Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 154/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť L. K., zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Solárovou,

Škultétyho 3, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -54 z 24. októbra 2013 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť L. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. januára 2013 doručená sťažnosť L. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -54 z 24. októbra

2013.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že 11. februára 2009 doručil súdnemu exekútorovi

návrh na začatie exekúcie, ktorým sa domáhal od povinného S. s. r. o. vymoženia

pohľadávky v sume 36 166 Sk priznanej na základe právoplatného a vykonateľného

rozhodnutia.

Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. -21

zo 16. marca 2009 žiadosť súdneho exekútora o udelenie povolenia na vykonanie exekúcie

zamietol. Krajský súd uznesením č. k. -35 z 3. októbra 2012 predmetné

uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Následne okresný súd uznesením zo 14. novembra 2012 žiadosť súdneho exekútora

o udelenie povolenia na vykonanie exekúcie opätovne zamietol a krajský súd uznesením

č. k. -54 z 24. októbra 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) potvrdil

predmetné uznesenie okresného súdu zo 14. novembra 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že podal «návrh v základnom civilnom konaní

príslušnému súdu podľa návrh na opravu výroku vyššie

označeného rozsudku, tak aby tento obsahoval sumu 36.166.-Sk, ktorú je odporca povinný

zaplatiť navrhovateľovi a teda tak aby bola táto suma exekučným titulom, keďže uvedenie

skutočnosti, v rozsudku Krajského súdu... zo dňa 22.augusta 2007 č. k. 5 Co 72/2007-

109/viď 3 odsek na strane 5 cit. rozsudku/, že rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa

12. 12. 2006 č. k. -75 v nenapadnutej odvolaním časti nadobudol

právoplatnosť a teda stal sa aj vykonateľným, pokiaľ ide o túto sumu 36.166.- Sk, je

z hľadiska jeho vykonateľnosti zatiaľ nevykonateľný.

Preto sťažovateľ na odporúčanie odvolacieho súdu navrhol opravu výroku

v rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12. 12. 2006 č. k. -75, či už

nadriadeným odvolacím súdom navrhnutou formou v zmysle odporúčania odvolacieho súdu

alebo „v časti sumy 36.166.- Sk.“ sťažovateľom od r. 2007 mnohokrát navrhovanou

jednoduchšou formou a opravou zrejmej nesprávnosti rozsudku vykonať vyznačením

právoplatnosti a vykonateľnosti v úvodzovkách uvedeným textom na označenom rozsudku

Okresného súdu Košice II zo dňa 12. 12. 2006 č. k. -75 t. j. v jeho

nenapadnutej časti odporcom, v základnom civilnom konaní, čo do sumy 36.166.- Sk, keďže

aj odvolací súd jednoznačne, jasne a zrozumiteľne názor sťažovateľa spočívajúci v tom, že

odporca sťažovateľovi dlhuje 36.166.-Sk podľa rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa

12. 12. 2006 č. k. -75 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo

dňa 22. augusta 2007 č. k. -109 /viď 3 odsek na strane 5 cit. rozsudku/,

potvrdil a keďže Exekučný poriadok je nedokonalý a nereagovalo sa pri jeho koncipovaný

na rozhodovaciu prax odvolacích súdov a preto, že túto nedôslednosť môže napraviť toho

času už len konajúci ústavný súd svojim spravodlivým rozhodnutím...

Pretože doposiaľ Okresný súd Košice I. o návrhu sťažovateľa na opravu výroku v

rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12. 12. 2006 č. k. -75 dodnes

nerozhodol neostáva sťažovateľovi iné ako domáhať sa v zákonnej lehote súdnej ochrany na

ústavnom súde, pretože dovolanie proti uzneseniu nadriadeného Krajského súdu... pod č. k.

-54 zo dňa 24. októbra 2013 nie je prípustné a inak by mu uplynula aj 2

mesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti.».

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. októbra 2013 sp. zn.

-54 základné právo L. K. na súdnu a právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru... porušené

bolo.

Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. októbra 2013 sp. zn. 16

CoE/138/2013-54 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania 284,08

Eur... na účet jeho advokátky JUDr. Dariny Solárovej...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu.

Ústavný súd zo sťažnosti zistil, že krajský súd napadnutým uznesením potvrdil ako

vecne správne rozhodnutie okresného súdu sp. zn. zo 14. novembra 2012,

ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že „súd prvého stupňa správne rozhodol

o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

pretože zo žiadneho výroku exekučného titulu nevyplýva priznanie sumy 36.166,- Sk, ktorej

vymoženia sa oprávnený v predmetnom exekučnom konaní domáhal. Keďže exekučný súd

vykonáva iba to, čo je uvedené vo výroku exekučného titulu, pretože iba výrok rozhodnutia

má záväzný a vykonateľný charakter, nebolo možné prihliadať na odôvodnenie exekučného

titulu, konkrétne zmeňujúceho rozsudku krajského súdu, na ktoré oprávnený poukazoval.“.

V závere tiež uviedol, že „je v záujme oprávneného podať v zmysle v

základnom civilnom konaní príslušnému súdu návrh na opravu výroku rozsudku tak, aby

obsahoval sumu požadovanú oprávneným v tomto exekučnom konaní a bol tak spôsobilým

exekučným titulom, keďže uvedenie skutočnosti, že rozsudok okresného súdu nadobudol

právoplatnosť pokiaľ ide o túto sumu, v odôvodnení rozsudku je z hľadiska jeho

vykonateľnosti nepostačujúce“.

Sťažovateľ sa v sťažnosti domáhal zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu

iba z dôvodu, že „doposiaľ Okresný súd Košice I. o návrhu sťažovateľa na opravu výroku v

rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12. 12. 2006 č. k. -75 dodnes

nerozhodol neostáva sťažovateľovi iné ako domáhať sa v zákonnej lehote súdnej ochrany na

ústavnom súde“.

Z uvedených námietok teda vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa (kvalifikovane

zastúpeného advokátkou) treba považovať vo vzťahu ku krajskému súdu za neodôvodnenú,

pretože ten v odôvodnení podanej sťažnosti nenamieta arbitrárnosť právnych záverov

krajského súdu, ale postup Okresného súdu Košice I.

Sťažnosť je teda chaotická a vyznačuje sa zmätočnosťou svojho obsahu, ktorá

vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti požadovanej

ustanovením , ktorou je logické, kompaktné

a dostatočne určité odôvodnenie návrhu. Odôvodnenie tejto sťažnosti v žiadnom prípade

nekorešponduje s petitom sťažnosti sťažovateľa, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 3

).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa

jeho sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne

, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2014