Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 17/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť F. M., R., a Z. K., L., zastúpených advokátom JUDr. L. C.,

R., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici

v bližšie nešpecifikovanom konaní a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. M. a Z. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra

2012 (po doplnení 7. decembra 2012) doručená sťažnosť F. M., R., a Z. K., L. (ďalej len

„sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej len „krajské riaditeľstvo“).

Sťažovatelia, zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnosti

uviedli, že v rámci trestného konania, v ktorom im bolo uznesením vyšetrovateľa

sp. zn. ČVS: VP-328/10-1993 zo 16. decembra 1993 vznesené obvinenie za trestný čin

krádeže podľa a a účinného

do 31. decembra 2005, dochádza k zbytočným prieťahom v konaní a že vec dosiaľ nie je

právoplatne skončená, čo len prehlbuje stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú.

Sťažovatelia v sťažnosti poukázali na priebeh trestného konania, ktoré bolo

uznesením vyšetrovateľa z 10. augusta 1994 prerušené, 16. júna 2009 sa v konaní opäť

pokračovalo, 5. mája 2010 bolo trestné konanie uznesením sp. zn. ČVS: ORP-557/OVK-

RS-2009 prerušené a pod tou istou spisovou značkou sa v konaní uznesením z 31. augusta

2012 znovu pokračovalo.

V petite sťažnosti sťažovatelia okrem iného žiadali, aby ústavný súd vyslovil

porušenie ich základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom „porušovateľa“, za ktorého v úvode sťažnosti označili Okresné

riaditeľstvo Policajného zboru Rimavská Sobota (ďalej len „okresné riaditeľstvo“).

Ústavný súd však zistil, že 5. septembra 2012 bol vyšetrovací spis vedený

na okresnom riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-557/OVK-RS-09 odstúpený „z dôvodu

vecnej príslušnosti“ Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Revúca, kde mu bola

pridelená sp. zn. ČVS: ORP-272/KP-RA-2012.

Na základe týchto zistení ústavný súd listom z 27. novembra 2012 vyzval právneho

zástupcu sťažovateľov na doplnenie podania. V tomto liste ústavný súd právneho zástupcu

sťažovateľov s poukazom na § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) poučil o tom, aké náležitosti musí spĺňať kvalifikovaný návrh na začatie

konania pred ústavným súdom. Ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľov výslovne

vyzval, aby v doplnení sťažnosti uviedol, proti ktorému orgánu verejnej moci ich návrh

smeruje, a aby namietané konanie identifikoval spisovou značkou.

Právny zástupca sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu zo 7. decembra

2012 explicitne uviedol, že ako porušovateľa práv označuje krajské riaditeľstvo a že

k označeniu okresného riaditeľstva ako porušovateľa práv v pôvodnej sťažnosti došlo

„nedopatrením“. Právny zástupca teda výslovne uviedol, že návrh sťažovateľov smeruje

proti krajskému riaditeľstvu. V ďalšom texte doplnenia sťažnosti právny zástupca dodal, že

má vedomosť o tom, že v súčasnej dobe je konanie vedené na Okresnom riaditeľstve

Policajného zboru Revúca, ale tento orgán verejnej moci ako porušovateľa práv v petite

sťažnosti neoznačil.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa

ustanovenia až vrátane okolností, ktoré by mohli byť

dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , , ).

Keďže sťažnosť sťažovateľov neobsahovala zákonom požadované náležitosti,

predovšetkým formulácia petitu (vymedzenie východiska pre rozhodnutie vo veci samej)

bola neurčitá a nepresná, ústavný súd vyzval ich právneho zástupcu, aby sťažnosť doplnil.

Namiesto toho, aby právny zástupca sťažovateľov v petite sťažnosti označil orgány

verejnej moci (a ich konania špecifikoval spisovými značkami), ktoré viedli a vedú

vyšetrovanie v tejto trestnej veci a ktoré by svojím postupom reálne mohli spôsobiť

porušenie ich práv, právny zástupca ako porušovateľa základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru bez ďalších súvislostí označil krajské

riaditeľstvo.

Ústavný súd konštatuje, že doplnenie sťažnosti spôsobom, ako to učinil právny

zástupca sťažovateľov, nekorešponduje požiadavke vymedziť určité a zrozumiteľné

východisko pre rozhodnutie ústavného súdu, a preto sťažnosť ani po jej doplnení nespĺňa

všeobecné a osobitné náležitosti podľa a .

Ústavný súd pripomína, že podanie kvalifikovaného návrhu na začatie konania, ktorý

spĺňa všetky náležitosti požadované , sa očakáva predovšetkým

v prípadoch sťažovateľov, ktorí sú zastúpení právnym zástupcom, advokátom.

Povinnosti advokáta vyplývajúce zo o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (napr. , , ).

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľov nedoplnil ich sťažnosť v súlade

s požiadavkami ústavného súdu, ústavný súd sťažnosť už na predbežnom prerokovaní podľa

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že ak by v predmetnom trestnom konaní

dochádzalo k zbytočným prieťahom, toto rozhodnutie ústavného súdu nebráni uplatneniu

námietky porušenia základných práv a slobôd sťažovateľov, samozrejme, kvalifikovaným

spôsobom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2013