavný súd nezistil v rozsudku krajského súdu žiadne skutočnosti, ktoré by

poukazovali na to, že by sa krajský súd nedôsledne zaoberal argumetáciou sťažovateľky

alebo preskúmaním rozsudku okresného súdu z 15. marca 2011. Krajský súd zrozumiteľne

a zároveň právne korektne odôvodnil, prečo sa stotožnil so záverom okresného súdu

o príčine dopravnej nehody, s čím predovšetkým sťažovateľka prejavila nespokojnosť.

Krajský súd, ako aj okresný súd pri posúdení tejto otázky vychádzali zo záverov uznesenia

dopravného inšpektorátu z 24. augusta 2006. Vo vyšetrovaní tejto dopravnej nehody neboli

zistené žiadne nedostatky ani Krajskou prokuratúrou v Žiline, ktorá preskúmala postup

dozorujúceho prokurátora, ako aj predchádzajúce konanie na základe opakovaného podnetu

sťažovateľky, ktorý bol odložený. Krajský súd preto logicky dospel k záveru, že príčiny

dopravnej nehody vrátane jej zavinenia boli dostatočne zistené, a preto túto otázku nebolo

potrebné opätovne objasňovať ďalším dokazovaním, ktorého sa domáhala sťažovateľka.

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu

v dokazovaní vykonanom súdom prvého stupňa. Pretože namietané rozhodnutie krajského

súdu nevykazuje znaky svojvôle či arbitrárnosti a je dostatočne odôvodnené na základe jeho

vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný

tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj , ) a v tejto

situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu. Ústavný súd v tejto

súvislosti pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme

všeobecného súdnictva.

9. Ústavný súd sa v záujme presvedčivosti rozhodnutia osobitne zameral na námietku

sťažovateľky, že konajúce súdy odmietli vykonať ňou navrhnuté dôkazy na zistenie vinníka

dopravnej nehody. V tejto súvislosti ústavný súd už judikoval, že neupravuje

prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné

kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to,

či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí

dôkaz na jeho vykonanie (porovnaj , ). Rovnako Európsky súd

pre ľudské práva vo svojej judikatúre vyvodzuje záver, že súd nie je povinný za každých

okolností vykonať všetky dôkazy, ktoré strana navrhne. Prípustnosť dôkazov nie je

dohovorom regulovaná a ide o otázku, ktorú upravuje predovšetkým vnútroštátne právo.

Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania je otázka, ktorú posudzujú

predovšetkým vnútroštátne orgány (rozhodnutie Engel c. Holandsko z 8. júna 1976, § 91,

podobne Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. júna 2002, § 45 ). Krajský súd

dospel po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu z 15. marca 2011

k názoru, že príčiny dopravnej nehody boli dostatočným spôsobom preskúmané v trestnom

konaní vedenom dopravným inšpektorátom pod ČVS: ORP-9/DI-MT-2006, a preto

postupoval okresný súd správne, keď vychádzal z tam vykonaného dokazovania.

Nepovažoval preto za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré sťažovateľka

navrhovala.

10. Ústavný súd nezistil v postupe a v napadnutom rozsudku krajského súdu žiadnu

možnosť porušenia práv sťažovateľky, ktorých ochrany sa sťažovateľka domáhala. Ústavný

súd preto odmietol jej sťažnosť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

11. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd

nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré sú viazané na skutočnosť, že

sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2012