Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 17/2013
PDF · 135.52 KB
No categories available
III. ÚS 17/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť F. M., R., a Z. K., L., zastúpených advokátom JUDr. L. C.,
R., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici
v bližšie nešpecifikovanom konaní a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. M. a Z. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra
2012 (po doplnení 7. decembra 2012) doručená sťažnosť F. M., R., a Z. K., L. (ďalej len
„sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej len „krajské riaditeľstvo“).
Sťažovatelia, zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnosti
uviedli, že v rámci trestného konania, v ktorom im bolo uznesením vyšetrovateľa
sp. zn. ČVS: VP-328/10-1993 zo 16. decembra 1993 vznesené obvinenie za trestný čin
krádeže podľa § 9 ods. 2 a § 147 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Trestného zákona účinného
do 31. decembra 2005, dochádza k zbytočným prieťahom v konaní a že vec dosiaľ nie je
právoplatne skončená, čo len prehlbuje stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú.
Sťažovatelia v sťažnosti poukázali na priebeh trestného konania, ktoré bolo
uznesením vyšetrovateľa z 10. augusta 1994 prerušené, 16. júna 2009 sa v konaní opäť
pokračovalo, 5. mája 2010 bolo trestné konanie uznesením sp. zn. ČVS: ORP-557/OVK-
RS-2009 prerušené a pod tou istou spisovou značkou sa v konaní uznesením z 31. augusta
2012 znovu pokračovalo.
V petite sťažnosti sťažovatelia okrem iného žiadali, aby ústavný súd vyslovil
porušenie ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom „porušovateľa“, za ktorého v úvode sťažnosti označili Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru Rimavská Sobota (ďalej len „okresné riaditeľstvo“).
Ústavný súd však zistil, že 5. septembra 2012 bol vyšetrovací spis vedený
na okresnom riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-557/OVK-RS-09 odstúpený „z dôvodu
vecnej príslušnosti“ Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Revúca, kde mu bola
pridelená sp. zn. ČVS: ORP-272/KP-RA-2012.
Na základe týchto zistení ústavný súd listom z 27. novembra 2012 vyzval právneho
zástupcu sťažovateľov na doplnenie podania. V tomto liste ústavný súd právneho zástupcu
sťažovateľov s poukazom na § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) poučil o tom, aké náležitosti musí spĺňať kvalifikovaný návrh na začatie
konania pred ústavným súdom. Ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľov výslovne
vyzval, aby v doplnení sťažnosti uviedol, proti ktorému orgánu verejnej moci ich návrh
smeruje, a aby namietané konanie identifikoval spisovou značkou.
Právny zástupca sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu zo 7. decembra
2012 explicitne uviedol, že ako porušovateľa práv označuje krajské riaditeľstvo a že
k označeniu okresného riaditeľstva ako porušovateľa práv v pôvodnej sťažnosti došlo
„nedopatrením“. Právny zástupca teda výslovne uviedol, že návrh sťažovateľov smeruje
proti krajskému riaditeľstvu. V ďalšom texte doplnenia sťažnosti právny zástupca dodal, že
má vedomosť o tom, že v súčasnej dobe je konanie vedené na Okresnom riaditeľstve
Policajného zboru Revúca, ale tento orgán verejnej moci ako porušovateľa práv v petite
sťažnosti neoznačil.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa
ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť
dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti
petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127
ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha
(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania
pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom
na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.
Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom
(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, III. ÚS 380/2011).
Keďže sťažnosť sťažovateľov neobsahovala zákonom požadované náležitosti,
predovšetkým formulácia petitu (vymedzenie východiska pre rozhodnutie vo veci samej)
bola neurčitá a nepresná, ústavný súd vyzval ich právneho zástupcu, aby sťažnosť doplnil.
Namiesto toho, aby právny zástupca sťažovateľov v petite sťažnosti označil orgány
verejnej moci (a ich konania špecifikoval spisovými značkami), ktoré viedli a vedú
vyšetrovanie v tejto trestnej veci a ktoré by svojím postupom reálne mohli spôsobiť
porušenie ich práv, právny zástupca ako porušovateľa základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl.6 ods. 1 dohovoru bez ďalších súvislostí označil krajské
riaditeľstvo.
Ústavný súd konštatuje, že doplnenie sťažnosti spôsobom, ako to učinil právny
zástupca sťažovateľov, nekorešponduje požiadavke vymedziť určité a zrozumiteľné
východisko pre rozhodnutie ústavného súdu, a preto sťažnosť ani po jej doplnení nespĺňa
všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd pripomína, že podanie kvalifikovaného návrhu na začatie konania, ktorý
spĺňa všetky náležitosti požadované zákonom o ústavnom súde, sa očakáva predovšetkým
v prípadoch sťažovateľov, ktorí sú zastúpení právnym zástupcom, advokátom.
Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).
Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľov nedoplnil ich sťažnosť v súlade
s požiadavkami ústavného súdu, ústavný súd sťažnosť už na predbežnom prerokovaní podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že ak by v predmetnom trestnom konaní
dochádzalo k zbytočným prieťahom, toto rozhodnutie ústavného súdu nebráni uplatneniu
námietky porušenia základných práv a slobôd sťažovateľov, samozrejme, kvalifikovaným
spôsobom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2013