Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 550/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2012 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

o sťažnosti M. R., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.

14 D 2198/1993 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 2. septembra 2004 takto

rozhodol:

1. Základné právo M. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 14 D 2198/1993 v období

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 2. septembra 2004 p o r u š e n é b o l o .

2. M. R. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Humenné povinný v y p l a t i ť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Humenné j e p o v i n n ý uhradiť M. R. trovy právneho zastúpenia

v sume 475,45 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a štyridsaťpäť centov) na účet

advokátky JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 z 13. decembra 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. R., K. (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

14 D 2198/1993 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 2. septembra 2004.

Následne ústavný súd 12. januára 2012 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti, zaslanie relevantného súdneho spisu a oznámenie, či súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 7. februára 2012. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis a podrobná chronológia úkonov okresného súdu

i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

«Ústavný súd SR spis vrátil tunajšiemu súdu dňa 17.08.2004.

Dňa 14.09.2004 dedičský spis bol odstúpený súdnemu komisárovi JUDr. T.

Súdny komisár vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.11.2004. Na toto

pojednávanie sa nedostavili dedičky M. S. a N. F. Sťažovateľ na tomto pojednávaní uviedol,

že na súde prebieha konanie o náhradu škody vo výške 100.000 Sk za zbúraný dom, ktorý

podľa neho patrí do dedičstva a spor o určenie neplatnosti prevodu do dedičstva patriacich

pozemkov, pare. č. KN 221/1, 222/1 a 222/2.

Súd následne uznesením zo dňa 13.12.2004 vo veci konanie prerušil

do právoplatného skončenia konania o žalobe dediča M. R. o určenie rozsahu veci

patriacich do dedičstva po poručiteľovi A. R., zomrelom dňa 14.01.1989 vedeného

na tunajšom súde pod sp. zn. . Uznesenie o prerušení konania právoplatnosť

nadobudlo dňa 05.02.2005.

Rozsudkom zo dňa 15.11.2006, č.k. -149, ktorý bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2008, ktorý právoplatnosť nadobudol

dňa 22.05.2008 súd ohľadom parciel KN 221/1, 222/2, 223 a 224/4 určil, že tieto patria

do dedičstva po poručiteľovi A. R. Ohľadom parcely č. 110 krajský súd návrh zamietol.

Dedičský spis bol zo spisu vylúčený dňa 07. 05. 2008 a dňa 08.12.2008

bol odstúpený súdnemu komisárovi JUDr. T. na ďalšie konanie.

Ďalší termín pojednávania bol súdnym komisárom určený na deň 04.08.2009.

Na toto pojednávanie sa sťažovateľ a ďalší dedičia nedostavili.

Sťažovateľ M. R. sťažnosťou zo dňa 31.07.2009 adresovanou predsedovi súdu žiadal,

aby spis bol „preložený“ inému súdu v rámci Prešovského kraja a to konkrétne Okresnému

súdu Prešov, nakoľko humenským notárom a sudcom neverí.

Súd dňa 05.08.2009 vyzval súdneho komisára JUDr. T., aby sa k sťažnosti M. R.

vyjadril.

Súd zároveň dňa 05.08.2009 vyzval sťažovateľa M. R., aby mu oznámil, či jeho

námietka zaujatosti sa týka výlučne sudcu konajúceho v danej veci.

Sťažovateľ dňa 21.08.2009 súdu oznámil, že námietku zaujatosti vznáša voči všetkým

notárom, ktorí vo veci konali, aj voči sudcom tunajšieho súdu na občianskoprávnom úseku.

Súdny komisár súdu predložil vyjadrenie zo dňa 23.09.2009, v ktorom uviedol, že

na prejednanie tejto veci sa cíti byť zaujatý. Toto vyjadrenie spolu so spisom súdny komisár

súdu predložil dňa 15.10.2009.

Súdny spis bol dňa 30.10.2009 bol odstúpený Krajskému súdu v Prešove

na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 12.11.2009, ktoré súdu spolu so spisom

bolo predložené dňa 27.11.2009 vyriekol, že sudcovia tunajšieho súdu z konania vo veci

vylúčení nie sú.

Následne súd uznesením zo dňa 14.01.2010 rozhodol, že notár JUDr. V. T. nie je

vylúčený z úkonov súdneho komisára vo veci . Toto uznesenie vydala vyššia

súdna úradníčka. Proti tomuto uzneseniu odvolanie podali súdny komisár JUDr. T.

a sťažovateľ M. R. Vzhľadom na to, že zákonný sudca konajúci vo veci sa s rozhodnutím

vyššej súdnej úradníčky stotožnil, vec po doručení odvolania ostatným dedičom dňa

29.03.2010, bola odstúpená Krajskému súdu v Prešove, ktorý spisový materiál tunajšiemu

súdu vrátil dňa 02.06.2010, pričom v uznesení sp. zn. konštatoval, že vec mu

bola nesprávne predložená, nakoľko o vylúčení súdneho komisára má rozhodnúť príslušný

sudca.

Následne sudca uznesením zo dňa 04.06.2010, č.k: -368 rozhodol tak,

že súdny komisár JUDr. V. T. z konania v tejto veci nie je vylúčený. Toto uznesenie

právoplatnosť nadobudlo dňa 02.07.2010. Spis súdnemu komisárovi bol odstúpený dňa

29.07.2010.

Súdny komisár vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.12.2010. Na toto

pojednávanie predvolal len sťažovateľa M. R., ktorý opätovne voči nemu vzniesol námietku

zaujatosti. Spisový materiál súdny komisár doručil súdu dňa 17.12.2010.

Súdnemu komisárovi spis bol následne vrátený na ďalšie konanie s tým, že v zmysle

v spojení s ust. , súd na opakované námietky zaujatosti

toho istého druhu vznesené účastníkom konania neprihliada.

Súdny komisár dňa 28.04.2011 súdu predĺžil námietku zaujatosti, v ktorej uviedol, že

už 12 rokov na základe poverenia koná v tejto veci, pričom dedič M. R. - sťažovateľ je

od prvopočiatku voči nemu agresívny a uráža ho.

Vyššia súdna úradníčka uznesením zo dňa 22.06.2011, č.k.. -379

rozhodla, že notár JUDr. T. nie je vylúčený z úkonov súdneho komisára v tejto veci.

Proti tomuto uzneseniu dedič M. R. a súdny komisár JUDr. T. podali odvolanie.

Uznesením zo dňa 15.08.2011, č.k.. -391 zákonný sudca v zmysle § 17

ods. 2 rozhodol tak, že JUDr. T. je vylúčený z úkonov súdneho komisára v tejto veci.

Toto uznesenie právoplatnosť nadobudlo až dňa 09.01.2012 z dôvodu, že bol problém s jeho

doručením viacerým dedičom ako aj právnym nástupcom po jednej z dedičiek, ktorá

v priebehu konania zomrela.

Dedič M. R. medzitým dňa 02.11.2011 súdu predložil žiadosť o delegáciu veci

Okresnému súdu Prešov.

Poverená vyššia súdna úradníčka dňa 15.11.2011 ho vyzvala na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Zároveň ho

osobitným prípisom upozornila na procesný postup súdu s tým súvisiaci.

Sťažovateľ výzvu na zaplatenie súdneho poplatku prevzal dňa 23.11.2011. Súdny

poplatok, ktorý mu bol vyrubený podľa položky 26 Zákona o súdnych poplatkov doposiaľ

neuhradil.»

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zistil zo súdneho

spisu aj ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení ďalej uviedla: „Konanie vo veci

bolo prerušené uznesením -252 z 13.12.2004 do právoplatného rozhodnutia

Okresného súdu Humenné vo veci sp. zn. . Rozsudok v tejto veci nadobudol

právoplatnosť dňa 22.5.2008 a teda odpadla prekážka, pre ktorú konanie bolo prerušené.

Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 5.2.2005 a teda od tohto

dátumu do 22.5.2008 sa v konaní nepokračovalo.

Samotný sťažovateľ prispel k tomu, že vo veci sa nemohlo konať, svojimi početnými

obsiahlymi a nejasnými podaniami. Týkali sa hlavne toho, že žiadal, aby do dedičstva boli

pojaté aj veci, ktoré boli medzi dedičmi sporné a ich existencia nebola preukázaná. Išlo

hlavne o finančné prostriedky, ktoré ako sám uviedol, rodičia za života darovali svojim

deťom a tieto by podľa neho mali patriť do dedičstva. Ďalšou skutočnosťou je to, že

sťažovateľ podával návrhy námietky zaujatosti voči sudcovi a súdnym komisárom, o ktorých

bolo potrebné rozhodovať. Keďže takéto námietky boli podávané opakovane, došlo

k predĺženiu konania v dôsledku predkladania spisu, či už nadriadenému súdu alebo

sudcovi, na rozhodnutie o vylúčení notára.“

V závere svojho vyjadrenia okresný súd vyjadril súhlas s upustením od ústneho

pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa vyjadrením doručeným ústavnému súdu 5. marca

2012 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní v uvedenej veci a súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania. Vo svojom vyjadrení ďalej k veci uviedla, že „hoci bol dedičský

spis zo spisu sp. zn. vylúčený dňa 7.5.2008, na ďalšie konanie súdnemu

komisárovi JUDr. T. bol odstúpený až dňa 8.12,2008, teda po viac ako 7 mesiacoch. Hoci

bol súdny komisár už dňa 14.9.2004 upozornený na to, že vo veci je potrebné urýchlene

konať a rozhodnúť, po tom ako mu bol odstúpený spis už dňa 8.12.2008 pojednávanie

nariadil až po takmer 8 mesiacoch na deň 4.8.2009.

Sťažovateľ pritom už dňa 31.7.2009 podal námietku zaujatosti proti notárom

a sudcom v okrese Humenné. Podľa názoru sťažovateľa došlo odo dňa 31.7.2009 do dňa

4.6.2011 k zbytočným prieťahom v konaní v dôsledku toho, že okresný súd námietku

zaujatosti nesprávne predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove. O námietke

zaujatosti mal pritom rozhodnúť príslušný sudca, čo sa konštatuje aj v uznesení sp. zn.

Krajského súdu v Prešove.

Nesprávnym postupom tak Okresný súd Humenné spôsobil neodôvodnené prieťahy

v konaní v trvaní takmer 1 roka.

Až uznesením sp. zn. zo dňa 22.6.2011 zákonný sudca rozhodol, že

notár JUDr. V. T. je vylúčený z úkonov súdneho komisára v danej veci.

Od podania námietky zo dňa 31.7.2009 do vylúčenia notára JUDr. V. T. z úkonov

súdneho komisára vo veci , teda do dňa 22.6.2011 tak uplynula doba takmer

2 rokov.“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní

(napr. , , , ).

Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že napadnuté súdne konanie bolo uznesením

okresného súdu z 13. decembra 2004 prerušené až do 22. mája 2008 z dôvodu, že prebieha

konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Vzhľadom

na uvedené ústavný súd sa zaoberal priebehom napadnutého konania od 22. mája 2008.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, ústavný súd súhlasne s vyjadrením

okresného súdu konštatuje, že prerokovanie dedičstva možno zaradiť k štandardnej agende

všeobecného súdnictva, a z tohto pohľadu nejde o právne zložitú vec. Vychádzajúc však

z obsahu predloženého súdneho spisu ústavný súd konštatuje, že dĺžka konania bola

čiastočne závislá od skutkovej náročnosti prerokovávanej veci, ktorá vyplynula z toho, že

dedičia sa nevedeli zhodnúť na majetku, ktorý v čase smrti patril poručiteľovi, čoho

dôkazom boli aj dve žaloby podané sťažovateľom, ktoré súvisia s dedičským konaním,

v dôsledku ktorých došlo objektívne k predĺženiu napadnutého konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného

práva podľa . Sťažovateľ sťažnosťou z 31. júla 2009 adresovanou

predsedovi okresnému súdu žiadal o „preloženie spisu“ z dôvodu, že neverí „humenským

notárom, ako aj sudcom“. Okresný súd vzhľadom na toto nie celkom jasné podanie

sťažovateľa musel vyzvať sťažovateľa, aby mu oznámil, či jeho námietka zaujatosti sa týka

výlučne sudcu konajúceho v danej veci. Sťažovateľ 21. augusta okresnému súdu oznámil,

že námietku zaujatosti vznáša voči všetkým notárom, ktorí vo veci konali, a sudcom

občianskoprávneho úseku okresného súdu. Z uvedeného dôvodu okresný súd potom, ako sa

vyjadrili všetci sudcovia okresného súdu k tejto námietke sťažovateľa, predložil súdny spis

Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) 30. októbra 2009 na rozhodnutie

o námietke zaujatosti. Súdny spis bol po rozhodnutí o námietke zaujatosti krajským súdom

vrátený okresnému súdu 27. novembra 2009. Okresný súd o námietke zaujatosti vo vzťahu

k notárovi ako súdnemu komisárovi rozhodol uznesením zo 14. januára 2010 tak, že notára

nevylúčil z úkonov súdneho komisára v predmetnej veci. Proti tomuto uzneseniu okresného

súdu, ktoré vydala vyššia súdna úradníčka, podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol

uznesením vo veci konajúci sudca 4. júna 2010 tak, že súdny komisár z konania

v predmetnej veci nie je vylúčený. Na pojednávaní pred súdnym komisárom 9. decembra

2010 sťažovateľ opätovne vzniesol proti súdnemu komisárovi námietku zaujatosti.

Vzhľadom na agresívne a urážlivé správanie sťažovateľa 28. apríla 2011 podal námietku

zaujatosti aj súdny komisár. O námietke notára ako súdneho komisára rozhodla poverená

vyššia súdna úradníčka uznesením z 22. júna 2011 tak, že ho nevylúčila z úkonov súdneho

komisára v predmetnej veci. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podali odvolania

rovnako notár ako súdny komisár aj sťažovateľ. Zákonný sudca uznesením z 15. augusta

2011 rozhodol o vylúčení notára ako súdneho komisára v predmetnej veci. Sťažovateľ

2. novembra 2011 požiadal okresný súd o delegáciu veci Okresnému súdu Prešov.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil, že v dôsledku uplatnenia

procesných práv účastníkov konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania

oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu

orgánu konajúcemu vo veci (, ). V súlade s touto judikatúrou

preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach

ústavný súd zohľadnil pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia, ktoré sťažovateľovi

týmto nálezom priznal.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

Ústavný súd sa zaoberal z už uvedených dôvodov len časťou napadnutého konania

od 22. mája 2008, pričom zistil, že okresný súd potom, ako mu bol vrátený súdny spis

z krajského súdu 6. mája 2008, odstúpil súdny spis súdnemu komisárovi až po šesťmesačnej

nečinnosti, čo ústavný súd vyhodnotil ako zbytočný prieťah. Následne už okresný súd

vykonával priebežne úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci, no jeho

postup vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania takmer 19 rokov, z toho vyše sedem rokov

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. , nasvedčuje, že nekonal

dostatočne promptne, efektívne a neposkytol dostatočnú ochranu označeným právam

sťažovateľa, a to aj napriek existencii zákonnej prekážky (v trvaní tri a pol roka, pozn.),

ktorá bránila okresnému súdu v postupe v napadnutom konaní.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

Za takúto nesústredenú činnosť okresného súdu považuje ústavný súd postup

okresného súdu, ktorý nevyužil poriadkové opatrenia podľa , hoci mohol a mal

vzhľadom na postup notára ako súdneho komisára, ktorý po doručení súdneho spisu

8. decembra 2008 nariadil termín pojednávania až na 4. august 2009, čo v konečnom

dôsledku spôsobilo ďalší prieťah v trvaní ôsmich mesiacov. Za nesústredenú činnosť

považoval ústavný súd aj postup okresného súdu, ktorý po odvolaní sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu zo 14. januára 2010, ktoré vydala vyššia súdna úradníčka, súdny

spis predložil krajskému súdu, hoci o odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu vyššej súdnej

úradníčky mal rozhodnúť zákonný sudca podľa . Zákonný sudca

o odvolaní sťažovateľa podanom 27. januára 2010 rozhodol 4. júna 2010, teda takmer

po vyše štyroch mesiacoch.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného, najmä však zistenej nečinnosti, nesústredenej

činnosti okresného súdu a doterajšej dĺžky trvania napadnutého konania, ktorá je

z ústavného hľadiska neakceptovateľná, dospel k názoru, že doterajším postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 D 2198/1993 v období po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 2. septembra 2004 došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že už predchádzajúcim nálezom ústavného súdu

sp. zn. z 2. septembra 2004 bola okresnému súdu uložená povinnosť konať

bez zbytočných prieťahov, ústavný súd už rovnaký príkaz okresnému súdu tentoraz

nevydal.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

6 000 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcou právnou neistotou, dobou trvania súdneho konania,

opísanou nečinnosťou a neefektivitou úkonov okresného súdu, ktorú pociťuje ako ujmu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako

aj na jeho nedostatočne efektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na okresnom

súde a všetky okolnosti daného prípadu vrátane podielu sťažovateľa na doterajšej dĺžke

trvania konania považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie

podľa (bod 2 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 485,24 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2010

v sume 741 € a v prvom polroku 2011 v sume 763 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi

( ) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2011 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)

po 123,50 € a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 (vyjadrenie vo veci samej)

po 127,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu

7,21 € za jeden úkon podľa vyhlášky vykonaný v roku 2011 a 7,63 € za jeden úkon podľa

vyhlášky vykonaný v roku 2012. Advokátka je zároveň platcom DPH, preto sa (podľa § 18

ods. 3 vyhlášky) odmena a náhrady zvyšujú o DPH. Náhrada trov konania, ktorú ústavný

súd priznal sťažovateľovi, takto predstavuje sumu 396,21 € zvýšenú o DPH, čiže spolu

475,45 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2012