Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 427/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. marca 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka

o sťažnosti spoločnosti A., s. r. o., M., zastúpenej advokátom JUDr. M. V., K., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práva a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. júla 2011

takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti A., s. r. o., M., na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 27.

júla 2011 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. júla 2011

z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti A., s. r. o., M.,

trovy právneho zastúpenia v sume 396,52 € (slovom tristodeväťdesiatšesť eur

a päťdesiatdva centov) na účet jej právneho zástupcu, advokáta JUDr. M. V. do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 3. novembra 2011 podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky. o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti A., s. r.

o., M. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo

138/2011 a jeho uznesením z 27. júla 2011.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka bola

v procesnom postavení žalovanej v súdnom spore žalobcu Ing. M. G. zo Z. o zaplatenie

sumy 1 475,87 € s príslušenstvom vedenom na Okresnom súde Michalovce (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný súd zamietol žalobu a „uložil žalobcovi

povinnosť zaplatiť žalovanej na trovách konania sumu 1 057,02 €“. Krajský súd

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 25. januára 2011

potvrdil prvostupňový rozsudok a súčasne zmenil prvostupňový rozsudok „vo výroku

o náhrade trov konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v sume

853,55 €“. Žalobca podal 4. apríla 2011 dovolanie, o ktorom rozhodol sťažnosťou

napadnutým uznesením najvyšší súd tak, že dovolacie konanie zastavil a žiadnemu

z účastníkov nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

3. Sťažovateľka v sťažnosti v podstatnom uviedla: „Výzvou zo dňa 6. 4. 2011

Okresný súd... vyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k podanému dovolaniu v právnej veci

navrhovateľa Ing. M. G... o zaplatenie nájmu a dane za užívané pozemky v konaní vedenom

na Okresnom súde pod č. . K tomuto podanému dovolaniu sa sťažovateľ v

súdom stanovenej lehote vyjadril, kde okrem iného namietal aj procesné nedostatky

podaného dovolania (povinné právne zastúpenie)... Nami podaná ústavná sťažnosť smeruje

voči Uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 7. 2011 pod č. výlučne v

časti náhrady trov konania. Meritórne rozhodnutie vo veci (zastavenie konania) považujeme

v plnom rozsahu za správne.

Rozhodnutie v časti náhrady trov konania však považujeme za nesprávne. Najvyšší

súd SR pokiaľ ide o trovy dovolacieho konania konštatoval, že o trovách rozhodol v súlade

s v spojení s a , bez toho aby

sa zaoberal či a ak áno, ktorá strana zastavenie konania zavinila...“ Podľa názoru

sťažovateľky rozhodnutie najvyššieho súdu o trovách konania vychádza z nesprávnej

a ústavne nekonformnej aplikácie v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

4. Sťažovateľka tvrdí, že predmetným uznesením najvyššieho súdu „v časti týkajúcej

sa náhrady trov konania“ boli porušené ňou označené práva zaručené

a dohovorom.

5. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „Základné právo

sťažovateľa... na spravodlivé prejednanie veci podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru... ako aj

základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ... porušené

bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu... pod sp. zn. -127 zo dňa 27. 7. 2011

v časti náhrady trov konania sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konania...“ Súčasne

požiadala o náhradu trov konania „v sume 396,61 €“.

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

za najvyšší súd jeho predseda stanoviskom č. KP 4/2011-88 z 28. decembra 2011 a právny

zástupca sťažovateľky vyjadrením k uvedenému stanovisku najvyššieho súdu listom

z 18. januára 2012.

6.1 Predseda najvyššieho súdu vo svojom stanovisku okrem iného uviedol:

„... Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosťou napadnutým uznesením zastavil

konanie o dovolaní navrhovateľa Ing. M. G. proti Krajského súdu v Košiciach z 25. januára

2011 sp. zn. , pre nedostatok podmienky jeho právneho zastúpenia

kvalifikovaným zástupcom ( s použitím ) a súčasne

vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania

s poukazom na ustanovenie v spojení s a

ods. 1

Najvyšší súd Slovenskej republiky o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol

na podklade spisu, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ zaslal k dovolaniu vyjadrenie (na čl.

113 spisu) iba v elektronickej forme, ktoré však obsahovalo iba jednu stranu. Z obsahu

podania je zrejmé, že nie je úplné a neobsahuje ani návrh na priznanie trov dovolacieho

konania, ktorý je z hľadiska ustanovenia v spojení s § v súlade s

ustanovením a pre priznanie náhrady trov nevyhnutný. V

danom prípade najvyšší súd mohol aplikovať iba ustanovenie

[zrejme ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c), pozn.].

Najvyšší súd Slovenskej republiky uskutočnil výklad ustanovení zákona o náhrade

trov dovolacieho konania v súlade s doteraz zaužívanou praxou. Skutočnosť, že sťažovateľ

sa s vyslovenými závermi najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k úsudku

o arbitrárnom prístupe.

Z uvedených dôvodov navrhujem sťažnosť sťažovateľa posúdiť ako nedôvodnú.

Súčasne súhlasím s upustením od ústneho pojednávania, keďže od ústneho pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci...“

6.2 K stanovisku predsedu najvyššieho súdu predložil právny zástupca toto

vyjadrenie: „Podanie vo veci samej a to vyjadrenie k dovolaniu na ktoré poukazuje aj

Najvyšší súd SR bolo podané dňa 20. 5. 2011 prostredníctvom portálu ezaloby.justice.sk

Podanie bolo podané elektronicky avšak podpísané zaručeným elektronickým podpisom

a teda v zmysle nie je nutné toto podanie doplniť v listinnej podobe.

Podaniu bolo pridelené číslo 0900612411. Celková komunikácia s portálom Ministerstva

spravodlivosti SR prebehla štandardným spôsobom a dňa 23. 5. 2011 bolo sťažovateľovi

na email právneho zástupcu doručené potvrdenie o tom, že podanie bolo zaevidované

v súdnom spise, čiže bolo riadne doručené.

Dôkaz:

- Potvrdenie podania prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu

- Samotná potvrdenka s výsledkom vyhodnotenia platnosti resp. neplatnosti zaručeného

elektronického podpisu

- Správa o zaevidovaní podania v súdnom spise

Ďalej chceme poukázať na skutočnosť, že podanie - vyjadrenie k dovolaniu, ktoré bolo

podané pomocou zaručeného elektronického podpisu obsahovalo 2 strany a tieto 2 strany

boli aj podané. Doklad o tejto skutočnosti prekladáme na príslušnom cd, kde je uložený

súbor podpísaný a podaný na príslušný súd spolu s potvrdenkami. Na otvorenie tohto

súboru vzhľadom na skutočnosť že je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom je

nutné použiť program QSign od spoločnosti A., a. s.

Dôkaz :

- cd so súborom podpísaným ZEP

Zároveň navrhujeme Ústavnému súdu SR, aby v rámci dokazovania požiadal

o stanovisko prevádzkovateľa portálu www.ezaloby.justice.sk a teda Ministerstvo

spravodlivosti SR, koľko súborov a s akým počtom strán bolo podaných prostredníctvom

portálu www.ezaloby.justice.sk dňa 20. 5. 2011 s číslom podania 0900612411.

Obsahom vyššie uvedeného vyjadrenia k dovolaniu bolo aj vyčíslenie trov

dovolacieho konania.

V prípade potvrdenia zo strany Ministerstva spravodlivosti SR, že podanie pod

č. 0900612411 obsahovalo súbor z názvom Vyjadrenie k dovolaniu.zep a tento súbor

obsahoval 2 strany, ktoré sa zhodujú s vyjadrením zaslaným súdu v prílohe ústavnej

sťažnosti, súhlasíme s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Ak však Ústavný súd

SR uvedené stanovisko nezíska alebo nebude korešpondovať s vyššie uvedeným našim

tvrdením, navrhujeme súdu, aby bolo vytýčené vo veci pojednávanie, kde prostredníctvom

prihlásenia sa právneho zástupcu na portál www.ezaloby.justice.sk a otvorením histórie

podaní vieme vyhľadať sporné vyjadrenie a priamo pred súdom toto vyjadrenie uložené

na serveri Ministerstva spravodlivosti SR otvoriť a overiť jeho obsah čím vieme priamo

súdu vyvrátiť tvrdenie predsedu Najvyššieho súdu SR.

Zároveň aj pre prípad, ak by Najvyšší súd SR nejakým nedopatrením chybou

prvostupňového súdu dostal len prvú stranu vyjadrenia k dovolaniu, nemal v danej veci

aplikovať , ale mal v odôvodnení sa vysporiadať práve s tým, čo

teraz tvrdí vo svojom vyjadrení predseda Najvyššieho súdu SR a to, že trovy dovolacieho

konania neboli riadne vyčíslené (z dôvodu neúplného podania) a z tohto titulu neboli súdom

priznané. Argumentácia a tvrdenie Najvyššieho súdu SR sú v tomto konaní pred Ústavným

súdom SR iba účelové a tendenčné, nezakladajúce sa na pravde...“

7. Sťažovateľka ako dôkazový materiál predložila (príloha B) dvojstránkový list

z 19. mája 2011 adresovaný okresnému súdu (bez jeho prijímacej pečiatky) označený ako

„Vyjadrenie sa k podanému odvolaniu“. Posledný odsek predmetného vyjadrenia (jeho

záver na druhej strane listu) obsahuje text tohto znenia: „Na základe vyššie uvedených

skutočností žiadame dovolací súd, aby podané dovolanie odmietol a priznal žalovanému

náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 197,40 EUR. Trovy právneho zastúpenia

žiadame poukázať na účet... vedený ...“

8. Nahliadnutím do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd

zistil, že na č. l. 113 je podanie sťažovateľky z 19. mája 2011 označené ako „Vyjadrenie sa

k podanému dovolaniu“ adresované okresnému súdu a označené jeho prijímacou pečiatkou

s dňom doručenia 23. mája 2011. Ústavný súd konštatuje, že predmetnému vyjadreniu

(zaslanému elektronickou poštou) chýba druhá strana (teda aj uplatnenie nároku na trovy

dovolacieho konania, ako aj elektronický podpis), a na v poradí ďalšom liste č. l. 114 je

„Plnomocenstvo“ sťažovateľky jej právnemu zástupcovi z 19. mája 2011.

9. Vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov konania (body 6.1 a 6.2) k podstatnej

skutočnosti (t. j. doručeniu, resp. nedoručeniu úplného vyjadrenia sťažovateľky

k dovolaniu) majúcej zásadný vplyv na rozhodovanie o predmete sťažnosti (bod 13

v spojení s bodom 3, t. j. o porušení označených práv rozhodnutím najvyššieho súdu v časti

o trovách dovolacieho konania) požiadal ústavný súd listom z 8. februára 2012 ministerku

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka spravodlivosti“) o podanie

informácie, «koľko súborov a s akým počtom strán bolo podaných prostredníctvom portálu

www.ezaloby.justice.sk dňa 20. 5. 2011 s číslom podania 0900612411“ so zameraním sa

na dvojstranové podanie advokáta sťažovateľky JUDr. M. V., K. z 19. mája 2011

adresované okresnému súdu k sp. zn. , označené ako „vyjadrenie sa k

podanému dovolaniu“, najmä či toto podanie malo aj druhú stranu (t. j. druhý list) a či (v

akom kvantitatívnom stave) bolo ďalej odoslané do predmetného spisu okresného súdu. Ako

príloha dvojstranového (dvojlistového) vyjadrenia mala byť jednostranová (jednolistová)

plná moc sťažovateľky pre advokáta.».

10. Ministerka spravodlivosti v informácii č. 17340/2012/90-11859 z 20. februára

2012 uviedla: «v súvislosti s Vašou žiadosťou č. zo dňa 8. februára 2012

ohľadom podania „koľko súborov a s akým počtom strán bolo podaných prostredníctvom

portálu www,ezaloby.justice.sk dňa 20. 5. 2011 s číslom podania 0900612411“ so

zameraním sa na dvojstranové podanie advokáta sťažovateľky JUDr. M. V., K. z 19. mája

2011 adresované okresnému súdu k sp. zn. , označené ako „vyjadrenie sa

k podanému dovolaniu“ Vám oznamujem, že dané podanie obsahovalo 2 dokumenty:

vyjadrenie.zep − 2 stránkový dokument

plná moc.zep − 1 stránkový dokument

Dokumenty boli prezreté certifikovaným nástrojom na prácu so ZEP dokumentmi

QSIgn 4.2 od spoločnosti A., a. s.»

11. Ústavný súd v danej veci upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30

ods. 2 od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

oznámeniami a vyhodnotení svojich zistení dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou tvrdené porušenie jej základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 27. júla 2011

(pozri tiež body 3 a 4).

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu.

15. Námietky sťažovateľky týkajúce sa ňou tvrdeného porušenia jej základného

práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, k porušeniu ktorých malo

dôjsť v príčinnej súvislosti s označeným uznesením najvyššieho súdu, sú založené na jej

tvrdení o nesprávnej a ústavne nekonformnej aplikácii relevantných ustanovení

pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania, keď

najvyšší súd rozhodol „bez toho, aby sa zaoberal či a ak áno, ktorá strana zastavenie

konania zavinila“ (pozri bod 3).

16. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný

súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v súdnym

orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1

mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z

hľadiska, či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade s

ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave.

17. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzali, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

18. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru označeným rozhodnutím

najvyššieho súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená

právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba

posúdenie, či účinky výkonu právomoci najvyššieho súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím

o dovolaní uznesením sp. zn. z 27. júla 2011 sú zlučiteľné s označeným

článkom a dohovoru. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky

predovšetkým zobral do úvahy to, že namietala porušenie základného práva na súdnu

ochranu, ktoré je v demokratickej spoločnosti natoľko závažné, že pri jeho výkone

neprichádza do úvahy (zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne

interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné)

obmedzenie, či dokonca popretie.

19. Najvyšší súd sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktorým dovolacie konanie zastavil

a žiadnemu z účastníkov nepriznal trovy konania, po oboznámení postupu konania

a rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu v podstatnom odôvodnil takto: „Vo veci

podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudky oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237

písm. f/ a dovolacie dôvody uvedené v a

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať. Zistil, že

tieto podmienky konania nie sú splnené...

Dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá

právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241

ods. 1 veta druhá ).

Nedostatok podmienky povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní je

možné odstrániť tým, že si dovolateľ zvolí kvalifikovaného zástupcu a v dovolaní pripojí

plnomocenstvo. Ak tak neurobí, a to ani na výzvu súdu a zástupca mu nebude pridelený ani

súdom podľa , súd dovolacie konanie zastaví.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci dovolateľ nielenže nemá právnické vzdelanie

predpokladané ustanovením veta druhá , ale k podanému dovolaniu

nepripojil ani plnomocenstvo udelené advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní

Okresný súd Michalovce ho výzvou z 5. apríla 2011 (doručenej mu 19. apríla 2011), neskôr

aj uznesením z 24. júna 2011 č. k. -118 (doručeným do vlastných rúk

29. júna 2011) vyzval, aby tento nedostatok povinného zastúpenia odstránil predložením

plnomocenstva udeleného advokátovi. Súd dovolateľa zároveň poučil o možnosti požiadať

o ustanovenie zástupcu podľa Dovolateľ na výzvu súdu reagoval podaním

z 3. júla 2011, v ktorom uvedený nedostatok povinného právneho zastúpenia však

neodstránil a nepožiadal ani o ustanovenie zástupcu podľa

Keďže dovolateľ neodstránil procesný nedostatok podmienky dovolacieho konania

(nedostatok právneho zastúpenia v dovolacom konaní), Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolacie konanie podľa v spojení s zastavil.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s a ..“

20. V kontexte sťažovateľkou podanej sťažnosti sa ústavný súd zaoberal

predovšetkým preskúmaním (posúdením) námietky sťažovateľky spočívajúcej v tvrdení

o nesprávnej a ústavne nekonformnej aplikácii relevantných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania.

21. Z obsahu odôvodnenia sťažnosťou napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu

vyplýva, že jeho rozhodnutie v časti o trovách konania spočíva len v označení aplikovaných

právnych noriem [„ v spojení s b ods. 5 a

“], čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nevysvetlenie (neuvedenie) dôvodov,

prečo sa najvyšší súd, aj keď mal dostatočne zistený skutkový stav na zastavenie

dovolacieho konania „podľa “, rozhodol aplikovať ustanovenie

ods. 1 písm. c) , a nie ustanovenie (ako to namieta sťažovateľka,

pozn.). Dostatočné „dovysvetlenie“ dôvodu aplikácie uvedené

v stanovisku predsedu najvyššieho súdu z 18. januára 2012 (bod 6.1) o neúplnosti podania

sťažovateľky (bez návrhu na priznanie trov dovolacieho konania) poukazujúce

na ustanovenie („o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh...“) však v odôvodnení jeho uznesenia z 27. júla 2011 absentuje. Nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu o trovách konania (vo svetle najmä dodatočných

zistení od ministerky spravodlivosti – pozri bod 10) spôsobuje objektívne vzaté jeho

nepreskúmateľnosť a až arbitrárnosť.

22. Ústavný súd v rozsahu dôvodov uvedených v sťažnosti preskúmal protichodné

tvrdenia účastníkov (sťažovateľky a označeného porušovateľa) týkajúce sa vo veci

podstatnej faktickej skutočnosti – ne/doručenia úplného vyjadrenia sťažovateľky

k dovolaniu (pozri body 6.1, 6.2, 7 až 10). Zistenia a konštatácie ústavného súdu zahrnuté

v bodoch 20 a 21 dostatočne odôvodňujú záver, že najvyšší súd vychádzal pri rozhodovaní

o trovách dovolacieho konania z nedostatočne zisteného skutkového stavu (zrejme

spôsobeného okresným súdom nenáležitým postupom pred postúpením veci dovolaciemu

súdu), čo následne z objektívneho pohľadu prispelo k arbitrárnemu rozhodnutiu najvyššieho

súdu v časti jeho rozhodnutia o trovách konania. Z tohto pohľadu nie je podstatnou

skutočnosť, že najvyšší súd vychádzal z údajov jemu známych zo spisového materiálu, ak

následne na základe iných relevantných informácií (bod 10) vyplynulo, že sťažovateľka

v rámci jej vyjadrenia k dovolaniu riadne doručila tomu určenému orgánu aj druhú stranu

vyjadrenia, v rámci ktorej si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Účastník konania

nemôže niesť zodpovednosť za prípadnú stratu časti procesne relevantného dokumentu bez

ohľadu na to, či sa tak stalo v rámci ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky alebo

všeobecného súdu. Táto zodpovednosť svedčí objektívne vzaté orgánu verejnej moci.

23. Keďže ústavnému súdu neprislúcha zaoberať sa podrobným zisťovaním

skutkového stavu a ani jeho hodnotením (bod 16), vzhľadom na pochybenia vzniknuté

v priebehu dovolacieho konania (u najvyššieho súdu hoc aj nevedomým) ústavný súd

v rámci ústavnej ochrany práv sťažovateľky okrem vyslovenia porušenia sťažovateľkou

označených práv (bod 1 výrokovej časti nálezu) rozhodol o zrušení namietaného

rozhodnutia najvyššieho súdu tak, ako to je uvedené v bode 2 výrokovej časti tohto nálezu.

24. Najvyšší súd v ďalšom konaní, zoberúc zreteľ na dodatočne zistené skutočnosti

(najmä bod 10), upriami pozornosť na také zistenie skutkového stavu, ktoré bude spôsobilé

vytvoriť dostatočný základ na rozhodnutie dovolacieho súdu o trovách dovolacieho konania

ústavne konformným spôsobom.

25. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola

vo veci namietaných porušení práv úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho

zastúpenia advokátom. Advokát vykonal dva úkony právnych služieb, a to prevzatie

a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 30. septembra 2011. Odmena za jeden

úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového

základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2011 patrí advokátovi odmena

z výpočtového základu, ktorý je 741 €, t. j. 123,50 €, a režijný paušál 7,41 €, teda spolu

130,91 €. Celková odmena advokátovi za právne zastúpenie pred ústavným súdom v roku

2011 (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu 261,82 €.

V roku 2012 vykonal advokát 1 právny úkon (vyjadrenie z 18. januára 2012 k stanovisku

predsedu najvyššieho súdu). Za tento úkon mu prináleží odmena v sume 134,70 € (1/6

z výpočtového základu 763 €, t. j. 127,16 €, a režijný paušál 7,63 €). Právnemu zástupcovi

prináleží celková odmena za zastupovanie pred ústavným súdom v sume 396,52 € (261,82 €

za úkony v roku 2011 a 134,70 € za úkon v roku 2012), ktorú je najvyšší súd povinný

zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení

s ).

26. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3

výroku tohto nálezu.

27. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2012