Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 74/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. C., B., zastúpeného advokátkou Mgr. J. L., B., vo veci

namietaného porušenia jeho práv postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v

konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. C. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára

2013 doručená sťažnosť J. C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva „na prerokovanie veci podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, postupom Najvyššieho súdu v Bratislave, v konaní vedenom

pod sp. zn. “.

Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi je na Okresnom súde Bratislava V

(ďalej len „okresný súd“) vedené exekučné konanie pod sp. zn. , v ktorom

mal sťažovateľ podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného

poriadku, ktorý však okresný súd zamietol. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. však uvedené uznesenie

okresného súdu vydané v exekučnej veci sťažovateľa potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 31. októbra 2012

(ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“) dovolacie konanie zastavil a oprávnenému trovy

dovolacieho konania nepriznal.

Sťažovateľ vo vzťahu k ním namietanému dovolaciemu konaniu v sťažnosti uvádza,

že v „konaní pred Najvyšším súdom splnomocnil v súlade s svojho

zamestnanca - Mgr. P. R., právnika spoločnosti W. s. r. o. v ktorej je sťažovateľ jediným

spoločníkom - majiteľom a súčasne aj konateľom. Teda Mgr. R. je zamestnancom

sťažovateľa, čo je plne v súlade s ustanovením “. Najvyšší súd však

dospel k záveru, že „predmetným splnomocnením nie je splnená zákonná podmienka podľa

, nakoľko v konaní pred dovolacím súdom nepreukázal, že by mal sám

sťažovateľ právnické vzdelanie, ani nepredložil splnomocnenie na zastupovanie advokátom

a predložená plná moc nemá účinky zastupovania tak, ako sa v dovolacom konaní

predpokladá...

Pochybenie Najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu vidíme predovšetkým v tom,

že sťažovateľovi boli porušené základné ľudské práva z dôvodu odmietnutia spravodlivosti

aj napriek tomu, že v dovolacom konaní splnil všetky zákonné podmienky. K dovolaniu

predložil splnomocnenie pre svojho zamestnanca v zmysle / , a teda

nechal sa zastupovať namiesto advokáta svojim zamestnancom, s právnickým vzdelaním,

čo je plne v súlade s citovaným ustanovením ..

Odôvodnenie nezákonného zastavenia dovolacieho konania, tak ako uviedol

vo svojom uznesení Najvyšší súd, že sa sťažovateľ nedal zastúpiť advokátom v zmysle § 241

odst. 1 , považujeme za takú procesnú vadu, ktorou boli zo strany dovolacieho súdu

porušené základné práva a slobody sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa článku 46

ods. 1 SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd.“.

Sťažovateľ na základe uvedeného ústavnému súdu navrhuje, aby vydal takéto

rozhodnutie:

„1. V súlade s / SR, ústavný súd vyhovuje sťažnosti z dôvodu,

že základné právo J. C... na prerokovanie veci podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, postupom Najvyššieho súdu v Bratislave, v konaní

vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

2. V súlade s / ústavný súd právoplatné

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.:6 Cdo 293/2012, zrušuje a vec vracia na ďalšie

konanie a rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR.“

Sťažovateľ súčasne žiadal priznať trovy konania na účet svojej advokátky v sume

49,80 € za 2 úkony právnej služby a navrhol rozhodnúť aj o dočasnom opatrení, ktorým by

ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia najvyššieho súdu z dôvodu „nezákonného

výkonu exekúcie“.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd po preskúmaní podania sťažovateľa doručeného 17. januára 2013

konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený právnou zástupkyňou,

nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ktoré

sú ustanovené v a a a .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Podľa a sťažnosť okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo

slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili. K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom

sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný

súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti. Petit

musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

V prvom rade je závažným obsahovým nedostatkom petitu brániacim meritórnemu

preskúmaniu sťažnosti absencia dostatočného označenia práv alebo slobôd sťažovateľa,

ktoré mali byť porušené. Aby bola formulácia návrhu na rozhodnutie úplná a zrozumiteľná,

petit sťažnosti, ktorým je ústavný súd pri svojom rozhodovaní viazaný, má obsahovať

nielen označenie ustanovenia, ktorým je zaručené právo, ktoré malo byť porušené, ale aj

slovné vyjadrenie tohto práva, a to tak, aby neboli vo vzájomnom rozpore. Uvedené je

nevyhnutné pre vymedzenie hraníc, v ktorých navrhovateľ žiada realizovať ústavný

prieskum dodržiavania základných práv a slobôd v konaniach realizovaných súdmi.

V danej veci sťažovateľ síce v sťažnosti argumentuje, že uznesením najvyššieho súdu

malo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), v petite sťažnosti však žiada vysloviť porušenie

práva „na prerokovanie veci“ podľa a „práva na prejednanie jeho

záležitosti“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo nezodpovedá jasnému a zrozumiteľnému

vymedzeniu práv, ktorých porušenie namieta. Pojem „právo na prerokovanie“ sa totiž spája

s vyjadrením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a pojem „právo na prejednanie jeho záležitosti“ zase s právom na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tieto práva sa však vzťahujú

na primeranosť dĺžky súdneho konania, nie na jeho výsledok, s ktorým je sťažovateľ

pravdepodobne nespokojný. Z uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľ v petite sťažnosti

nepomenoval (neoznačil) presne, porušenie akého základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a akého práva podľa dohovoru namieta, tak aby bol petit sťažnosti

konkrétne, jasne a určito vymedzený, aby bol východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu

a aby mohol byť po rozhodnutí ústavného súdu vykonateľný. Ďalším obsahovým

nedostatkom sťažnosti je, že sťažovateľ síce k sťažnosti pripojil kópiu uznesenia

najvyššieho súdu, avšak bez vyznačenia jeho právoplatnosti.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa považoval

opísané nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod na odmietnutie

sťažnosti.

Ústavný súd so zreteľom na opísané dôvody sťažnosť odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní ( ) bez toho, aby sa bližšie zaoberal

argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k namietanému postupu najvyššieho súdu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch v danej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd ďalej nezaoberal.

Podľa sa k rozhodnutiu pripája odlišné

stanovisko sudcu Rudolfa Tkáčika.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2013