Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 84/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. M. M., P., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a a ods.

1 a čl. 14 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 5 ods. 2 a čl. 45 ods. 1 Charty

základných práv a slobôd Európskej únie nariadením pracovnej povinnosti v nadväznosti na

uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 752 z 28. novembra 2011 k návrhu na vyhlásenie

núdzového stavu podľa ústavného o bezpečnosti štátu v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších

predpisov, na uloženie pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej

starostlivosti a zakázanie uplatňovania práva na štrajk niektorým pracovníkom a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára

2012 doručená sťažnosť MUDr. M. M., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 9 ods. 1 a čl. 14 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), ako aj čl. 5 ods. 2 a čl. 45 ods. 1 Charty základných práv a slobôd

Európskej únie (ďalej len „charta“) nariadením pracovnej povinnosti v nadväznosti na

uznesenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) č. 752 z 28. novembra 2011 k

návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa ústavného o

bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v

znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný “), na uloženie

pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti a zakázanie

uplatňovania práva na štrajk niektorým pracovníkom (uverejnené pod č. ,

pozn.).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že bol zamestnaný v Nemocnici P., a. s.

(ďalej len „nemocnica“), kde dal výpoveď a jeho pracovný pomer skončil uplynutím

výpovednej lehoty 30. novembra 2011.

Dňa 30. novembra 2011 mu riaditeľ nemocnice doručil príkaz, ktorým mu nariadil

pracovnú pohotovosť.

Sťažovateľ tvrdí, že „Nariadením pracovnej povinnosti som bol/a podrobený/á

nútenej práci. V súvislosti s tým bolo porušené aj moje právo na slobodný pohyb ako

základné právo občana Európskej únie garantované čl. 45 ods. 1 Charty základných práv

a slobôd Európskej únie, čl. 14 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 23 ods. 1

.“.

Poukazuje pritom na to, že vláda 28. novembra 2011 vyhlásila núdzový stav podľa

ústavného , čo sťažovateľ považuje za stav, ktorý je v rozpore

s ústavným , pričom uvádza dôvody takéhoto svojho stanoviska.

Tvrdí, že dôvody na vyhlásenie núdzového stavu ustanovené v čl. 5 ústavného zákona

č. formou taxatívne vymedzených udalostí nenastali.

Podľa jeho názoru „skutočnosť, že na vyhlásenie núdzového stavu neboli naplnené

podmienky podľa ústavného , jasne naznačuje aj skutočnosť, že

na pomoc nebol vyzvaný k súčinnosti Slovenský Červený kríž, ktorý ani na základe

vlastného rozhodnutia nepovažoval túto situáciu za núdzový stav, v ktorej má nielen

povinnosť na základe výzvy, ale aj právo konať“.

Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd

„a) vyslovil, že nariadením pracovnej povinnosti v prípade sťažovateľa bolo

porušené jeho ľudské právo na slobodné vykonávanie povolania lekára, ktoré mu zaručujú

čl. 5 ods. 2 Charty základných práv a slobôd Európskej únie, čl. 9 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd a , a právo na slobodu pohybu, ktoré

mu zaručujú čl. 45 ods. 1 Charty základných práv a slobôd Európskej únie, čl. 14 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd a , a to v súvislosti s rozhodnutím vlády

o vyhlásení núdzového stavu vydaného v rozpore s ústavného

a

b) rozhodol o finančnom zadosťučinení vo výške minimálne 10- násobku priemernej

mzdy v národnom hospodárstve, s ohľadom na vysokú spoločenskú nebezpečnosť

zneužívania právomoci verejného činiteľa členmi vlády Slovenskej republiky.“.

V súvislosti s predložením dôkazov preukazujúcimi porušenie svojich práv uvádza,

že „S ohľadom na všeobecnú záväznosť Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 752

z 28. novembra 2011 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona

č. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu

a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, na uloženie pracovnej povinnosti

na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti a zakázanie uplatňovania práva na štrajk

niektorým pracovníkom nenavrhujem žiadne dôkazy; domnievam sa, že predložené dôkazy

preukazujúce porušenie mnou uvedených práv by mohli byť postačujúce.“.

Za porušiteľa označených práv v nadväznosti na uvedené označil sťažovateľ vládu.

Z príloh priložených k sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľovi bol 29. novembra 2011

príkazom na pracovnú povinnosť č. p.: 1/2011/13174-7 vydaným Obvodným úradom P.

(ďalej len „obvodný úrad“) na základe uznesenia vlády č. 752 z 28. novembra 2011, ktorým

vyhlásila núdzový stav podľa ústavného

na zabezpečenie zmiernenia krízovej situácie podľa čl. 5 ods. 3 písm. b) ústavného zákona

č. , daný príkaz na pracovnú pohotovosť, ktorý obsahoval povinnosť

sťažovateľa podriadiť sa pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej

starostlivosti. Na tento účel sa mal dostaviť 1. decembra 2011 do 7.00 h na personálny útvar

nemocnice, v prospech ktorej mal v čase núdzového stavu plniť pracovnú povinnosť.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ uzavrel 1. decembra 2011 s nemocnicou pracovnú

zmluvu „na dobu určitú do skončenia uloženej pracovnej povinnosti zamestnancovi

na výkon zdravotnej starostlivosti v súlade s Príkazom Obvodného úradu P. v kontexte

uznesenia Bezpečnostnej rady obvodu P.“ do času zrušenia núdzového stavu vyhláseného

uznesením vlády č. 752 z 28. novembra 2011. Pracovná povinnosť uložená sťažovateľovi

príkazom na pracovnú povinnosť č. p.: 1/2011/13174-7 vydaným obvodným úradom z 29.

novembra 2011 bola sťažovateľovi rozhodnutím obvodného úradu č. p.: 1/2011/13174-38

z 8. decembra 2011 zrušená v nadväznosti na uznesenie vlády č. 777 zo 7. decembra 2011,

ktorým vláda ukončila núdzový stav a zrušila uloženie pracovnej povinnosti na

zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať po

jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , , ,

, , ).

V nadväznosti na to ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť podľa § 25 ods. 1

a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

ods. 2 .

Sťažovateľ tvrdí, že porušiteľom ním označených práv je vláda, ktorá podľa jeho

názoru vyhlásila núdzový stav, hoci na toto vyhlásenie neboli splnené podmienky

ustanovené ústavným

Rozhodovanie o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo

núdzového stavu vládou a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané

v súlade s a ústavným , je síce v právomoci ústavného

súdu, ale domáhať sa takéhoto rozhodnutia možno len v konaní podľa ,

a nie v konaní o sťažnosti podľa .

Podľa a návrh na začatie konania o súlade

rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a ďalších rozhodnutí nadväzujúcich na toto

rozhodnutie podľa sú oprávnené podať osoby uvedené v

písm. a) a b) . Účastníci konania sú navrhovateľ a prezident

Slovenskej republiky. Podľa ústavný súd začne

konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

[písm. a)], prezident Slovenskej republiky [písm. b)].

Ústavnému súdu však nebol doručený žiaden návrh aktívne procesne legitimovanej

osoby, na základe ktorého by mohol/mal rozhodovať o tom, či vyhlásenie núdzového stavu

bolo v súlade s alebo ústavným Sťažovateľ nebol

oprávnenou osobou na podanie takéhoto návrhu; pokiaľ by ústavný súd kvalifikoval

podanie sťažovateľa ako návrh na začatie konania podľa , musel by

jeho podanie odmietnuť podľa z dôvodu, že bol podaný

zjavne neoprávnenou osobou. Sťažovateľ však zreteľne označil svoje podanie ako

„Sťažnosť podľa ústavného ...“.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd považoval za potrebné poukázať na právny

názor vyplývajúci z jeho ustálenej judikatúry, podľa ktorého „každé konanie možno začať

len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich

nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základe jeho

vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich preto

koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci

a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom.“ (, tiež

, , ). Z citovaného okrem iného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa nemôže ústavný súd uplatniť právomoc,

ktorou disponuje v konaní podľa , t. j. v konaní, ktorého predmetom

okrem iného je aj rozhodovanie o tom, či vyhlásenie núdzového stavu bolo v súlade

s alebo ústavným zákonom. Záver vyplývajúci z citovaného právneho názoru má

nesporne aj ústavnú relevanciu, a to zvlášť v prípadoch, ak by sa v konaní, ktoré patrí

v zmysle do pôsobnosti senátu ústavného súdu, mala uplatniť

právomoc, ktorú zveruje do pôsobnosti pléna ( ), čo je aj prípad

sťažovateľa. Aj ústavný súd je totiž viazaný , a preto si senát ústavného

súdu nemôže v rozpore s ústavnou úpravou atrahovať právomoc pléna ústavného súdu, a to

ani vtedy, ak by to v okolnostiach prípadu mohlo byť v prospech ochrany základných práv

a slobôd (m. m. ).

Bez existencie rozhodnutia pléna ústavného súdu podľa o tom,

že vyhlásenie núdzového stavu uznesením vlády č. 752 z 28. novembra 2011 nebolo

v súlade s ústavným , nemôže preto senát ústavného súdu

rozhodnúť v konaní o sťažnosti podľa o tom, že týmto rozhodnutím

vlády došlo k porušeniu sťažovateľom označených práv, o to viac, že z okolností

posudzovaného prípadu zjavne vyplýva, že k nariadeniu pracovnej povinnosti sťažovateľa

došlo nie priamo týmto rozhodnutím vlády, ale príkazom na pracovnú povinnosť

č. 1/2011/13174-7 z 29. novembra 2011, ktorý vydal obvodný úrad, pričom navyše

preskúmanie ústavnosti a zákonnosti takéhoto príkazu patrí do pôsobnosti všeobecných

súdov v rámci správneho súdnictva ( a nasl. ).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

medzi sťažovateľom namietaným porušením jeho práv podľa , listiny a charty

a uznesením vlády č. 752 z 28. novembra 2011 neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by

signalizovala možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2012