Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 102/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. februára 2012

prerokoval námietku predpojatosti proti sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ladislavovi Oroszovi, Ľudmile Gajdošíkovej a Jánovi Lubymu, vznesenú Dobroslavom

Trnkom v konaní o jeho sťažnosti vedenej pod sp. zn. , ktorou namieta

porušenie základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých

podmienok postupom Národnej rady Slovenskej republiky, a takto

rozhodol:

1. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. .

2. Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby n i e

s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej pod sp. zn.

.

O d ô v o d n e n i e :

1. V konaní o sťažnosti Dobroslava Trnku (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám

za rovnakých podmienok podľa a práva vstúpiť

za rovnakých podmienok bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení

do verejných služieb svojej krajiny podľa čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach postupom Národnej rady slovenskej republiky (ďalej aj

„národná rada“) pri hlasovaní o voľbe kandidáta na funkciu generálneho prokurátora

Slovenskej republiky (ďalej aj „generálny prokurátor“), konanom 17. mája 2011 a tiež jej

hlasovaním o voľbe kandidáta na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky

konaným 17. júna 2011, vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) pod sp. zn. , ktorá bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi

Oroszovi, vzniesol sťažovateľ podaním z 1. augusta 2011, doplneným podaním z 3. augusta

2011, 7. septembra 2011 a 22. februára 2012 námietky predpojatosti proti všetkým sudcom

senátu IV. ÚS.

2. Sťažovateľ námietku zaujatosti odôvodnil:

a) proti Ladislavovi Oroszovi tak, že

(i) „Dňa 27. apríla 2009 sa osobne dostavila V. O., manželka Ladislava Orosza na

Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, kde podala trestné oznámenie vo veci

obmedzovania jej osobnej slobody, za účelom diskreditácie jej samotnej, ako aj jej manžela,

sudcu Ústavného súdu SR, pretože mala dôvodné podozrenie, že dňa 16. 4. 2009 počas

oslavy životného jubilea JUDr. M. P., ktorá sa konala v priestoroch reštaurácie H. v K., jej

bola podaná bez jej vedomia nezistená látka, ktorá spôsobila u nej stav bezbrannosti. V

predmetnej veci bolo začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu

obmedzovania osobnej slobody podľa , s

poukazom na . Predmetné stíhanie bolo podľa

písm. a) zastavené vyšetrovateľom PZ Košice, lebo je nepochybné, že sa

nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Počas vyšetrovania tejto kauzy, ktorá bola

mediálne spojená s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR v kauze ústavnosti

existencie Špeciálneho súdu, ma osobne navštívil Ladislav Orosz a vzhľadom aj na jeho

žiadosť a žiadosť jeho manželky som ako generálny prokurátor rozhodol v súlade s

ustanovením o prokuratúre o zmene výkonu dozoru nad

predmetnou trestnou vecou, pričom dozor vykonal prokurátor vojenskej prokuratúry

Bratislava pod sp. zn. OPv 142/09. V priebehu vyšetrovania sa však nepotvrdili žiadne

skutočnosti, ktoré vo svojich výpovediach uvádzal L. Orosz. Táto skutočnosť stavia L.

Orosza a orgány prokuratúry, osobitne Dobroslava Trnku, t. č. námestníka generálneho

prokurátora, ktorý bol vo veci činný, do kontradiktórneho postavenia, z ktorého sa dá

usudzovať zaujatosť L. Orosza, nakoľko možno dôvodne predpokladať, vzhľadom na jeho

predchádzajúce žiadosti a stanoviská, že k rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní

o zastavení trestného stíhania bude zaujímať kritický a nesúhlasný postoj“.

(ii) Ladislav Orosz v priamo súvisiacej veci rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

zastupujúceho generálneho prokurátora – I. námestníka JUDr. Ladislava Tichého o súlade

ustanovení Čl. I bodu 3 (§ 39 ods. 8), bodu 5 (§ 110 ods. 2), bodu 8 (§ 115 ods. 1) bodu 10

(§ 123 ods. 3) a bodu 11 (§ 124 ods. 2), Čl. II (§ 37 ods. 1) a Čl. III (§ 8 ods. 2) zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v znení

neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, s a

Slovenskej republiky prejudikoval svoje rozhodnutie vo svojom odlišnom stanovisku

k rozhodnutiu pléna ústavného súdu vo veci sp. zn. , ktorá úzko súvisí

so sťažnosťou sťažovateľa.

b) Proti Jánovi Lubymu a Ľudmile Gajdošíkovej sťažovateľ námietku odôvodnil

podaním odlišného stanoviska v už označenej veci sp. zn. , ktorým prejavili

istú angažovanosť proti vymenovaniu sťažovateľa do funkcie generálneho prokurátora,

a názorovou prepojenosťou medzi sudcami tohto senátu.

c) Z uvedených dôvodov sťažovateľ žiadal, aby z rozhodovania o jeho sťažnosti boli

pre zaujatosť vylúčení Ladislav Orosz, Ján Luby a Ľudmila Gajdošíková.

3. K námietkam zaujatosti sa vyjadrili všetci namietaní sudcovia:

a) Sudca Ladislav Orosz uviedol:

(i) «Vo vzťahu k prvej námietke môžem potvrdiť, že som sa v priebehu leta 2009

skutočne stretol so sťažovateľom, ktorý v tom čase vykonával funkciu generálneho

prokurátora. Dôvodom tohto stretnutia, o ktoré som osobne požiadal, bola skutočnosť, že

podľa informácie, ktorú mala moja manželka od JUDr. P. K., krajského prokurátora K.

v K., sa spis súvisiaci s jej trestným oznámením nachádzal už niekoľko týždňov na

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky za účelom určenia orgánu prokuratúry, ktorý

bude nad touto trestnou vecou vykonávať dozor. Výsledkom tohto stretnutia, ktorého sa

zúčastnila aj moja manželka, bolo ubezpečenie zo strany sťažovateľa, že urýchlene

rozhodne o tom, či dozor nad uvedenou trestnou vecou zverí prokurátorovi vojenskej

prokuratúry, alebo útvaru osobitného určenia Generálnej prokuratúry. Korektnosť prístupu

D. Trnku k uvedenej trestnej veci sa prejavila v tom, že bezprostredne po našom osobnom

stretnutí skutočne zveril výkon dozoru nad ňou prokurátorovi Vojenskej prokuratúry

Bratislava, a zrejme aj vďaka tomu sa u uvedenej trestnej veci začalo plynulo konať.

Za týchto okolností je pre mňa nanajvýš prekvapujúce a nepochopiteľné, že práve

uvedené skutočnosti sťažovateľ uvádza ako dôvod mojej možnej predpojatosti k jeho osobe,

o to viac, že D. Trnka v predmetnej trestnej veci, okrem určenia orgánu prokuratúry, ktorý

bude nad ňou vykonávať dozor, priamo nekonal, a preto s ním nemôžem byť

v „kontradiktórnom postavení“. Navyše, podľa mojich informácií predmetná trestná vec

súvisiaca s trestným oznámením mojej manželky nebola zatiaľ právoplatne skončená,

pričom v doterajšom priebehu tohto trestného konania boli v zásade všetky procesné návrhy

mojej manželky ako poškodenej zo strany orgánov činných v trestnom konaní akceptované.

Bez ohľadu na už uvedené považujem, za dôležité upozorniť na to, že argumentácia

sťažovateľa, ktorou odôvodňuje svoju prvú námietku, je založená na vnútornej premise,

podľa ktorej by som musel byť tak, ja, ako aj všetci ostatní sudcovia ústavného súdu

v kontradiktórnom vzťahu, zakladajúcom dôvod na vylúčenie z rozhodovania určitej veci,

ku všetkým orgánom činným v trestných veciach (teda v zásade vo vzťahu k všetkým

príslušníkom policajného zboru a všetkým prokurátorom, pozn.) v prípade, ak by bolo

kedykoľvek v minulosti začaté trestné stíhanie z nášho podnetu (podnetu sudcov ústavného

súdu, pozn.), alebo podnetu nám blízkych osôb a následne zastavené, bez ohľadu na to, či

v danej trestnej veci konkrétny policajný orgán (policajt) alebo orgán prokuratúry

(prokurátor) priamo konal, alebo nekonal, Táto logická konštrukcia, na ktorej je zjavne

založená prvá námietka sťažovateľa je už svojou povahou absurdná, a preto celkom zjavne

neodôvodnená.“

(ii) Rovnako považujem za zjavne neodôvodnenú aj druhú námietku sťažovateľa, a to

v prvom rade s poukazom na ustanovenie , ktoré sa v zmysle zákona

o ústavnom súde primerane používa aj na rozhodovanie o námietkach predpojatosti

vznesených proti sudcom ústavného súdu. Z dikcie označeného ustanovenia vyplýva, že

dôvodom pre vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Navyše, právny názor, ktorý som formuloval vo svojom odlišnom stanovisku

k uzneseniu ústavného súdu sp. zn. z 15. júna 2011, celkom zjavne nesúvisí

s argumentáciou sťažovateľa, uplatnenou v jeho sťažnosti vo vzťahu k postupu Národnej

rady Slovenskej republiky pri hlasovaní o voľbe kandidáta na funkciu generálneho

prokurátora konanom 17. júna 2011. Sťažovateľ totiž v sťažnosti nenamieta samotný

nesúlad novely zákona o rokovacom poriadku s (čo by v konaní o sťažnosti podľa

navyše bolo irelevantné) a ani spôsob hlasovania, ale len skutočnosť,

že s hlasovanie (voľba) 17. júna 2011 podľa príslušných ustanovení novely zákona

o rokovacom poriadku vôbec uskutočnilo, napriek tomu, že ústavný súd svojím uznesením

z 15. júna 2011 pozastavil ich účinnosť. Podotýkam, že k sťažovateľom namietanej

skutočnosti som sa vo svojom odlišnom stanovisku vôbec nevyjadroval a ani nevyjadril,

keďže 15. júna 2011 som nemohol vedieť (tak ako ostatní sudcovia ústavného súdu), či sa

hlasovanie 17. júna 2011 uskutoční.

Vychádzajúc z uvedeného zastávam názor, že dôvody na ktorých sťažovateľ zakladá

svoju námietku predpojatosti voči mojej osobe, sú celkom zjavne neodôvodnené. Zároveň

vyhlasujem, že sa necítim byť vo vzťahu k jeho osobe predpojatý a som pripravený

rozhodovať vo veci jeho sťažnosti objektívne a nestranne.»

b) Sudca Ján Luby uviedol, že námietku sťažovateľa považuje so zreteľom na § 27

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) za nedôvodnú a nie je mu známy ani žiaden

iný dôvod, pre ktorý by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho predpojatosti (nemá žiaden

vzťah k predmetnej veci, k jeho účastníkom ani k právnemu zástupcovi).

c) Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková uviedla, že ona žiadne odlišné stanovisko vo veci

sp. zn. nenapísala, preto sa necíti byť predpojatá a je pripravená

rozhodovať nestranne a nepredpojato.

4. Zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície

v Košiciach sp. zn. OPv 142/09 ústavný súd zistil, že uznesením z 20. júna 2011 trestné

stíhanie pre zločin obmedzovania osobnej slobody V. O. bolo zastavené s odôvodnením, že

inkriminovaný skutok sa nestal.

5. Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Podľa § 28 ods. 1 zákona

o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho

predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť

najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Podľa ak

ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne

iný senát. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2012 (Spr 165/2012)

o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje I. senát, ak ide o sudcov IV. senátu.

6. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo svojom čl. 6 ods. 1

ustanovuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

7. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) permanentne pripomína, že

nepredpojatosť musí byť posudzovaná tak prostredníctvom subjektívneho testu, ktorý má

zaistiť osobné presvedčenie určitého sudcu v danej kauze, ako aj prostredníctvom

objektívneho testu spočívajúceho v zistení, či tento sudca poskytuje dostatočné záruky na to,

aby boli v tomto ohľade vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nepredpojatosti (porov.

Thomann v. Švajčiarsko z 10. júna 1996).

8. Pokiaľ ide o subjektívny test, sudca musí byť subjektívne oslobodený od osobnej

prekážky či predpojatosti. V tomto smere je potrebné nepredpojatosť prezumovať dovtedy,

pokiaľ nebude podaný dôkaz o opaku.

Vychádzajúc z obsahu vyjadrení namietaných sudcov a ich vyhodnotení ústavný súd

konštatoval, že zo subjektívneho hľadiska zatiaľ nič v danom prípade nepreukazuje

subjektívnu predpojatosť sudcov Ladislava Orosza, Jána Lubyho a Ľudmily Gajdošíkovej.

9. Pokiaľ ide o objektívny test, musí byť preukázané, či u sudcu – celkom nezávisle

od jeho osobného správania sa – existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vyvolať

pochybnosti o jeho nepredpojatosti, pretože podľa ustálenej judikatúry ESĽP

„spravodlivosti nielenže musí byť urobené zadosť, ale musí sa aj javiť, že sa jej činí (robí)

zadosť“ (porov. Piersack v. Belgicko z r. 1982). V tomto ohľade dokonca môžu byť do istej

miery dôležité aj určité špecifické javy, procesy či pohnútky v správaní sa sudcu navonok.

V hre je tu totiž dôvera, ktorej sa musia sudcovia tešiť vo verejnosti. Preto každý sudca,

u ktorého existuje legitímny dôvod obávať sa absencie nepredpojatosti, musí

z prejednávania a rozhodovania veci odstúpiť. Z uvedených záverov vyplýva, že pri

rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny dôvod sa obávať, že niektorý

sudca nie je nepredpojatý, je dôležité, ale nie však rozhodujúce stanovisko dotknutej strany

(účastníka konania). Rozhodujúce je, či možno pokladať tieto obavy za objektívne dôvodné

(porov. Wettstein v. Švajčiarsko).

10. Či sú obavy týkajúce sa nepredpojatosti namietaných sudcov videné objektívne

odôvodnené, záleží na okolnostiach každého konkrétneho prípadu. Podľa názoru ústavného

súdu práve tieto okolnosti, ktoré existovali a existujú, mohli vyvolať u sťažovateľa

objektívne a dôvodné obavy, že u sudcu Ladislava Orosza chýba v tomto smere záruka

nepredpojatosti, a to najmä v preukázaných skutočnostiach, že Ladislav Orosz neprípustným

spôsobom intervenoval a vyvíjal nevhodné aktivity cez svoje postavenie u sťažovateľa ako

orgánu činného v trestnom konaní s cieľom chrániť záujmy a prospech svojej manželky ako

oznamovateľky a poškodenej osoby, teda vo svojej súkromnej záležitosti (i), a že uvedená

skutočnosť spolu s jeho prejavom v prebiehajúcom, istý čas v paralelnom konaní vedenom

na ústavnom súde pod sp. zn. , (podal separátne votum spolu so sudcom

Jurajom Horváthom), v ktorom preukázal aj istú osobnú angažovanosť v neprospech

postavenia sťažovateľa ako kandidáta na voľbu generálneho prokurátora (ii), hlavne

konštatovaním a istým návodom, podľa ktorého „pozastavením účinnosti napadnutých

ustanovení zákona o rokovacom poriadku národnej rady sa vytvorí aj na dlhšie obdobie

stav, keď v čele generálnej prokuratúry bude jej prvý námestník, ktorý nedisponuje

demokratickou ústavnou legitimitou a navyše v tomto konaní je v postavení navrhovateľa, t.

j. on sám svojím návrhom na začatie konania pred ústavným súdom vytvára nepriamo

priestor pre svoje aj dlhodobejšie pôsobenie v čele sústavy orgánov prokuratúry.

Vytvorenie takejto situácie nepovažujeme z hľadiska potreby zabezpečiť v čo najkratšom

čase podmienky na príslušnými ústavnými orgánmi (národnou radou a prezidentom)

legitimovaný výkon funkcie generálneho prokurátora za akceptovateľný. Na tom nič

nemení skutočnosť, že z formálno-právneho hľadiska by mohla národná rada, v čase do

p u b l i k o v a n i a namietaného uznesenia ústavného súdu v zbierke zákonov, z v o l i ť

k a n d i d á t a na funkciu generálneho prokurátora (aj) tajnou voľbou, voči ktorej v čase

rozhodovania ústavného súdu o tomto uznesení nemal žiadne výhrady nielen prvý námestník

generálneho prokurátora, ale ani žiaden iný subjekt, ktorý má ústavne relevantnú možnosť

ovplyvniť proces kreovania nového generálneho prokurátora.“.

11. Zo strany námietkového senátu pri posudzovaní námietky predpojatosti nejde

o popretie práva sudcu na vyjadrenie svojho odlišného názoru, ktorý by inak tiež mal byť,

ako väčšinové rozhodnutie sebaobmedzujúci, neutrálny či korektný, ale o nebezpečenstvo

vzniku určitých pochybností o nepredpojatosti disentujúceho sudcu, ktoré by malo položiť

varovný prst pred jeho ústa alebo zdržanlivosť do jeho píšuceho pera tak, aby nevznikli

žiadne pochybnosti na strane sťažovateľa, že disentujúci sudca nebude pristupovať k jeho

prípadu bez požadovanej nepredpojatosti. A to sa u namietaného sudcu Ladislava Orosza

nenaplnilo, keď v podstate v oddelenom stanovisku pobádal Národnú radu Slovenskej

republiky na uskutočnenie voľby kandidáta, aj keď v tomto smere existovalo pozastavenie

účinnosti právnej normy týkajúcej sa voľby. Napriek uvedenému ústavný súd dodáva, že

výhrada uvedená v bode 10 (ii) mala pre závery uvedené v bode 1 výroku právnu relevanciu

iba v spojitosti s výhradami uvedenými v bode 10 (i), ktoré boli určujúce, t. j. sama osebe

by dôvody na vylúčenie sudcu nezakladala.

12. Ak sa má rozhodnúť o tom, či v danom prípade existuje dôvod sa obávať, že

konkrétny sudca nie je nepredpojatý, potom stanovisko toho, kto tvrdí, že nie je

nepredpojatý, je síce dôležité, nie však rozhodujúce. Podľa názoru ústavného súdu už

uvedené skutočnosti (bod 10) mohli u sťažovateľa vyvolať určité pochybnosti a dôvodné

obavy, že sudcovi Ladislavovi Oroszovi bude chýbať v jemu pridelenej veci sťažovateľa

nevyhnutná nepredpojatosť; v predchádzajúcom konaní (vo veci ) sa totiž

ukázala istá osobná angažovanosť v uskutočnení volieb kandidáta na funkciu generálneho

prokurátora národnou radou, a to aj napriek väčšinovému rozhodnutiu ústavného súdu

o pozastavení účinnosti dotknutých právnych noriem, takže je naplnená obava sťažovateľa,

že tento sudca bude pokladať národnou radou zvoleného kandidáta na funkciu generálneho

prokurátora (J. Čentéša) za legitímne zvoleného. Táto situácia mohla vyvolať legitímne

dôvody na strane sťažovateľa, že uvedený sudca nebude k jeho prípadu pristupovať bez

požadovanej nepredpojatosti, preto ústavný súd žiadosti sťažovateľa o jeho vylúčenie

z konania vyhovel.

13. Skutočnosti uvedené sťažovateľom v jeho námietke proti sudcom Jánovi Lubymu

a Ľudmile Gajdošíkovej senát ústavného súdu nepovažoval za opodstatnené, lebo sa buď

nenaplnili, alebo boli menšej relevancie, resp. len v rovine všeobecných úvah, či spočívali

v ich rozhodovacej činnosti (separátne vótum), preto o nej ústavný súd rozhodol tak, že títo

sudcovia nie sú vylúčení z konania a rozhodovania vo veci vedenej na ústavnom súde pod

sp. zn. .

14. K výroku č. 2 tohto uznesenia si vyhradil odlišné stanovisko sudca Milan Ľalík

v zmysle ustanovenia .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. februára 2012