Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 154/2014
PDF · 145.61 KB
No categories available
III. ÚS 154/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosť L. K., zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Solárovou,
Škultétyho 3, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 16 CoE/138/2013-54 z 24. októbra 2013 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť L. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. januára 2013 doručená sťažnosť L. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 16 CoE/138/2013-54 z 24. októbra
2013.
V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že 11. februára 2009 doručil súdnemu exekútorovi
návrh na začatie exekúcie, ktorým sa domáhal od povinného S. s. r. o. vymoženia
pohľadávky v sume 36 166 Sk priznanej na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia.
Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. 38 Er/364/2009-21
zo 16. marca 2009 žiadosť súdneho exekútora o udelenie povolenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Krajský súd uznesením č. k. 16 CoE/160/2012-35 z 3. októbra 2012 predmetné
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Následne okresný súd uznesením zo 14. novembra 2012 žiadosť súdneho exekútora
o udelenie povolenia na vykonanie exekúcie opätovne zamietol a krajský súd uznesením
č. k. 16 CoE/138/2013-54 z 24. októbra 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) potvrdil
predmetné uznesenie okresného súdu zo 14. novembra 2012.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že podal «návrh v základnom civilnom konaní
19 C 228/2003 príslušnému súdu podľa § 164 O. s. p. návrh na opravu výroku vyššie
označeného rozsudku, tak aby tento obsahoval sumu 36.166.-Sk, ktorú je odporca povinný
zaplatiť navrhovateľovi a teda tak aby bola táto suma exekučným titulom, keďže uvedenie
skutočnosti, v rozsudku Krajského súdu... zo dňa 22.augusta 2007 č. k. 5 Co 72/2007-
109/viď 3 odsek na strane 5 cit. rozsudku/, že rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa
12. 12. 2006 č. k. 19 C 228/2003-75 v nenapadnutej odvolaním časti nadobudol
právoplatnosť a teda stal sa aj vykonateľným, pokiaľ ide o túto sumu 36.166.- Sk, je
z hľadiska jeho vykonateľnosti zatiaľ nevykonateľný.
Preto sťažovateľ na odporúčanie odvolacieho súdu navrhol opravu výroku
v rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12. 12. 2006 č. k. 19 C 228/2003-75, či už
nadriadeným odvolacím súdom navrhnutou formou v zmysle odporúčania odvolacieho súdu
alebo „v časti sumy 36.166.- Sk.“ sťažovateľom od r. 2007 mnohokrát navrhovanou
jednoduchšou formou a opravou zrejmej nesprávnosti rozsudku vykonať vyznačením
právoplatnosti a vykonateľnosti v úvodzovkách uvedeným textom na označenom rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 12. 12. 2006 č. k. 19 C 228/2003-75 t. j. v jeho
nenapadnutej časti odporcom, v základnom civilnom konaní, čo do sumy 36.166.- Sk, keďže
aj odvolací súd jednoznačne, jasne a zrozumiteľne názor sťažovateľa spočívajúci v tom, že
odporca sťažovateľovi dlhuje 36.166.-Sk podľa rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
12. 12. 2006 č. k. 19 C 228/2003-75 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 22. augusta 2007 č. k. 5 Co 72/2007-109 /viď 3 odsek na strane 5 cit. rozsudku/,
potvrdil a keďže Exekučný poriadok je nedokonalý a nereagovalo sa pri jeho koncipovaný
na rozhodovaciu prax odvolacích súdov a preto, že túto nedôslednosť môže napraviť toho
času už len konajúci ústavný súd svojim spravodlivým rozhodnutím...
Pretože doposiaľ Okresný súd Košice I. o návrhu sťažovateľa na opravu výroku v
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12. 12. 2006 č. k. 19 C 228/2003-75 dodnes
nerozhodol neostáva sťažovateľovi iné ako domáhať sa v zákonnej lehote súdnej ochrany na
ústavnom súde, pretože dovolanie proti uzneseniu nadriadeného Krajského súdu... pod č. k.
16 CoE/138/2013-54 zo dňa 24. októbra 2013 nie je prípustné a inak by mu uplynula aj 2
mesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti.».
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. októbra 2013 sp. zn.
16 CoE/138/2013-54 základné právo L. K. na súdnu a právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... porušené
bolo.
Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. októbra 2013 sp. zn. 16
CoE/138/2013-54 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania 284,08
Eur... na účet jeho advokátky JUDr. Dariny Solárovej...“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu
bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu.
Ústavný súd zo sťažnosti zistil, že krajský súd napadnutým uznesením potvrdil ako
vecne správne rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 38 Er/364/2009 zo 14. novembra 2012,
ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že „súd prvého stupňa správne rozhodol
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože zo žiadneho výroku exekučného titulu nevyplýva priznanie sumy 36.166,- Sk, ktorej
vymoženia sa oprávnený v predmetnom exekučnom konaní domáhal. Keďže exekučný súd
vykonáva iba to, čo je uvedené vo výroku exekučného titulu, pretože iba výrok rozhodnutia
má záväzný a vykonateľný charakter, nebolo možné prihliadať na odôvodnenie exekučného
titulu, konkrétne zmeňujúceho rozsudku krajského súdu, na ktoré oprávnený poukazoval.“.
V závere tiež uviedol, že „je v záujme oprávneného podať v zmysle § 164 O. s. p. v
základnom civilnom konaní príslušnému súdu návrh na opravu výroku rozsudku tak, aby
obsahoval sumu požadovanú oprávneným v tomto exekučnom konaní a bol tak spôsobilým
exekučným titulom, keďže uvedenie skutočnosti, že rozsudok okresného súdu nadobudol
právoplatnosť pokiaľ ide o túto sumu, v odôvodnení rozsudku je z hľadiska jeho
vykonateľnosti nepostačujúce“.
Sťažovateľ sa v sťažnosti domáhal zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu
iba z dôvodu, že „doposiaľ Okresný súd Košice I. o návrhu sťažovateľa na opravu výroku v
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12. 12. 2006 č. k. 19 C 228/2003-75 dodnes
nerozhodol neostáva sťažovateľovi iné ako domáhať sa v zákonnej lehote súdnej ochrany na
ústavnom súde“.
Z uvedených námietok teda vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa (kvalifikovane
zastúpeného advokátkou) treba považovať vo vzťahu ku krajskému súdu za neodôvodnenú,
pretože ten v odôvodnení podanej sťažnosti nenamieta arbitrárnosť právnych záverov
krajského súdu, ale postup Okresného súdu Košice I.
Sťažnosť je teda chaotická a vyznačuje sa zmätočnosťou svojho obsahu, ktorá
vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti požadovanej
ustanovením § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorou je logické, kompaktné
a dostatočne určité odôvodnenie návrhu. Odôvodnenie tejto sťažnosti v žiadnom prípade
nekorešponduje s petitom sťažnosti sťažovateľa, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 3
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži
inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa
jeho sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne
III. ÚS 604/08, III. ÚS 210/2010).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2014