Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 155/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť D. M., zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Blehom, L.

Dérera 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. januára 2014 doručená sťažnosť D. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 22. marca 2000 v postavení poškodenej podala

„trestné oznámenie vo vecí podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu

ohovárania.

Dňa 30. 06. 2009 bola na OS Bratislava I doručená obžaloba...

Podaniu obžaloby predchádzalo neúmerne dlhé prípravné konanie, ktoré trvalo od

19. 08. 2003...

Predmetom trestného stíhania je konanie bývalého redaktora denníka..., ktorý

opakovane zverejnil článok s obsahom, v ktorom sa opakovane uvádzali tie isté nepravdivé

skutočnosti týkajúce sťažovateľky z r. 1988, naplňujúce obsah ust. § 206 ods. 1, ods. 2

...

Od tejto doby súd v danej veci vytýčil jedno pojednávanie na dňa 1. 10. 2009, ktoré

bolo z dôvodu PN sťažovateľky odročené. Od tejto doby zostal súd vo veci nečinný...

Sťažovateľka sa domáhala žiadosťou zo dňa 18. 12. 2013 o zjednanie nápravy za

nečinnosť súdu, pričom do dnešného dňa neboli vo veci podniknuté žiadne kroky...

Sťažovateľka sa domnieva sa, že vzhľadom na celkovú dobu, ktorá uplynula od

podania trestného oznámenia v r. 2000 až doposiaľ, teda doba takmer 14 rokov, doba od

začatia trestného stíhania v r. 2003 až doposiaľ, teda doba takmer 10 rokov, vrátane doby

od doručenia obžaloby v r. 2009 až doposiaľ, teda doby viac ako 4 roky je neprimerane

dlhá a ničím neospravedlniteľná a v poslednej dobe 4 rokov ju spôsobil okresný súd svojou

nečinnosťou...

Nečinnosť súdu a neúmerné konanie orgánov činných v trestnom konaní spolu

takmer 14 rokov majú negatívny vplyv na psychiku sťažovateľky, očakávajúcu

zadosťučinenie spôsobené konaním obvineného.“.

.

Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal nález tohto znenia:

„1.Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo D. M... zaručené v ... a právo zaručené v Dohovoru...

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. (správne

, pozn.) prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“

Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €

a úhrady trov konania v sume 284,08 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ); takéto dôvody v danej

veci sťažovateľka neuviedla a ani ústavný súd ich nezistil.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľka doručila

predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy 19. decembra 2013 v konaní vedenom

pod sp. zn. . Podpredseda okresného súdu na sťažnosť reagoval

13. februára 2014.

Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľka podala

23. januára 2014 a predsedovi okresného súdu bola sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom

pod sp. zn. doručená iba 19. decembra 2013, posúdil ústavný súd podanie

sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon

a navyše predsedníčka okresného súdu prijala už opatrenia na odstránenie prieťahov

v konaní, keďže okresný súd určil termín pojednávania na 31. marec 2014. Takisto podľa

vyjadrenia podpredsedu okresného súdu bude proti zákonnému sudcovi vyvodená aj

disciplinárna zodpovednosť, pretože prieťahy boli spôsobené subjektívnym zavinením

zákonného sudcu.

K tomu ústavný súd poznamenáva, že podľa

v znení neskorších zmien ak je dôvodný predpoklad, že došlo

k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia

alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať

prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú

lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu, pokiaľ súd neprijme vlastné opatrenia

na odstránenie prieťahov v konaní, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť

zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu

nadriadenému súdu. O sťažnosti pre nečinnosť musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu

do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak zo strany súdu nedošlo k prieťahom,

sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne, alebo ak je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená,

nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu. Proti

rozhodnutiu nadriadeného súdu sťažnosť nie je prípustná.

Sťažovateľka bola (je) v zmysle citovaného zákonného ustanovenia Trestného

poriadku oprávnená domáhať sa nápravy v postupe okresného súdu tiež na nadriadenom

súde namietajúc nečinnosť dotknutého súdu, čo však v danej veci ešte neurobila.

V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných

prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ

pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami,

ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri

vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať

dostupný prostriedok ochrany svojich práv (, ).

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2014