Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 30/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. marca 2012

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka

a Petra Brňáka v konaní o sťažnosti Ing. S. F., M., zastúpeného advokátom JUDr. R. K.,

P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v

konaní vedenom pod sp. zn. V-2 takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. S. F. podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. V-2 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. S. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 319,39 €, ktoré j e Okresný

súd Bratislava III p o v i n n ý mu zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť Ing. S. F. trovy právneho

zastúpenia v sume 261,82 € na účet jeho advokáta JUDr. R. K. do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna

2011 doručená sťažnosť Ing. S. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 , ktoré doteraz nie je

skončené.

2. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej poukázal na bežný predmet sporu (o vyporiadanie

BSM) a na aktuálnu judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej pri posudzovaní otázky, či

v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa , ústavný súd zohľadňuje 3 kritériá – právnu a faktickú

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka počas konania a spôsob, akým

súd v konaní postupoval, a to, že aj sťažnosť adresovaná predsedovi okresného súdu z roku

2010 nepriniesla zatiaľ ukončenie veci.

V predmetnej veci podľa sťažovateľa nešlo o zložitú vec, takže zistené prieťahy

v konaní boli spôsobené len neefektívnou činnosťou okresného súdu, ktorá išla len na jeho

vrub.

3. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd uznesením

prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne vo veci samej vydal nález, v ktorom vysloví, že

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn. V-2 porušené bolo, prikáže okresnému súdu ďalej konať bez

zbytočných prieťahov, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 319,39 €,

ktorú mu bude povinný zaplatiť okresný súd do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

4. Potom, ako ústavný súd konštatoval, že ústavná sťažnosť je prípustná a spĺňa aj

ostatné náležitosti vyžadované zákonom, pristúpil k jej meritórnemu prerokovaniu

na neverejnom pojednávaní podľa a dospel k záveru,

že je dôvodná.

5. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovuje (,

), že právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. právo

na vybavenie veci v primeranej dobe, je nedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces

garantovaného v v spojení s a dohovoru.

Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom hodnotené ako iný

zásah orgánu verejnej moci a spravidla ide o prevažne jednorázový, protiprávny a zároveň

protiústavný atak týchto orgánov voči základným zaručeným právam (slobodám),

ktorý v dobe toho ataku predstavuje trvalé ohrozenie po práve existujúceho stavu, pričom

taký atak sám nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov

a ako taký sa vymyká obvyklému prieskumnému či inému konaniu; z tejto fakticity musí

neskôr vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nevyplývajúcim

z príslušného rozhodnutia nemožno čeliť inak (ultima ratio) než ústavnou sťažnosťou,

resp. nálezom ústavného súdu obsahujúcim okrem iného aj príkaz konať bez zbytočných

prieťahov.

6. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa

potom opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená

objektívne charakterom prerokovávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu

konania, správanie a procesnú aktivitu sťažovateľa a ostatných účastníkov konania, ako aj

správanie príslušných orgánov.

7. Hoci ústavný súd spravidla neskúma, či prieťahy v konaní spočívajú

na subjektívnych či objektívnych faktoroch, je v danom prípade nepochybné a celkom

zrejmé, že vytýkané celkové prieťahy v konaní sú spôsobené veľmi neefektívnou činnosťou

okresného súdu, keď tento aj napriek nariadeným 60-tim pojednávaniam neskončil danú,

hoci aj skutkovo zložitú vec, a nevyvodil proti mnohokrát absentujúcim účastníkom konania

(takmer na 25-tich pojednávaniach) takmer žiadne účinné opatrenia.

8. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je totiž zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie, alebo sa bráni voči nemu uplatnenému

nároku.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

9. Zbytočné prieťahy a neefektívnu činnosť priznal aj predseda okresného súdu

vo svojom vyjadrení k sťažnosti, takže ústavný súd môže konštatovať, že

z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota sťažovateľa v napadnutom

konaní nebola odstránená ani po uplynutí vyše 3 rokov od jeho vstupu do konania,

z celkovej dĺžky takmer 16 rokov od podania návrhu na súd.

10. Argumentáciu predsedu okresného súdu týkajúcu sa faktickej zložitosti veci,

množstva pojednávaní a častej neprítomnosti účastníkov na pojednávaní považoval ústavný

súd za irelevantnú práve s ohľadom na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej k odstráneniu

stavu právnej neistoty účastníka konania dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím

vo veci, a že z hľadiska jednotlivca nie je rozhodujúce, aké príčiny viedli k celkovému

stavu, že v „jeho“ veci nie je rozhodnuté dostatočne rýchlo.

11. S ohľadom na uvedené skutočnosti nemožno dobu predmetného konania

vedeného na okresnom súde považovať v zmysle za ústavne

akceptovateľnú a ani za primeranú v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel

k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.

12. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru Okresným súdom Bratislava III, prikázal tomuto súdu, aby

vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľ domáhajúci sa konečného rozhodnutia súdu v prerokovávanej veci.

13. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak sa sťažovateľ

domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

14. Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 319,39 € od okresného súdu z dôvodov uvedených v jeho sťažnosti.

15. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(), ale aj priznaním určitej peňažnej náhrady.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume, akú žiadal sťažovateľ v podanej sťažnosti,

lebo zodpovedá satisfakcii, zásadám spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre

ľudské práva i ústavným súdom v obdobných prípadoch a s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti prípadu.

16. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci

úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný

súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011

(prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu)

po 123,50 €, spolu 247 €, plus 2-krát paušálna náhrada hotových výdavkov po 7,41 €, spolu

je to 261,82 €. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

17. Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. marca 2012