Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 134/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť R. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. K., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa a

práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. P., K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára

2012 doručená sťažnosť R. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“) a

práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... je ako poškodený účastníkom trestného

konania vedeného Okresným súdom... sp. zn.: , proti S. R... pre trestný čin

sprenevery... posledné hlavné pojednávanie vo vyššie uvedenej trestnej veci, na ktorom

porušovateľ vykonal úkon smerujúci k prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci samej sa

uskutočnilo ešte 09. 03. 2010. Nasledujúce hlavné pojednávanie konané dňa 20. 04. 2010

bolo bez prejednania veci odročené na neurčito, nakoľko svedkyňa... na ňom odmietla

vypovedať, a to do času, pokiaľ nebude zbavená mlčanlivosti, porušovateľ adresoval

žiadosť o oslobodenie... spod povinnosti mlčanlivosti ministerke spravodlivosti Slovenskej

republiky až po 15. 07. 2011 teda takmer 15 mesiacov od posledného hlavného

pojednávania, a to aj napriek podaniu sťažovateľa zo dňa 18. 04. 2011, v ktorom sťažovateľ

okrem iného poukázal aj na nečinnosť porušovateľa a zrejmé prieťahy v konaní... Z vyššie

uvedeného je teda jednoznačne zrejmé, že nečinnosťou porušovateľa pri domáhaní sa

zbavenia povinnosti mlčanlivosti svedkyne... došlo k porušeniu práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa veta prvá Slovenskej

republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ktorým je Slovenská republika viazaná... Dňa 18. 11. 2011 bolo právnemu zástupcovi

sťažovateľa doručené upovedomenie o nariadení hlavného pojednávania na deň 07. 12.

2011. Uvedené hlavné pojednávanie však bolo odročené bez prejednania vo veci, a to až na

06. 03. 2012...“.

3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:

„I. Základné právo sťažovateľa podľa veta prvá Slovenskej

republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná,

nečinnosťou Okresného súdu Košice I v konaní sp. zn.: porušené bolo.

II. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby v konaní sp. zn.:

bezodkladne konal.

III. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500 €, ktoré

mu je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

IV. Okresný súd Košice I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do troch

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

6. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ); takéto dôvody v danej

veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

7. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

8. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

9. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ doručil predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy 14. novembra 2011 v konaní vedenom pod sp. zn.

. Predseda okresného súdu na sťažnosť reagoval podaním sp. zn. Spr. 140/11

zo 7. decembra 2011.

10. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľ podal

6. februára 2012 a predsedovi okresného súdu bola sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom

pod sp. zn. doručená 14. novembra 2011, posúdil ústavný súd podanie

sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon,

ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda

okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným

prieťahom vo veci samej (podobne , , ).

11. Podľa v znení

neskorších zmien ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania

veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní

súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu

sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie

namietaného úkonu, pokiaľ súd neprijme vlastné opatrenia na odstránenie prieťahov

v konaní, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom

a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu. O sťažnosti pre

nečinnosť musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia

veci. Ak zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne, alebo ak

je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na

uskutočnenie namietaného úkonu. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu sťažnosť nie je

prípustná.

12. Sťažovateľ bol/je v zmysle zákonného ustanovenia citovaného v bode 11

oprávnený domáhať sa nápravy v postupe okresného súdu tiež na nadriadenom súde

namietajúc nečinnosť dotknutého súdu. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že

„povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv

a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby

sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia.

Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv

(). Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53

ods. 1 sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

ods. 2 .

13. Vzhľadom na uvedené v sťažnosti a jej prílohách sťažnosť by nebola úspešná aj

preto, že charakter konania nevykazuje z hľadiska celkovej dĺžky konania pred okresným

súdom požadovanú ústavnú intenzitu nečinnosti/prieťahov. Konanie pred okresným súdom

začalo 12. decembra 2008 podaním obžaloby a zatiaľ trvá niečo viac ako 3 roky. Okresný

súd vo veci priebežne koná (bola snaha o mediáciu a bol vydaný trestný rozkaz, proti

ktorému bol obvinenou podaný odpor). Keďže rozhodnutie vo veci samej záviselo od

vypočutia notárky, bolo potrebné požiadať ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky,

aby notárku zbavila zákonnej povinnosti mlčanlivosti. Ministerka spravodlivosti Slovenskej

republiky rozhodla [podľa § 39 ods. 2 písmeno b) zákona Slovenskej národnej rady

č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

zmien] na účely trestného konania o zbavení mlčanlivosti notárky, ktoré okresný súd dostal

14. októbra 2011. Aj keď predmetné konanie nebolo celkom bez prieťahov, nie každý

prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru (napr. , ). V prípade,

ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

(a dohovoru), nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (, ) alebo návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, ).

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2012