Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 203/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. A., K., vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa a postupom Okresného

súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. A. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2012

doručená sťažnosť M. A., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou z 19. decembra 2011

domáha „rozhodnutia vo veci a náhrady škody“ v konaní, ktoré sa týka porušenia „zmluvy

o dodávke elektriny pre domácnosti“, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn.

. V predmetnom konaní sa sťažovateľka návrhom z 23. decembra 2011 tiež

domáhala, aby okresný súd nariadil predbežné opatrenie.

V sťažnosti sťažovateľka uvádza:

„OS KE I. môjmu návrhu nevyhovel v celom rozsahu a predbežné opatrenie v zmysle

zákona a v 30-dňovej zákon. lehote nevydal,

... konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené v uznesení. ...

Proti tomuto rozhodnutiu som sa v zákonnej lehote odvolala a napadla som ho

v celom rozsahu.

Konajúci súd môj návrh na vydanie predbež. opatrenia nezamietol, napriek tomu

účinné predbežné opatrenie včas nenariadil, aj keď v odôvodnení uznesenia na str. 4

konštatuje potrebu zabezpečiť dočasnú úpravu účastníkov konania.

Uznesenie OS KE I sp. zn. -21 nie je predbežné opatrenie, súd

neuviedol deň, odkedy sa má predbežné opatrenie začať plniť, ani deň, kedy predbežné

opatrenie zanikne, vzhľadom na to, že vo veci samej – žaloba o porušení zmluvy o dodávke

el. energie do domácnosti - súd nerozhodol.

Z petitu uznesenia a z odôvodnenia by sa dalo predpokladať, že konajúci súd

rozhodol vo veci samej, a nie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v zmysle zákona.

Uznesením OS KE I. sp. zn. -21 zo dňa 18. 1. 2012 neboli dočasne

upravené práva a povinnosti účastníkov konania v právnej veci sp. zn.

o porušení zmluvy v znení žaloby, stav právnej neistoty trvá od podania návrhu na vydanie

predbežného opatrenia zo dňa 23. 12. 2011 do dnešného dňa, t. j. 4. 3. 2012. Je potrebné

uviesť, že moja domácnosť je plne elektrifikovaná, v byte nie je zriadená plynová prípojka,

o čom VSE KE vedela, alebo vedieť musela.

Mám za to, že porušenie základných práv a slobôd vzniklo nečinnosťou OS KE

I v zmysle SR. Navrhujem, aby Ústavný súd SR prikázal OS KE I. konať

a vydať účinné predbežné opatrenie v zmysle zákona

Mám za preukázané, že táto moja sťažnosť je dôvodná. Navrhujem, aby ÚS SR, po

preskúmaní mojej sťažnosti, tejto vyhovel a zároveň mi priznal primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2 mesačných platov sudcu ako odškodnenie za vzniknuté

bezdôvodné prieťahy v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.“

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa: M. A... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR a moje právo na vydanie predbežného opatrenia podľa §

74 ods. 1 , , v primeranej lehote, bolo

OS KE I. v konaní vedenom pod sp. zn.: zo dňa 23. 12. 2011, porušené.

Ústavný súd SR prikazuje OS KE I., aby v konaní o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia sp. zn. zo dňa 23. 12. 2011, konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2-mesačného

platu sudcu povereného konaním vo veci, ktoré je OS KE I. povinný jej vyplatiť

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, za vzniknutý stav právnej neistoty, ktorý

trvá.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie

konanie (napr. , , , ).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 18. januára 2012. Proti uzneseniu

okresného súdu z 18. januára 2012 podali 7. februára 2012 odvolanie sťažovateľka aj

odporca. O týchto odvolaniach v čase rozhodovania ústavného súdu ešte nebolo Krajským

súdom v Košiciach rozhodnuté.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že v zmysle

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv a slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany

toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným

súdom, musí takúto sťažnosť ústavný súd odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (napr. ).

Vzhľadom na takto formulovaný princíp subsidiarity je tak vylúčená právomoc

ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľkou uplatnených námietkach

porušenia jej v sťažnosti označených základných práv napadnutým postupom okresného

súdu. Ochrany svojich práv sa sťažovateľka mohla domáhať a aj sa domáhala podaním

odvolania proti nemu. Ústavný súd z tohto dôvodu sťažnosť v tej časti, ktorá smeruje proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 prvej vety zákona

o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa

postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (, , ).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľka sa žalobou

z 20. decembra 2011 na okresnom súde domáha proti V., a. s., K. (ďalej len „odporca“),

náhrady škody za majetkovú ujmu aj nemajetkovú ujmu, ako aj odškodnenia za ujmu na

zdraví. Konanie v predmetnej veci je vedené na okresnom súde pod sp. zn. .

Dňa 23. decembra 2011 sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým navrhla, aby „konajúci súd uložil odporcovi povinnosť

bezodkladne obnoviť dodávku el. energie a to tak, že pripojí prípojku... k distribučnej sieti,

ktorá bola odporcom zrušená 10. 11. 2011, a následne odberné miesto zabezpečiť proti

poškodeniu.

... aby konajúci súd uložil odporcovi povinnosť zabezpečiť odberné miesto v mieste

pripojenia k distribučnej sieti a hlavný istič proti neoprávneným zásahom zo strany

distribútora, resp. zásahom zo strany tretích osôb, a to tak, že uzamkne kryt v mieste

prípojky k distribučnej sieti. Kryt k hlavným ističom pre byt č. 9 a 10 uzamkne a 1 kľúč

odovzdá vlastníkovi bytu č. 9 a jeden kľúč odovzdá mne – právoplatnému užívateľovi bytu

č. 10.“.

Okresný súd o návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol

uznesením č. k. -21 z 18. januára 2012 tak, že nariadil odporcovi povinnosť

obnoviť dodávku elektrickej energie navrhovateľke v zmysle zmluvy o dodávke elektriny

pre domácnosti č. 19013 z 18. novembra 2008. V prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. pri rozhodovaní o jej návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia z 23. decembra 2011.

Podľa (ďalej len „OSP“) pred začatím

konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené

pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je

potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má

náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení

návrhu.

Podľa ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia

návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od

doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava

sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má

náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je

vykonateľné dňom jeho nariadenia.

V predmetnej veci sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na nariadenie

predbežného opatrenia 23. decembra 2011. Vzhľadom na to, že v tejto veci nešlo

o nariadenie predbežného opatrenia podľa , okresný súd bol

povinný rozhodnúť bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu ( ).

Okresný súd o návrhu sťažovateľky rozhodol 18. januára 2012, teda v rámci 30-dňovej

lehoty podľa . Skutočnosť, že sťažovateľka namieta znenie výroku

predmetného uznesenia, nemôže viesť k záveru o nečinnosti okresného súdu prípadne o

jeho neefektívnom postupe v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, a teda ani k záveru

o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní o návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z 23. decembra

2011 nemohlo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa , a preto

sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2012