Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 53/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. marca 2012 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

v konaní o sťažnosti T. O., M. L., zastúpeného advokátkou JUDr. J. Š., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo T. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. T. O. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť T. O. trovy konania v sume

265,71 € (slovom dvestošesťdesiatpäť eur a sedemdesiatjeden centov) na účet jeho právnej

zástupkyne advokátky JUDr. J. Š., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 31. januára 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť T. O. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. 1 Spr doručeným ústavnému súdu 13. marca 2012, v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„... predmetom konania je určenie hraničnej čiary medzi nehnuteľnosťami.

Na určenie hranice medzi pozemkami je potrebné rozsiahle dokazovanie a je potrebné

posúdiť vlastnícke právo susediacich nehnuteľností, ich rozsah a priebeh hranice

- po vecnej stránke je potrebné konania považovať za zložitejšie, nakoľko vo veci

bolo nariadené aj kontrolné znalecké dokazovanie

b/ doposiaľ vykonané procesné úkony :

- 5. 12. 2006 - zapísanie veci do senátu

- 4. 1. 2007 - vykonanie procesných úkonov za účelom prípravy veci

- 1. 2. 2007 - vytýčený termín pojednávania na deň 12. 3. 2007

- 12. 3. 2007 - pojednávanie odročené za účelom vypočutia svedkov, ktorých

mená a adresy mali oznámiť zástupcovia účastníkov - 15. 3. 2007

a 19. 3. 2007 oznámené mená a adresy svedkov

- 24. 5. 2007 - vytýčenie pojednávania na 16. 7. 2007

- 16. 7. 2007 - pojednávanie odročené na deň 24. 09. 2007

- 24. 9. 2007 - pojednávanie odročené na 22. 10. 2007

- 22. 10. 2007 - pojednávanie odročené na neurčito kvôli neprítomnosti

sudkyne (úmrtie v rodine)

- 10. 3. 2008 - pojednávanie odročené na neurčito, za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania

- 23. 5. 2008 - nariadené znalecké dokazovanie

- 15. 8. 2008 - znalec urgovaný

- 13. 2. 2009 - znalec urgovaný

- 26. 2. 2009 - priznaný preddavok znalcovi

- 4. 5. 2009 - znalecký posudok súdu doručený

- 22. 6. 2009 - doručený znalecký posudok + znalec vyzvaný na spresnenie

vyúčtovania znalečného

- 26. 2. 2009 - rozhodnuté o priznaní preddavku súdnemu znalcovi

- 15. 7. 2009 - rozhodnuté o odmene súdneho znalca

- 14. 7. 2009 - rozšírenie žalobného návrhu

- 22. 6. 2010 - rozhodnuté o zmene žalobného návrhu

- 5. 10. 2010 - pojednávanie odročené z dôvodu PN sudkyne

- 22. 11. 2010 -odročené na deň 17. 1. 2011 za účelom vypočutia ďalších svedkov

- 17. 1. 2011 - pojednávanie odročené na deň 28. 2. 2011 za účelom vypočutia

znalca

- 28. 2. 2011 - pojednávanie odročené na neurčito za účelom nariadenia

kontrolného znaleckého dokazovania

- 25. 5. 2011 - nariadené kontrolné znalecké dokazovanie

- 3. 1. 2012 - zmena súdneho znalca v nariadenom znaleckom dokazovaní

- 6. 2. 2012 - zaslanie spisu znalcovi na kontrolné znalecké dokazovanie

v lehote 90 dní

- 6. 5. 2012 - lehota uloženia spisu

Podotýkam, že prehľad vyššie uvedených úkonov je spísaný z evidenčných pomôcok

súdu, nakoľko spis sa momentálne nachádza u súdneho znalca, preto mohlo dôjsť k určitým

nezrovnalostiam v dátumoch a v úkonoch.

c/ prekážky postupu súdu podľa a nasl. : - neboli

d/ prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ:

zo strany sťažovateľa neboli v konaní spôsobené prieťahy

e/ prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom:

V konaní sa priebežne koná. V tomto konaní nebolo možné urýchliť podanie

znaleckých posudkov ani poriadkovými opatreniami zo strany súdu, lebo znalci nie sú

fyzicky schopní vypracovávať znalecké posudky v lehote stanovenej súdom.

f/ záver, či zistené prieťahy považujeme za zbytočné prieťahy:

- z vyššie uvedeného vyplýva, že aj keď došlo ku krátkodobejšej nečinnosti okresného

súdu, považuje súd sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú, keďže súd vo veci koná priebežne.

Iné okolnosti, ktoré majú vplyv na prieťahy v konaní:

Okolnosti, ktoré mali určitý vplyv na dĺžku konania boli spôsobené tým, že bolo

potrebné vykonať znalecké dokazovanie, ktoré prebieha dlhšiu dobu, nakoľko súdni znalci

potrební do konania sú v zozname znalcov pre Košický kraj len dvaja. Títo znalci sú veľmi

zaťažení. Pôvodne podávali súdnoznalecké posudky v lehote 60 dní. V súčasnosti

pre zaťaženosť nie sú schopní znalecké posudky podať ani v tejto lehote a preto sa určujú

znalci aj z iných krajov, pričom je však potrebné pri ustanovení takéhoto znalca prihliadať

aj na skutočnosť, aby znalecký posudok vzhľadom na náklady a výdavky znalca nebol

neprimerane drahý a účastníkov finančne nadmieru nezaťažoval.

V konaní bolo nariadené aj kontrolné znalecké dokazovanie. Ustanovený znalec

nebol pre zaťaženosť schopný posudok podať v stanovenej lehote. Znalec bol viackrát

urgovaný, ten ale požiadal o predĺženie lehoty. Následne keď znalec ani v dodatočnej lehote

znalecký posudok nepodal, súd zmenil osobu znalca, ktorému plynie ešte lehota na podanie

kontrolného znaleckého posudku.

V tomto konaní nebolo možné urýchliť podanie znaleckých posudkov ani

poriadkovými opatreniami zo strany súdu, lebo znalci nie sú fyzicky schopní vypracovávať

znalecké posudky v lehote stanovenej súdom...“

Procesné úkony, ktoré sú uvedené vo vyjadrení predsedu okresného súdu, zistil aj

ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu a z vyjadrení účastníkov.

Právna zástupkyňa sa k stanovisku okresného súdu v stanovenej lehote nevyjadrila.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu

pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne

orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce

plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie

a stav právnej istoty.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada v rámci prvého

kritéria aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (napr. , ).

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy skutkový

stav a platnú právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie. I keď tieto spory (o určenie hranice

medzi pozemkami) nie je možné hodnotiť ako právne zložité, na druhej strane skutková

zložitosť nie je vylúčená, pretože takého spory obvykle vyžadujú vykonanie rozsiahleho

znaleckého dokazovania (obdobne napr. a ). Tu je však

potrebné konštatovať, že doterajšia doba konania (návrh bol okresnému súdu doručený ešte

v júli 2006) je z ústavného hľadiska neakceptovateľná aj preto, že okresný súd dosiaľ

vo veci nevykonal také dôkazy a procesné úkony, ktoré by viedli k jeho rozhodnutiu vo veci

samej.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania (odporcu) neprispelo k predĺženiu

doby prerokovania uvedenej veci. Okresný súd tiež nemal k správaniu sťažovateľa

konkrétne námietky.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnom konaní. Ústavný súd

poukazuje na to, že konanie v tejto veci začalo v júli 2006 a hoci v roku 2007 okresný súd

nariadil niekoľko pojednávaní a ústavný súd nezistil väčšie obdobia nečinnosti v trvaní viac

ako deväť mesiacov, ako to bolo od 16. júna 2007, keď okresný súd odročil pojednávanie

na september 2007, až do 10. marca 2008, keď odročil pojednávanie na neurčito pre účely

nariadenia znaleckého dokazovania, resp. v trvaní 11 mesiacov, a to v období od 15. júla

2010, keď priznal znalcovi znalečné, až do 22. júna 2010, keď bolo rozhodnuté o pripustení

zmeny žalobného návrhu, najväčším pochybením okresného súdu bola jeho neefektívna

činnosť pri nariaďovaní znaleckého dokazovania. Tá sa prejavila v tom, že znalecký

posudok bol doručený okresnému súdu až 4. mája 2009, hoci okresný súd odročil

pojednávanie na účely nariadenia znaleckého dokazovania už v marci 2008 a znalec

od 2. júna 2008 vedel po doručení uznesenia, že bol pribratý do konania ako znalec.

Takisto nariadené kontrolné znalecké dokazovanie 25. mája 2011 podľa

tiež nebolo nielen ukončené v lehote stanovenej okresným súdom, ale nebol ani dosiaľ

vypracovaný znalecký posudok, keďže prvý znalec oznámil okresnému súdu v novembri

2011, že ho nemôže v lehote vypracovať pre zaneprázdnenosť, a druhý znalec požiadal

okresný súd 15. marca 2012 o stanovenie nové termínu vyhodnotenia znaleckého posudku.

Obdobie znaleckého dokazovania je teda obdobím nečinnosti okresného súdu,

pretože v tomto období neurobil nič pre odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa

(obdobne ) aj napriek tomu, že pri ustanovovaní znalca mohol so znalcom

vopred prerokovať, či môže v požadovanej lehote úkon vykonať, a bolo aj jeho povinnosťou

metodicky usmerňovať a riadiť činnosť znalca.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nemôže akceptovať vyjadrenie okresného súdu,

že znalci sú značne fyzicky vyťažení, a preto nie je dôvodné ukladať znalcom prípadné

poriadkové opatrenia, a tiež to, že prieťahy v konaní zistené neboli a okresný súd vo veci

koná.

Ústavný súd tiež konštatuje, že prebiehajúce konanie je stále na začiatku na súde

prvého stupňa bez ukončenia kontrolného znaleckého dokazovania a rozhodnutia vo veci

samej napriek tomu, že od podania návrhu uplynula doba viac ako päť a pol roka.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd preto dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 .

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 1 500 € z dôvodu, že „stav dlhodobej právnej neistoty pociťuje ako výraznú ujmu

a v dôsledku toho stratil aj akúkoľvek dôveru v možnosť poskytnutia spravodlivosti“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na zistený stav

konania v právnej veci sťažovateľa vedenej okresným súdom pod sp. zn.

a s poukazom na jeho žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia ústavný súd považoval

priznanie sumy 1 500 € (v požadovanej výške) za primerané finančné zadosťučinenie podľa

.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Ústavný súd pri rozhodovaní

o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá predstavovala sumu 741 €, a za I. polrok

2011, ktorá predstavovala sumu 763 €. Ústavný súd priznal úhradu za jeden úkon

právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia v roku 2011) a jeden úkon vykonaný v roku

2012 – podanie sťažnosti v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2011

predstavuje sumu 123,50 € a náhrada paušálnych výdavkov za jeden úkon právnej služby

sumu 7,41 € a v roku 2012 základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

predstavuje 127,17 € a režijný paušál je 7,63 €. Úhrada bola teda priznaná v celkovej sume

265,71 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2012