Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 155/2014
PDF · 148.6 KB
No categories available
III. ÚS 155/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosť D. M., zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Blehom, L.
Dérera 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 T/83/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť D. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. januára 2014 doručená sťažnosť D. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T/83/2009.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 22. marca 2000 v postavení poškodenej podala
„trestné oznámenie vo vecí podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu
ohovárania.
Dňa 30. 06. 2009 bola na OS Bratislava I doručená obžaloba...
Podaniu obžaloby predchádzalo neúmerne dlhé prípravné konanie, ktoré trvalo od
19. 08. 2003...
Predmetom trestného stíhania je konanie bývalého redaktora denníka..., ktorý
opakovane zverejnil článok s obsahom, v ktorom sa opakovane uvádzali tie isté nepravdivé
skutočnosti týkajúce sťažovateľky z r. 1988, naplňujúce obsah ust. § 206 ods. 1, ods. 2
Od tejto doby súd v danej veci vytýčil jedno pojednávanie na dňa 1. 10. 2009, ktoré
bolo z dôvodu PN sťažovateľky odročené. Od tejto doby zostal súd vo veci nečinný...
Sťažovateľka sa domáhala žiadosťou zo dňa 18. 12. 2013 o zjednanie nápravy za
nečinnosť súdu, pričom do dnešného dňa neboli vo veci podniknuté žiadne kroky...
Sťažovateľka sa domnieva sa, že vzhľadom na celkovú dobu, ktorá uplynula od
podania trestného oznámenia v r. 2000 až doposiaľ, teda doba takmer 14 rokov, doba od
začatia trestného stíhania v r. 2003 až doposiaľ, teda doba takmer 10 rokov, vrátane doby
od doručenia obžaloby v r. 2009 až doposiaľ, teda doby viac ako 4 roky je neprimerane
dlhá a ničím neospravedlniteľná a v poslednej dobe 4 rokov ju spôsobil okresný súd svojou
nečinnosťou...
Nečinnosť súdu a neúmerné konanie orgánov činných v trestnom konaní spolu
takmer 14 rokov majú negatívny vplyv na psychiku sťažovateľky, očakávajúcu
zadosťučinenie spôsobené konaním obvineného.“.
.
Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal nález tohto znenia:
„1.Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 83/09 porušil základné
právo D. M... zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 83/09 (správne
5 T 83/09, pozn.) prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“
Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €
a úhrady trov konania v sume 284,08 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej
veci sťažovateľka neuviedla a ani ústavný súd ich nezistil.
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany
takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný
na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje
a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľka doručila
predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy 19. decembra 2013 v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 T/83/2009. Podpredseda okresného súdu na sťažnosť reagoval
13. februára 2014.
Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľka podala
23. januára 2014 a predsedovi okresného súdu bola sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 T/83/2009 doručená iba 19. decembra 2013, posúdil ústavný súd podanie
sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon
a navyše predsedníčka okresného súdu prijala už opatrenia na odstránenie prieťahov
v konaní, keďže okresný súd určil termín pojednávania na 31. marec 2014. Takisto podľa
vyjadrenia podpredsedu okresného súdu bude proti zákonnému sudcovi vyvodená aj
disciplinárna zodpovednosť, pretože prieťahy boli spôsobené subjektívnym zavinením
zákonného sudcu.
K tomu ústavný súd poznamenáva, že podľa § 55 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestného poriadku v znení neskorších zmien ak je dôvodný predpoklad, že došlo
k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia
alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať
prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú
lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu, pokiaľ súd neprijme vlastné opatrenia
na odstránenie prieťahov v konaní, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť
zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu
nadriadenému súdu. O sťažnosti pre nečinnosť musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu
do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak zo strany súdu nedošlo k prieťahom,
sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne, alebo ak je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená,
nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu. Proti
rozhodnutiu nadriadeného súdu sťažnosť nie je prípustná.
Sťažovateľka bola (je) v zmysle citovaného zákonného ustanovenia Trestného
poriadku oprávnená domáhať sa nápravy v postupe okresného súdu tiež na nadriadenom
súde namietajúc nečinnosť dotknutého súdu, čo však v danej veci ešte neurobila.
V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných
prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ
pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami,
ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri
vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať
dostupný prostriedok ochrany svojich práv (III. ÚS 44/03, I. ÚS 134/2012).
Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2014