Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 134/2012
PDF · 148.56 KB
No categories available
I. ÚS 134/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť R. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. K., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T/83/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. P., K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára
2012 doručená sťažnosť R. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v
konaní vedenom pod sp. zn. 4 T/83/2008.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... je ako poškodený účastníkom trestného
konania vedeného Okresným súdom... sp. zn.: 4 T/83/2008, proti S. R... pre trestný čin
sprenevery... posledné hlavné pojednávanie vo vyššie uvedenej trestnej veci, na ktorom
porušovateľ vykonal úkon smerujúci k prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci samej sa
uskutočnilo ešte 09. 03. 2010. Nasledujúce hlavné pojednávanie konané dňa 20. 04. 2010
bolo bez prejednania veci odročené na neurčito, nakoľko svedkyňa... na ňom odmietla
vypovedať, a to do času, pokiaľ nebude zbavená mlčanlivosti, porušovateľ adresoval
žiadosť o oslobodenie... spod povinnosti mlčanlivosti ministerke spravodlivosti Slovenskej
republiky až po 15. 07. 2011 teda takmer 15 mesiacov od posledného hlavného
pojednávania, a to aj napriek podaniu sťažovateľa zo dňa 18. 04. 2011, v ktorom sťažovateľ
okrem iného poukázal aj na nečinnosť porušovateľa a zrejmé prieťahy v konaní... Z vyššie
uvedeného je teda jednoznačne zrejmé, že nečinnosťou porušovateľa pri domáhaní sa
zbavenia povinnosti mlčanlivosti svedkyne... došlo k porušeniu práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná... Dňa 18. 11. 2011 bolo právnemu zástupcovi
sťažovateľa doručené upovedomenie o nariadení hlavného pojednávania na deň 07. 12.
2011. Uvedené hlavné pojednávanie však bolo odročené bez prejednania vo veci, a to až na
06. 03. 2012...“.
3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:
„I. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej
republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná,
nečinnosťou Okresného súdu Košice I v konaní sp. zn.: 4 T/83/2008 porušené bolo.
II. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby v konaní sp. zn.:
4 T/83/2008 bezodkladne konal.
III. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500 €, ktoré
mu je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
IV. Okresný súd Košice I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri
predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
6. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej
veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.
7. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany
takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so
základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje
a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
8. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
9. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ doručil predsedovi
okresného súdu sťažnosť na prieťahy 14. novembra 2011 v konaní vedenom pod sp. zn.
4 T/83/2008. Predseda okresného súdu na sťažnosť reagoval podaním sp. zn. Spr. 140/11
zo 7. decembra 2011.
10. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľ podal
6. februára 2012 a predsedovi okresného súdu bola sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 T/83/2008 doručená 14. novembra 2011, posúdil ústavný súd podanie
sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon,
ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda
okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným
prieťahom vo veci samej (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).
11. Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení
neskorších zmien ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania
veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní
súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu
sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie
namietaného úkonu, pokiaľ súd neprijme vlastné opatrenia na odstránenie prieťahov
v konaní, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom
a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu. O sťažnosti pre
nečinnosť musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia
veci. Ak zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne, alebo ak
je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na
uskutočnenie namietaného úkonu. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu sťažnosť nie je
prípustná.
12. Sťažovateľ bol/je v zmysle zákonného ustanovenia citovaného v bode 11
oprávnený domáhať sa nápravy v postupe okresného súdu tiež na nadriadenom súde
namietajúc nečinnosť dotknutého súdu. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že
„povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv
a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby
sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia.
Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok
nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv
(III. ÚS 44/03). Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
13. Vzhľadom na uvedené v sťažnosti a jej prílohách sťažnosť by nebola úspešná aj
preto, že charakter konania nevykazuje z hľadiska celkovej dĺžky konania pred okresným
súdom požadovanú ústavnú intenzitu nečinnosti/prieťahov. Konanie pred okresným súdom
začalo 12. decembra 2008 podaním obžaloby a zatiaľ trvá niečo viac ako 3 roky. Okresný
súd vo veci priebežne koná (bola snaha o mediáciu a bol vydaný trestný rozkaz, proti
ktorému bol obvinenou podaný odpor). Keďže rozhodnutie vo veci samej záviselo od
vypočutia notárky, bolo potrebné požiadať ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky,
aby notárku zbavila zákonnej povinnosti mlčanlivosti. Ministerka spravodlivosti Slovenskej
republiky rozhodla [podľa § 39 ods. 2 písmeno b) zákona Slovenskej národnej rady
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
zmien] na účely trestného konania o zbavení mlčanlivosti notárky, ktoré okresný súd dostal
14. októbra 2011. Aj keď predmetné konanie nebolo celkom bez prieťahov, nie každý
prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). V prípade,
ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto
článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený
14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. marca 2012