Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
941/387669.ffb0ac.pdf
PDF · 137.98 KB
No categories available
4Cdo/96/2012
Najvyšší súd 4 Cdo 96/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. M. G., bývajúceho
v Z., proti žalovanej A.A., so sídlom Č., zastúpenej JUDr. M. V., so sídlom v K.,
o zaplatenie 1 475,87 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod
sp. zn. 5 C 86/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 25. januára 2011 sp. zn. 6 Co 5/2010, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy dovolacieho konania 157,56 Eur
na účet advokáta JUDr. M. V., so sídlom v K., č. účtu: X. vedený v T., a.s., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Michalovce rozsudkom z 10. augusta 2009 č.k. 5 C 86/2008-64 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie
44 462 (1 475,87 Eur) s úrokom z omeškania od 1. októbra 2008 do 31. decembra 2008
v sume 31,53 Eur a od 1. januára 2009 po 0,44478 Eur za každý deň omeškania, titulom
bezdôvodného obohatenia na nevyplatený nájom a nezaplatenie dane za užívané pozemky.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na trovách konania 1 057,02 Eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu rozsudkom z 25. januára 2011 sp. zn.
6 Co 5/2010 rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil. Zmenil
rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej trovy konania 853,55 Eur, a to právnemu zástupcovi žalovanej JUDr. J. P. v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu uznesením z 27. júla 2011
sp. zn. 4 Cdo 138/2011 dovolacie konanie zastavil pre nedostatok podmienky povinného
zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní kvalifikovaným zástupcom (§ 241 ods. 1 veta
druhá O.s.p., § 104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.). O trovách dovolacieho konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania, keď
vychádzal z § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.
Ústavný súd Slovenskej republiky o sťažnosti žalovanej voči uzneseniu dovolacieho
súdu z 27. júla 2011 sp. zn. 4 Cdo 138/2011 nálezom z 21. marca 2011 sp. zn. I. ÚS 427/2011
rozhodol tak, že základné právo spoločnosti A., s.r.o., M., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 138/2011 a jeho uznesením
z 27. júla 2011 porušené boli. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4 Cdo 138/2011 z 27. júla 2011 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na
ďalšie konanie a zaviazal ho uhradiť spoločnosti A.A. trovy právneho zastúpenia 396,52 Eur
na účet jej právneho zástupcu, advokáta JUDr. M. V. do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v kontexte sťažovateľkou podanej
sťažnosti sa ústavný súd zaoberal preskúmaním námietky sťažovateľky spočívajúcej v tvrdení
o nesprávnej a ústavne nekomformnej aplikácii relevantných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania. Sťažovateľka namietala, že
rozhodnutie dovolacieho súdu v časti o trovách konania spočíva len v označení aplikovaných
právnych noriem (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. a § 224 ods. 1
O.s.p.), čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nevysvetlenie (neuvedenie) dôvodov, prečo
sa dovolací súd, aj keď mal dostatočne zistený skutkový stav na zastavenie dovolacieho
konania „podľa § 104 ods. 2 O.s.p.“, rozhodol aplikovať ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. Nedostatočné odôvodnenie označeného rozhodnutia o trovách konania (vo svetle najmä
dodatočných zistení od ministerky spravodlivosti spôsobuje objektívne vzaté jeho
nepreskúmateľnosť a až arbitrážnosť. Ústavný súd poukázal na to, že v rozsahu dôvodov
uvedených v sťažnosti preskúmal protichodné tvrdenia účastníkov týkajúce sa vo veci
podstatnej faktickej skutočnosti – ne/doručenia úplného vyjadrenia sťažovateľky k dovolaniu.
Uviedol, že jeho zistenia a konštatácie odôvodňujú záver, že dovolací súd vychádzal pri
rozhodovaní o trovách dovolacieho konania z nedostatočne zisteného skutkového stavu
(zrejme spôsobeného okresným súdom nenáležitým postupom pred postúpením veci
dovolaciemu súdu), čo následne z objektívneho pohľadu prispelo k arbitrárnemu rozhodnutiu
najvyššieho súdu v časti jeho rozhodnutia o trovách konania. Ústavný súd mal za to, že
z tohto pohľadu nie je podstatnou skutočnosť, že najvyšší súd vychádza z údajov jemu
známych zo spisového materiálu, ak následne na základe iných relevantných informácii
vyplynulo, že sťažovateľka v rámci jej vyjadrenia k dovolaniu riadne doručila tomu určenému
orgánu aj druhú stranu vyjadrenia, v rámci ktorej si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
Uložil dovolaciemu súdu upriamiť pozornosť na také zistenie skutkového stavu, ktoré bude
spôsobilé vytvoriť dostatočný základ na rozhodnutie dovolaciemu súdu o trovách dovolacieho
konania ústavne komformným spôsobom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zrušení a vrátení veci Ústavným súdom
Slovenskej republiky požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o zaslanie
všetkých dokumentov obsiahnutých v podaní advokáta žalovanej JUDr. M. V., Advokátska
kancelária M.M., s.r.o., so sídlom v K., urobeného prostredníctvom portálu
www.ezaloby.justice.sk dňa 20. mája 2011 označené ako „Vyjadrenie sa k podanému
dovolaniu“, adresované Okresnému súdu Michalovce k sp. zn. 5 C 86/2008. Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcia právnych služieb zaslala dovolaciemu súdu CD
nosič s „Vyjadrením sa k podanému dovolaniu“ spolu s plnomocenstvom. Na základe takto
doplnených skutočností a údajov možno uzavrieť, že žalovaná na základe plnomocesntva
z 19. mája 2011 poverila zastupovaním v dovolacom konaní advokáta JUDr. M. V., ktorý
k podanému dovolaniu podal písomné vyjadrenie a zároveň žiadal priznať náhradu trov
dovolacieho konania.
V prejednávanej veci žalobca (dovolateľ) aj napriek výzvam a poučeniu súdu
na odstránenie vád dovolania ostal nečinný, preto dovolacie konanie pre nedostatok
podmienky povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní kvalifikovaným zástupcom
(§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., § 104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.) muselo byť
zastavené.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť
jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).
V prípade zastavenia konania všeobecne platí, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady však existujú výnimky. Jednou z nich
je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť
jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta). Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane
žalovaného.
V prejednávanej veci je nepochybné, že v štádiu dovolacieho konania žalobca zavinil,
že dovolacie konanie pre jeho nečinnosť v odstraňovaní vád dovolania bolo zastavené a preto
mu vznikla povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania.
Žalovaná v dovolacom konaní podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej
priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za 2 úkony právnej služby poskytnutej
prevzatím a prípravou zastúpenia v dovolacom konaní, a tiež vypracovaním písomného
vyjadrenia žalovanej k dovolaniu žalobcu (§ 14 ods. 1 písm. a/ a b/, vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb; ďalej len „vyhláška“).
Sadzbu za tieto úkony právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, t.j. 71,37 Eur za jeden
úkon právnej služby (vychádzajúc z hodnoty sporu 1 475,87 Eur), za dva úkony právnej
služby 142,74 Eur. Zároveň (§ 16 ods. 3 vyhlášky) bola priznaná náhrada za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 7,41 Eur, spolu 14,82 Eur.
Náhrada trov dovolacieho konania tak predstavuje sumu 157,56 Eur.
O povinnosti žalobcu zaplatiť priznanú náhradu trov dovolacieho konania advokátovi
žalovanej bolo rozhodnuté v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. marca 2013
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková