Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 315/2014
PDF · 124.97 KB
No categories available
III. ÚS 315/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť S. F., zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Klimekom,
Radničné námestie 5, Pezinok, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
V-2 10 C 75/1996 a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. F. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. apríla 2014
doručená sťažnosť S. F. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. V-2
10 C 75/1996 (ďalej aj „namietané konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti opisuje priebeh namietaného konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva a procesné úkony okresného súdu od roku 1996, v ktorom
vstúpil do konania v roku 2008 po úmrtí svojho otca.
Ďalej z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že ústavný súd nálezom
sp. zn. I. ÚS 30/2012 zo 7. marca 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. marca 2012,
konštatoval porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu
konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 3 319,39 €
a úhradu trov konania v sume 261,82 €.
Napriek tejto skutočnosti okresný súd nerešpektuje nález ústavného súdu,
nevykonáva dokazovanie, a hoci od vydania nálezu nariadil jedenásť pojednávaní
a sťažovateľ podal v októbri aj sťažnosť predsedovi okresného súdu, namietané konanie nie
je ešte právoplatne skončené a všeobecný súd vo veci samej dosiaľ meritórne nerozhodol.
Sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie na strane 7 sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd
na základe skutočností uvedených v sťažnosti nálezom prikázal okresnému súdu
v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Domáha sa aj priznania finančného
zadosťučinenia v sume 3 319, 39 € a úhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne
neopodstatnená.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy,
ktorú poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení čl. 125 až čl. 130 ústavy, má v ústave
a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na
splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127
ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Všeobecné náležitosti sa týkajú formy
a obsahu návrhu.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo osobitne platí
v prípadoch, v ktorých je sťažovateľ uplatňujúci ochranu svojich základných práv a slobôd
zastúpený advokátom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa
tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť
smeruje.
Jedným zo závažných obsahových nedostatkov petitu brániacim meritórnemu
preskúmaniu sťažnosti je absencia dostatočného označenia práv alebo slobôd sťažovateľa,
ktoré mali byť porušené. Aby bola formulácia návrhu na rozhodnutie úplná a zrozumiteľná,
petit sťažnosti, ktorým je ústavný súd pri svojom rozhodovaní viazaný, má obsahovať
nielen označenie ustanovenia, ktorým je zaručené právo, ktoré malo byť porušené, ale aj
slovné vyjadrenie tohto práva, a to tak, aby neboli vo vzájomnom rozpore. Uvedené je
nevyhnutné pre vymedzenie hraníc, v ktorých navrhovateľ žiada realizovať ústavný
prieskum dodržiavania základných práv a slobôd v konaniach realizovaných súdmi
(obdobne III. ÚS 74/2013).
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľova sťažnosť neobsahuje jasný návrh
rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa od ústavného súdu domáha (§ 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým
spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.
Odôvodnenie sťažnosti nie je zosúladené s petitom a formulácia návrhu
na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a neobsahuje vymedzenie základných práv
a slobôd podľa ústavy a dohovoru, ktoré mali byť porušené, a ani označenie konania
okresného súdu, ktorého postupom malo dôjsť k porušeniu týchto práv.
Sťažovateľ tiež v odôvodnení namieta porušenie svojho základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, čo však v sťažnosti žiadnym spôsobom
neodôvodnil, iba ich odcitoval na s. 6 a s. 7.
Sťažnosť je teda chaotická a vyznačuje sa zmätočnosťou svojho obsahu, ktorá
vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti požadovanej
ustanovením § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorou je logické, kompaktné
a dostatočne určité odôvodnenie návrhu. Odôvodnenie tejto sťažnosti v žiadnom prípade
nekorešponduje s petitom sťažnosti sťažovateľa, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 3
Ústavný súd nie je povinný taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aké vyplývajú z podania sťažovateľa, odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký
postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04,
II. ÚS 151/06). Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05).
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí
(m. m. III. ÚS 17/2013 a III. ÚS 154/2014) bez toho, aby sa zaoberal jeho námietkami.
Toto rozhodnutie ústavného súdu však nie je prekážkou konania o namietanom
porušení základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ sťažnosť bude obsahovať všetky náležitosti ustanovené § 20 a § 50
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2014