Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 149/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť P. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa , , a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -121, , 8

Co 259/2011, z 28. októbra 2011, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho

vydaniu, a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. februára 2012 doručená sťažnosť P. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), z ktorej obsahu

možno vyvodiť, že prostredníctvom nej namieta porušenie svojho základného práva na

súdnu ochranu podľa (ďalej len „“), práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na nedotknuteľnosť osoby a

súkromia podľa , základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa , základného práva

na nedotknuteľnosť obydlia podľa uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -121, ,

, z 28. októbra 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ako aj

postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ v postavení navrhovateľa 5. 11. 2010 doručil Okresnému súdu

Bratislava V žalobu o nezákonnosť požadovať splnenie povinnosti založenej na porušení

práva, ktorej súčasťou bol aj návrh na vydanie predbežného opatrenia. Sťažovateľ žalobu

založil na tej skutočnosti, že 28. 10. 2010 prevzal od odporcu výzvu na vypratanie

izby (bytu) v súvislosti s ukončením nájomnej zmluvy. Návrhom na vydanie predbežného

opatrenia sťažovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť strpieť nájom izby a príslušenstva

bytu a zdržať sa vypratania vecí sťažovateľa, to všetko do právoplatného rozhodnutia súdov

vo veci samej. Žalobnému návrhu bola pridelená sp. zn. . Súčasťou žalobného

návrhu bola aj žiadosť sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov za podanie žaloby

a za návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 29. 11. 2010 č. k. -18

návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Zároveň so zamietavým uznesením

doručil 4. 12. 2010 sťažovateľovi výzvu, aby v lehote 15 dní predložil súdu riadne vyplnené

tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Sťažovateľ 6. 12. 2010 doručil Okresnému súdu Bratislava V odvolanie vo veci

predbežného opatrenia, ktorým napadol uznesenie tohto súdu č. k. -18.

Dňa 13. 12. 2010 doručil sťažovateľ okresnému súdu doklady požadované vo výzve

potrebné k rozhodnutiu oslobodenia od súdnych poplatkov.

Krajský súd Bratislava rozhodol o odvolaní sťažovateľa vo veci predbežného

opatrenia uznesením zo dňa 20. decembra 2010 č. k. -41 a to tak, že

napádané rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ podal proti potvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu dovolanie, ktoré

doručil okresnému súdu 4. 01. 2011. Súčasťou dovolania bola aj žiadosť o ustanovenie

zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie. Okresný súd Bratislava V doručil

24. 01. 2011 sťažovateľovi uznesenie zo dňa 18. 01. 2011 č. k. -51, ktorým

nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Zároveň doručil sťažovateľovi

uznesenie zo dňa 18. 01. 2011 č. k. -55, ktorým zamietol žiadosť sťažovateľa

o ustanovenie sťažovateľovi zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie.

Sťažovateľ podal 7.02.2011 odvolanie proti uzneseniam č. k. -51

a č. k. -55.

Krajský súd Bratislava napádané uznesenia okresného súdu potvrdil uznesením

zo dňa 28. februára 2011 č. k. -67 a č. k. doručeným

sťažovateľovi 10. 03. 2011 prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V. Zároveň

10. 03. 2011 okresný súd doručil sťažovateľovi uznesenie č. k. -71, ktorým

uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok 33 € za návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, uznesenie č. k. -73, ktorým uložil

sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok 33 € za odvolanie zo dňa 06. 12. 2010,

uznesenie č. k. -77, ktorým vyzval sťažovateľa na doloženie plnej moci

udelenej advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní o neplatnosť právneho úkonu

a nariadenie predbežného opatrenia, výzvu č. k. -69 na zaplatenie súdneho

poplatku 99,50 € za návrh zo dňa 05. 11. 2010 a výzvu č. k. -75 na zaplatenie

súdneho poplatku 66 € za dovolanie zo dňa 03. 01. 2011.

Sťažovateľ podal 22. 03. 2011 proti uzneseniam č. k. -71

a č. k. -73 odvolanie.

Sťažovateľ doručil Okresnému súdu Bratislava V 22. 03. 2011 stanovisko k výzve

na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie zo dňa 03. 01. 2011.

Sťažovateľ podal 22. 03. 2011 proti uzneseniam Krajského súdu Bratislava

č. k. -67 a č. k. dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie sťažovateľa uznesením zo dňa

09. júna 2011 odmietol.

Uznesením zo dňa 13. 07. 2011 č. k. -95 Okresný súd Bratislava V

zastavil dovolacie konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu Bratislava

č. k. -41 zo dňa 20. 12. 2010.

Uznesením zo dňa 13. 07. 2011 č. k. -97 Okresný súd Bratislava V

zastavil konanie o návrhu zo dňa 5. 11. 2010 o určenie neplatnosti právneho úkonu.

Sťažovateľ podal 10. 08. 2011 proti uzneseniam č. k. -95

a č. k. -97 odvolanie.

Krajský súd Bratislava rozhodol o odvolaniach sťažovateľa uznesením zo dňa

28. 11. 2011 (správne má byť 28. októbra 2011, pozn.) č. k. -121,

, a tak, že napádané uznesenia okresného

súdu potvrdil.“

Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv podľa a práva

podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho

vydaniu, ku ktorému malo dôjsť «rozhodovaním o oslobodení od súdnych poplatkov, ktoré

namietal aj v konaní a ktoré súd vyhodnotil ako nedôvodné. Procesné vady viedli k vydaniu

podľa sťažovateľa nezákonných napádaných uznesení.

Za otázku rozhodujúceho právneho významu považuje sťažovateľ otázku správneho

ústavne konformného výkladu ustanovenia a

v ich vzájomnej súvislosti v sťažovateľovej

veci.

Sťažovateľ tvrdí, že podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spolu so

žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov za tento návrh nedáva súdu do rozhodnutia

o oslobodení od súdnych poplatkov dôvod na procesný postup s aplikáciou ust. § 10 ods. 2

písm. f) Sťažovateľ tvrdí, že jeho povinnosť zaplatiť poplatok za návrh

na nariadenie predbežného opatrenia vyplývajúca z ust.

Zb. je súčasným podaním návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov „pozastavená“.

Podľa sťažovateľa za takéhoto skutkového stavu súd nemôže konať a rozhodovať o návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia a konanie a rozhodnutie opierať o ust. § 10 ods. 2

písm. f) .. Krajský súd Bratislava rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti zamietavému

rozhodnutiu vo veci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia 20. 12. 2010, čiže taktiež

skôr ako prvostupňový súd rozhodol o návrhu sťažovateľa o oslobodenie od súdnych

poplatkov a odvolací súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti nepriznaniu oslobodenia od

súdnych poplatkov. Podľa sťažovateľa takým postupom založili súdy vadu konania, ktorá

spôsobuje zmätočnosť konania a nezákonnosť všetkých rozhodnutí, ktoré boli následne

vydané, čiže aj ústavnou sťažnosťou napádaných uznesení.».

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ ďalej uvádza, že

ním „súd rozhodol o zastavení dovolacieho konania vo veci návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia. Rozhodnutie založil na ust.

o súdnych poplatkoch s odôvodnením, že navrhovateľovi (sťažovateľovi) vznikla povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za dovolanie v sume 66 €, ktorý sťažovateľ aj napriek výzve

a poučeniu neuhradil. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosti (uvedené vyššie, pozn.)

spôsobujúce zmätočnosť a nezákonnosť výzvy č. k. -75 na zaplatenie súdneho

poplatku 66 € za dovolanie.

Námietky sťažovateľa o vecnej nesprávnosti rozhodnutí súdov vo veci rozhodovania

o oslobodení sťažovateľa od súdnych poplatkov a ustanovení zástupcu sťažovateľovi z radov

advokátov pre dovolacie konanie súd vyhodnotil ako irelevantné pre posúdenie zákonom

stanovených podmienok pre zastavenie dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku. Sťažovateľ naopak, tieto námietky považuje za rozhodujúcu skutočnosť pre

spravodlivé rozhodnutie vo veci. ...

Napádaným uznesením zo dňa 28. októbra 2011 súd rozhodol

o zastavení konania vo veci návrhu zo dňa 05. 11. 2010 o určenie neplatnosti právneho

úkonu. Rozhodnutie založil na s odôvodnením, že podaním

návrhu vznikla sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na konanie,

o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov bolo právoplatne rozhodnuté

a sťažovateľ aj napriek výzve súdu súdny poplatok v sume 99,50 € nezaplatil. Sťažovateľ

ústavný súd odkazuje na svoje vyjadrenia (už uvedené, pozn.).“.

V záverečnej časti sťažnosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že „následkom

nezákonných a vecne nesprávnych napádaných rozhodnutí, nezákonných rozhodnutí, ktoré

im predchádzali a nesprávneho postupu súdov je tá skutočnosť, že sťažovateľ bol dňa

01. 01. 2011 bez rozhodnutia príslušného orgánu násilím vysťahovaný z bytu, ktorý užíval

na základe ústnej nájomnej zmluvy, riadne a včas platil dohodnuté nájomné a užíval byt

v súlade s dohodnutými podmienkami...

Sťažovateľ sa domnieva, že postup a rozhodnutia súdov vykazujú znaky korupčného

konania a možno ho považovať za odopretie spravodlivosti s následkom porušenia

základných práv sťažovateľa...“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti o nej

nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd Bratislava v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod

sp. zn. uzneseniami č. k. -121 zo dňa 28. októbra 2011,

č. k. zo dňa 28. októbra 2011, č. k. zo dňa 28.októbra 2011

a č. k. zo dňa 28. októbra 2011 poruši1 základné právo P. K... na súdnu

ochranu podľa , na spravodlivé, verejné prerokovanie jeho veci v

primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom upravenom v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, na

nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia zaručenom v , na zachovanie

ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1

a na nedotknuteľnosť obydlia zaručenom v .

Uznesenia Krajského súdu Bratislava č. k. -121 zo dňa

28. októbra 2011, č. k. zo dňa 28. októbra 2011, č. k. zo dňa

28. októbra 2011 a č. k. zo dňa 28. októbra 2011 zrušuje a vracia vec

v Krajskému súdu Bratislava na nové konanie a rozhodnutie.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6000 euro

(šesťtisíc euro), ktoré mu je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.

Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá povinnosť zaplatiť trovy

právneho zastúpenia konania o ústavnej sťažnosti P. K. na účet jeho právneho zástupcu.

Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie advokáta na jeho

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa §25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19

ods. 1, a a práva podľa dohovoru uznesením

krajského súdu č. k. -121, , ,

z 28. októbra 2011 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Z dokumentácie priloženej

k sťažnosti vyplýva, že krajský súd namietaným uznesením rozhodol spoločne

o odvolaniach sťažovateľa proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava V (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -71 zo 4. marca 2011, č. k. -73

zo 4. marca 2010, č. k. -95 z 13. júla 2011 a č. k. -97

z 13. júla 2011 tak, že ich potvrdil.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti sťažovateľa ústavný súd

považoval za potrebné poukázať aj na svoju stabilizovanú judikatúru, v ktorej zdôrazňuje,

že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, resp.

či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,

ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok

porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. , ,

atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným

súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. ,

).

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a lebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že k uzneseniu okresného súdu

č. k. -71 zo 4. marca 2011 (týmto uznesením bola uložená sťažovateľovi

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného

opatrenia z 5. novembra 2010 v sume 33 €, pozn.) a k uzneseniu okresného súdu

č. k. -73 zo 4. marca 2011 (týmto uznesením bola sťažovateľovi uložená

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -18 z 29. novembra 2010, ktoré podal 6. decembra 2010 v sume 33 €)

krajský súd v odôvodnení namietaného uznesenia predovšetkým uviedol:

„Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 05. 11. 2010 návrh

na začatie konania, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu a zároveň

podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Keďže nežiadal o návrhoch rozhodnúť

alternatívne, ale žiadal vydať rozsudok vo veci samej a súčasne aj nariadenie predbežného

opatrenia, nejde v danom prípade o alternatívne uplatnenie viacerých návrhov na začatie

konania a nemožno v danom prípade postupovať podľa poznámky č. 8 k položke č. 1

Sadzobníka súdnych poplatkov, tieto námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní sú

nedôvodné.

Podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vznikla navrhovateľovi

v zmysle citovaných ustanovení poplatková povinnosť z návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia v sume 33,- eur a podaním odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa

29. 11. 2010 č. k. -18, ktorým súd prvého stupňa zamietol jeho návrh

na nariadenie predbežného opatrenia, vznikla navrhovateľovi poplatková povinnosť

v zmysle citovaných ustanovení za odvolanie proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď napadnutými

uzneseniami uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33,- eur a súdny poplatok za odvolanie zo dňa

06. 12. 2010 v sume 33,- eur.

Z ustanovenia citovaného vyplýva, že

v prípade vzniku poplatkovej povinnosti podaním návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia súd nezastaví konanie pre nezaplatenie poplatku, a teda nezaplatenie súdneho

poplatku z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodom na zastavenie

konania a nemožno postupovať podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona. Vzhľadom na to

odvolací súd námietky navrhovateľa týkajúce sa procesných vád konania spočívajúcich

v tom, že súd prvého stupňa konal o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred

zaplatením súdneho poplatku a pred rozhodnutím o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych

poplatkov posúdil ako nedôvodné, a to aj vzhľadom na to, že o žiadosti navrhovateľa

o oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol súd prvého stupňa uznesením zo dňa

18. 01. 2011 tak, že oslobodenie od súdnych poplatkov mu nepriznal, toto rozhodnutie bolo

potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 02. 2011

č. k. -67, , proti ktorému navrhovateľ podal dovolanie, ktoré

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 09. 06. 2011 č. k.

odmietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa podľa

ako vecne správne potvrdil.“

K uzneseniu okresného súdu č. k. -95 z 13. júla 2011, ktorým tento

dovolacie konanie o dovolaní sťažovateľa z 3. januára 2011 proti uzneseniu krajského súdu

č. k. -41 z 20. decembra 2010 zastavil, krajský súd v odôvodnení

namietaného uznesenia uviedol, že „Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal

dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -41 zo dňa

20. 12. 2010, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. -18

zo dňa 29. 11. 2010. Podaním dovolania vznikla navrhovateľovi poplatková povinnosť

v sume 66,- eur, pretože podľa veta tretia v znení

neskorších zmien a doplnkov, poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku

poplatku ustanoveného v Sadzobníku. Keďže navrhovateľ si poplatkovú povinnosť nesplnil

a nejde o žiaden z prípadov uvedených v ustanovení § 10 ods. 2 citovaného zákona, správne

súd prvého stupňa postupoval, keď v zmysle § 10 ods. 1 citovaného zákona vyzval

navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku s poučením o následkoch jeho nezaplatenia

a v súlade s týmto ustanovením zastavil dovolacie konanie, keď navrhovateľ napriek výzve

súdny poplatok nezaplatil.

Námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní, týkajúce sa posudzovania splnenia

zákonom stanovených podmienok pre priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov

v zmysle sú v danom prípade irelevantné pre posúdenie splnenia

zákonom stanovených podmienok pre zastavenie dovolacieho konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku, vzhľadom na to, že o návrhu navrhovateľa na oslobodenie od súdnych

poplatkov bolo už právoplatne rozhodnuté a nebolo mu vyhovené ani v dovolacom konaní.

Ďalšie námietky navrhovateľa odvolací súd posúdil ako nedôvodné z dôvodov vyššie

uvedených.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súd prvého stupňa podľa § 219 ods. 1

ako vecne správne potvrdil.“.

K uzneseniu okresného súdu č. k. -97 z 13. júla 2011, ktorým tento

konanie o návrhu sťažovateľa z 5. novembra 2010 na určenie neplatnosti právneho úkonu

zastavil, krajský súd v odôvodnení namietaného uznesenia predovšetkým uviedol, že

„správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že podaním návrhu o určenie neplatnosti

právneho úkonu vznikla navrhovateľovi poplatková povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. a)

a výzvou vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

v správnej výške 99,50 eur, výzva súdu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh

obsahovala aj poučenie o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku a navrhovateľovi bola

riadne doručená, avšak navrhovateľ v stanovenej lehote súdny poplatok nezaplatil, a preto

súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 10 ods. 1 citovaného zákona, keď konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil, pričom poukázal na skutočnosť, že o žiadosti

navrhovateľa na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov bolo právoplatne rozhodnuté

uznesením prvostupňového súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu a dovolanie

navrhovateľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolací súd odmietol. Navrhovateľ

vo svojom odvolaní opätovne namieta nesprávnosť rozhodnutí, ktorými mu nebolo priznané

oslobodenie od súdnych poplatkoch a nesprávne posudzovanie jeho osobných, majetkových

a zárobkových pomerov, avšak tieto námietky nemožno považovať za dôvodné z dôvodov

vyššie uvedených.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa

a ako vecne správne potvrdil.“.

Základ argumentácie sťažovateľa, ktorá podľa neho odôvodňuje záver o porušení

ním označených základných práv podľa a práva podľa dohovoru namietaným

uznesením krajského súdu, sa týka posúdenia splnenia zákonných podmienok

na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku. Krajský súd v namietanom uznesení uviedol, že splnenie zákonných podmienok

na oslobodenie od súdnych poplatkov bolo predmetom skúmania zo strany okresného súdu,

ktorý uznesením č. k. -51 z 18. januára 2011 sťažovateľovi

oslobodenie nepriznal, ako aj krajského súdu v odvolacom konaní, ktorý uznesením

č. k. -67 a sp. zn. z 28. februára 2011 označené uznesenie

okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd dovolací uznesením sp. zn. z 9. júna 2011 dovolanie sťažovateľa

proti uzneseniu krajského súdu č. k. -67 a sp. zn. z 28. februára

2011 odmietol. Z uvedeného dôvodu považuje ústavný súd právny záver krajského súdu o

irelevantnosti opakovaných námietok sťažovateľa o nesprávnosti predchádzajúcich

rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu, ktorými mu nebolo priznané oslobodenie od

súdnych poplatkov, vyjadrený v namietanom uznesení z ústavného hľadiska za

akceptovateľný a udržateľný.

Ústavný súd sumarizujúc už uvedené konštatuje, že dôvody, na ktorých je namietané

uznesenie krajského súdu založené, sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce

zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Namietané uznesenie

krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle ani arbitrárnosti, nevyhodnocuje nové dôkazy

a právne závery, ktoré sú v ňom obsiahnuté, sú výsledkom vlastných myšlienkových

postupov a hodnotení krajského súdu, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný

nahrádzať (m. m. , ). Ústavný súd v tejto súvislosti navyše

pripomína, že nie je ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného

súdnictva.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní nezistil existenciu takej príčinnej súvislosti

medzi obsahom namietaného uznesenia krajského súdu a základným právom na súdnu

ochranu podľa ani právom na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru, ktorá by umožnila vysloviť záver o ich porušení po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie, a preto sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19

ods. 1 a

Podľa nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

V súlade s každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez

súhlasu toho, kto v ňom býva.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 16

ods. 1, a namietaným uznesením krajského súdu ústavný

súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej všeobecný súd zásadne

nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv hmotného charakteru, ku ktorým

nepochybne patria aj základné práva vyplývajúce z čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a čl. 21 ods. 1

, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil

ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až , resp. dohovoru.

O prípadnom porušení základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a čl. 21 ods. 1

by bolo teda možné uvažovať len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu (v danom

prípade krajského súdu) primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp.

ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až , resp. v spojení s ich

porušením (napr. alebo ).

Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným uznesením

krajského súdu a možným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru,

nemožno vzhľadom na uvedené uvažovať ani o porušení ďalších v petite sťažnosti

označených základných práv sťažovateľa.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 aj túto časť sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa vyjadrenými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2012