Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 315/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť S. F., zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Klimekom,

Radničné námestie 5, Pezinok, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

V-2 a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. F. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. apríla 2014

doručená sťažnosť S. F. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. V-2

(ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti opisuje priebeh namietaného konania o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva a procesné úkony okresného súdu od roku 1996, v ktorom

vstúpil do konania v roku 2008 po úmrtí svojho otca.

Ďalej z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že ústavný súd nálezom

sp. zn. zo 7. marca 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. marca 2012,

konštatoval porušenie jeho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu

konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 3 319,39 €

a úhradu trov konania v sume 261,82 €.

Napriek tejto skutočnosti okresný súd nerešpektuje nález ústavného súdu,

nevykonáva dokazovanie, a hoci od vydania nálezu nariadil jedenásť pojednávaní

a sťažovateľ podal v októbri aj sťažnosť predsedovi okresného súdu, namietané konanie nie

je ešte právoplatne skončené a všeobecný súd vo veci samej dosiaľ meritórne nerozhodol.

Sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie na strane 7 sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd

na základe skutočností uvedených v sťažnosti nálezom prikázal okresnému súdu

v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Domáha sa aj priznania finančného

zadosťučinenia v sume 3 319, 39 € a úhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne

neopodstatnená.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa ,

ktorú poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení až , má v ústave

a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na

splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127

ods. 1 , a ). Všeobecné náležitosti sa týkajú formy

a obsahu návrhu.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo osobitne platí

v prípadoch, v ktorých je sťažovateľ uplatňujúci ochranu svojich základných práv a slobôd

zastúpený advokátom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť

smeruje.

Jedným zo závažných obsahových nedostatkov petitu brániacim meritórnemu

preskúmaniu sťažnosti je absencia dostatočného označenia práv alebo slobôd sťažovateľa,

ktoré mali byť porušené. Aby bola formulácia návrhu na rozhodnutie úplná a zrozumiteľná,

petit sťažnosti, ktorým je ústavný súd pri svojom rozhodovaní viazaný, má obsahovať

nielen označenie ustanovenia, ktorým je zaručené právo, ktoré malo byť porušené, ale aj

slovné vyjadrenie tohto práva, a to tak, aby neboli vo vzájomnom rozpore. Uvedené je

nevyhnutné pre vymedzenie hraníc, v ktorých navrhovateľ žiada realizovať ústavný

prieskum dodržiavania základných práv a slobôd v konaniach realizovaných súdmi

(obdobne ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľova sťažnosť neobsahuje jasný návrh

rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa od ústavného súdu domáha (§ 20

ods. 3 ), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým

spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.

Odôvodnenie sťažnosti nie je zosúladené s petitom a formulácia návrhu

na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a neobsahuje vymedzenie základných práv

a slobôd podľa a dohovoru, ktoré mali byť porušené, a ani označenie konania

okresného súdu, ktorého postupom malo dôjsť k porušeniu týchto práv.

Sťažovateľ tiež v odôvodnení namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, čo však v sťažnosti žiadnym spôsobom

neodôvodnil, iba ich odcitoval na s. 6 a s. 7.

Sťažnosť je teda chaotická a vyznačuje sa zmätočnosťou svojho obsahu, ktorá

vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti požadovanej

ustanovením , ktorou je logické, kompaktné

a dostatočne určité odôvodnenie návrhu. Odôvodnenie tejto sťažnosti v žiadnom prípade

nekorešponduje s petitom sťažnosti sťažovateľa, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 3

).

Ústavný súd nie je povinný taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aké vyplývajú z podania sťažovateľa, odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (,

). Podľa o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (obdobne ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí

(m. m. a ) bez toho, aby sa zaoberal jeho námietkami.

Toto rozhodnutie ústavného súdu však nie je prekážkou konania o namietanom

porušení základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa

dohovoru, pokiaľ sťažnosť bude obsahovať všetky náležitosti ustanovené § 20 a § 50

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014