Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 168/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Š. H., P., zastúpeného advokátkou JUDr. V. S., P., pre

namietané porušenie základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva pokojne užívať svoj majetok podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -58 z 29. marca 2011 a rozsudkom

Krajského súdu v Prešove č. k. -82 z 1. decembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2012

doručená sťažnosť Š. H., P. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného

práva vlastniť majetok podľa (ďalej len „“),

základného práva na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -58 z 29. marca 2011 a rozsudkom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -82 z 1. decembra 2011.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«... Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 29. 03. 2011, sp. zn. žalobu

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 21. 02. 2008 zamietol. Krajský súd v Prešove

rozsudkom zo dňa 01. 12. 2011, sp. zn. rozhodnutie Okresného súdu Prešov

potvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust.

(po právoplatnosti rozsudku).

OS Prešov rozsudkom zo dňa 29. 03. 2011, sp. zn. zamietol návrh

navrhovateľa o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej dňa

21. 02. 2008 medzi navrhovateľom Š. H., P. ako predávajúcim podielovým spoluvlastníkom

v spoluvlastníckom podiele 1/3 a odporkyňou D. H., P. dňa 21. 02. 2008, predmetom ktorej

bol prevod nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 1802, kat. úz. S., a to parcela registra „C“

KN č. 992 Zastavané plochy a nádvoria o výmere 349 m2, parcela registra „C“ KN č. 993

Záhrady o výmere 475 m2 a rodinný dom číslo súpisné 847 s prísl. na parcele „C“ KN

č. 992 a ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom v P., Správa katastra P. dňa

11. 03. 2008 pod č. V: 1147168.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie - doručené súdu prvého

stupňa 13. 04. 2011, v ktorom navrhoval v zmysle ust. zmeniť rozhodnutie

prvostupňového súdu a vysloviť neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej 21. 02. 2008.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 01. 12. 2011, rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej časti o zamietnutí žaloby potvrdil.

Podľa prvostupňového aj odvolacieho súdu „Cenu treba dojednať v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná ( ).

Takýmto všeobecne záväzným právnym predpisom je zákon o cenách. Ak sa na predmet

kúpy nevzťahuje cenová regulácia, možno kúpnu cenu dohodnúť v ľubovoľnej výške

s ohľadom na ustanovenie a .“ (strana 4 rozsudku ).

V uvedených zákonných ustanoveniach a je upravená problematika

dobrých mravov.

Podľa Výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných

a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa neplatný je právny úkon. ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Kúpna cena 1,- Sk vôbec nezodpovedá týmto zákonným ustanoveniam. Aj ľubovoľne

dohodnutá cena je viazaná vyššie uvedenými kogentnými ustanoveniami.

Podľa prvostupňového aj odvolacieho súdu „Síce nie je možné vylúčiť, že okolnosť

hrubého nepomeru môže v spojitosti s ďalšími okolnosťami toho - ktorého prípadu

naplňovať znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, avšak sama o sebe takáto okolnosť

absolútnu neplatnosť právneho úkonu založiť nemôže.“ (strana 5 rozsudku )

Súd sa však mal s týmito ďalšími okolnosťami zaoberať. Súd vychádzal len z

výpovedi odporkyne a jej matky A. S.

K tvrdeniu súdu, že navrhovateľ neplatnosť sám spôsobil a k tomu, že odporkyňa

nevedela o nedostatku vážnosti vôle navrhovateľa a bola dobromyseľná uvádzam

nasledovné: Vyjadrenia odporkyne sú zavádzajúce ohľadne toho, že nevedela o tom, že

skutočná kúpna cena a cena uvedená v kúpnej zmluve je iná. Bola to práve odporkyňa,

ktorá navrhla uviesť inú kúpnu cenu v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy ako bola cena

skutočne dojednaná. Odporkyňa teda navrhovateľa uviedla do omylu ohľadne skutočnosti,

ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca.

Ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti uvedená

kúpna cena odchylná od kúpnej ceny skutočne dojednanej, je neplatná celá kúpna zmluva

a nemožno považovať za platne uzavretú kúpnu zmluvu s cenou skutočne dohodnutou ani

kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení...

Ďalej máme za to, že preto Krajský súd v Prešove tým, že konal a pojednával bez

účasti navrhovateľa, porušil procesné práva navrhovateľa, jednak, že odňal možnosť

navrhovateľovi konať pred súdom, ako aj zásadu rovnosti účastníkov konania, ako aj

zásadu uvedenú v , t. z., kde okrem iného je uvedené, že súdy v občianskom

súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory medzi FO a PO a dbajú pri tom na to, aby

sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb...»

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd rozsudkom č. k. -58 z 29. marca

2011 a krajský súd rozsudkom č. k. -82 z 1. decembra 2011 porušili jeho

základné právo vlastniť majetok podľa , základné právo na súdnu

ochranu podľa , právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru a právo pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu tým, že

okresný súd zamietol jeho žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej

bola nehnuteľnosť, a krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Sťažovateľ

považuje rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského súdu za arbitrárny. Podľa názoru

sťažovateľa okresný súd a krajský súd nevykonali ústavne súladný výklad aplikovanej

právnej normy a krajský súd konal a pojednával bez prítomnosti sťažovateľa, čím porušil

jeho procesné práva.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Zo strany Okresného sudu Prešov sp. zn. a Krajského súdu v Prešove

sp. zn. došlo k porušeniu ústavného práva podľa čl. 20 ods. 1. a čl. 46 ods. 1

SR a k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo dňa 01. 12. 2011 a rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 29. 03.

2011 a vracia vec Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov

právneho zastúpenia podľa 11 ods. 3 a vyhlášky č. ( 1/6

výpočtového základu za 1 úkon ). Príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom zo dňa 20. 01. 2012 .................. 127,16.- EUR, spísanie sťažnosti zo dňa 80. 03.

2012................127,16.- EUR, 2 réžia 15.26 EUR (7,63 x 2 ) SPOLU: 269,58.- EUR.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok.

1. Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu č. k. -58 z 29. marca 2011,

preskúmaniu ústavnosti tohto rozhodnutia ústavným súdom bráni princíp subsidiarity

zakotvený v , podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (). Takýmto

súdom bol krajský súd, ktorý napadnutý rozsudok preskúmal v odvolacom konaní

a rozsudkom č. k. -82 z 1. decembra 2011 ho potvrdil. V tejto časti ústavný

súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

2. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

Ťažiskovým dôvodom, pre ktorý považuje sťažovateľ namietaný rozsudok krajského

súdu č. k. -82 z 1. decembra 2011 za ústavne nekonformný, je to, že podľa

názoru sťažovateľa rozsudok krajského súdu má arbitrárny charakter z dôvodu, že

nevykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy a krajský súd konal

a pojednával bez prítomnosti sťažovateľa, čím porušil jeho procesné práva. Podľa názoru

sťažovateľa ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti

uvedená kúpna cena odchylná od kúpnej ceny skutočne dojednanej, je neplatná celá kúpna

zmluva a nemožno považovať za platne uzavretú kúpnu zmluvu s cenou skutočne

dohodnutou ani kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení. Sťažovateľ sa

domnieva, že krajský súd rozhodol v rozpore s týmto právnym názorom sťažovateľa.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku č. k. -82

z 1. decembra 2011 okrem iného uviedol:

«... žalobca sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy

uzavretej 21. 2. 2008 medzi ním a žalovanou, predmetom ktorej bol prevod

spoluvlastníckeho podielu v 1/3 v nehnuteľnostiach vedených v LV č. 1802, k. ú. S., pozemok

2

parc. č. 992 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 349 m, parc. č. 993 -záhrada

2

o výmere 475 ma rodinný dom súp. č. 847 na parc. č. 992. Návrh odôvodnil tým, že právny

úkon nebol urobený vážne, pretože nevyjadroval skutočnú vôľu zmluvných strán. Žalobca

nemal v úmysle predať predmetnú nehnuteľnosť za 1,- Sk. Táto kúpna cena bola do zmluvy

uvedená len predstierane „naoko“. V skutočnosti sa žalobca a žalovaná dohodli na

vyplatení trhovej ceny za predmetné nehnuteľnosti. Žalobca poukazoval aj na to, že

uzavretá zmluva je neplatná, pretože odporuje a prieči dobrým mravom. Zároveň namietal

aj relatívnu neplatnosť právneho úkonu, pretože dojednaná kúpna cena má byť v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poukázal aj na to, že pri uzatváraní kúpno-

predajnej zmluvy bol žalovanou uvedený do omylu, ktorý táto vyvolala úmyselne, keď

navrhla uviesť v písomnom znení zmluvy inú sumu, ako bola medzi účastníkmi skutočne

dojednaná...

Z obsahu spisu je možné urobiť záver o tom, že účastníkom konania sa pred súdom

prvého stupňa dostalo poučenia o dôkaznej povinnosti podľa , Bolo

im okrem iného doručené aj uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 10. 3. 2009 č. k.

-12. Toto uznesenie bolo doručené do vlastných rúk aj zástupcovi žalobcu.

Z neho okrem iného vyplýva aj to, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Zdôrazňuje sa v ňom aj to, že všetky dôkazy musia predložiť alebo musia

označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,

v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,

pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Súd prvého stupňa poučil

účastníkov konania aj o tom, že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím

dôvodom len za podmienok uvedených v ..

Uplatnený odvolací dôvod odkazujúci na ust. nie je

preto daný, naviac nie je ani dostatočne konkretizovaný, pretože žalobca neuvádza

v odvolaní, aké dôkazy, ktoré predniesol, či navrhol pred súdom prvého stupňa, neboli

súdom prvého stupňa realizované.

Ani uplatnený odvolací dôvod, poukazujúci na to, že na základe vykonaných dôkazov

súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemožno uznať za

opodstatnený.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa realizované dôkazy vyhodnotil

zodpovedajúco zásadám vyplývajúcim z ust. Zásada voľného hodnotenia

dôkazov premietnutá v ust. vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobil

o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané

z vykonaných dôkazov, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického

myšlienkového postupu. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver

o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je v sporovom konaní podkladom pre záver o

tom, či a do akej miery účastník splnil svoju dôkaznú povinnosť preukázať skutkové

tvrdenia...

Žalobca tvrdí, že bol uvedený do omylu s tým, že sa pri písaní obsahu vôle malo

prihliadať na to, aby sa predišlo daňovým povinnostiam. Žalobca si mal a mohol využiť

všetky možnosti overiť si tieto skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru boli určujúce pre

realizáciu právneho úkonu v takej forme, ako bola realizovaná. Mal možnosť pri vyvinutí

obvyklej starostlivosti zistiť, či prevod podlieha alebo nepodlieha daňovým povinnostiam.

Zdá sa však napriek tomu, že tieto skutočnosti o daňovej povinnosti by mohli byť len

pohnútkou, prečo by sa takýto úkon mal stať. Omyl v pohnútke, ak netvorí súčasť vôle,

nerobí v zmysle ust. veta posledná právny úkon neplatným.

Aj neplatnosť právneho úkonu robená v omyle je len relatívnou v zmysle ust. § 40a

Obč. zák.

Aj pre toto tvrdenie o konaní v omyle je však rozhodujúcim to, čo už je z hľadiska

skutkového uvedené vyššie, že žalobca neprodukoval pred súdom prvého stupňa také

skutočnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako preukázanie, že konal v omyle.

Pokiaľ sa týka uplatňovanej relatívnej neplatnosti s odkazom na ust. § 40a Obč. zák.

odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na závery prijaté súdom prvého stupňa. K ním je

potrebné uviesť len to, že kúpna cena je odplatou za predmet kúpy a výška kúpnej ceny sa

určuje dohodou, pričom zmluvná voľnosť účastníkom môže byť obmedzená tak, ako to napr.

vyplýva z ust. § 589 Obč. zák. Toto ustanovenie obmedzuje zmluvnú voľnosť účastníkov pri

dohode o výške kúpnej ceny alebo im ukladá, aby cenu dohodli v súlade so všeobecne

záväznými predpismi. Žalobca neprodukoval v konaní také skutočnosti, ktoré by svedčili

o tom, že cena predmetu prevodu bola cenou regulovanou. Reguláciou cien sa rozumie

určovanie alebo priame usmerňovanie výšky ceny. Ak všeobecne záväzný právny predpis

tvorbu kúpnej ceny nereguluje, závisí jej výška od dohody účastníkov.

Z týchto dôvodov nemožno akceptovať odvolaciu námietku poukazujúcu na

nesprávne právne posúdenie veci...»

Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu č. k. -82

z 1. decembra 2011 ústavný súd konštatuje, že jeho odôvodnenie je dostatočné

a zrozumiteľné. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu dostačujúco vysvetlil, prečo

potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým bola žaloba sťažovateľa o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy zamietnutá, pričom jeho závery možno považovať z ústavného hľadiska za

akceptovateľné a udržateľné.

K námietke nevysporiadania sa so skutočnosťami uvádzanými sťažovateľom v jeho

sťažnosti ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou uvádza, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

).

Pretože namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je

dostatočne odôvodnené, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy

a hodnotenia nahrádzať (podobne aj , ) a v tejto situácii nemá

dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím

vlastným. V konečnom dôsledku ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov

a právnych názorov všeobecného súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto

právomoci všeobecného súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil

s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej

judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak

by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri

výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom v okolnostiach daného prípadu

by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného

súdu predmetná interpretácia týchto právnych predpisov krajským súdom takéto nedostatky

nevykazuje.

S poukazom na to, že obsahom základného práva podľa a

ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho

konania, resp. právo na úspech v konaní (, , ,

, ), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

3. Totožný záver prijal ústavný súd aj vo vzťahu k namietanému porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dodatkového protokolu,

pretože absencia porušenia princípov spravodlivého súdneho konania vylučuje založenie

sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie základných práv sťažovateľa

hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré tieto práva nepochybne patria (obdobne napr.

, , , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012