Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 181/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R, a. s., K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou

JUDr. D., s. r. o., K., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. D. B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 28. októbra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti R., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca

2012 doručená sťažnosť spoločnosti R., a. s., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 28. októbra 2011.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že „Sťažovateľ ako oprávnený exekučným

návrhom na vykonanie exekúcie podaným súdnej exekútorke JUDr. M. H. navrhol

vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky vo výške 463.72 € s prísl. voči povinnej V. J.,

bytom H. na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu

Košice zo dňa 24.9.2009 sp. zn. .

O žiadosti súdnej exekútorky o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol

Okresný súd Lučenec uznesením -44 zo dňa 16.6.2010 tak. že žiadosť súdnej

exekútorky zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený - sťažovateľ odvolanie,

o ktorom rozhodol odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 16.12.2010,

sp. zn. tak. že uznesenie prvostupňového exekučného súdu potvrdil.

Sťažovateľ ako oprávnený sa bránil využitím mimoriadneho opravného prostriedku,

a to dovolania. Dňa 26.1.2012 bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.10.2011, ktorým

dovolací súd rozhodol o dovolaní sťažovateľa tak, že dovolacie konanie zastavil a náhradu

trov konania účastníkom nepriznal.

Napadnuté uznesenie dovolací súd odôvodnil tak, že neboli splnené podmienky

dovolacieho konania podľa ust. druhá veta v zmysle ktorého dovolateľ

v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď

sám alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. V uvedenej veci dovolateľ ani

na výzvu súdu nepredložil plnú moc na zastupovanie v dovolacom konaní. Keďže dovolací

súd neodstránil procesný nedostatok dovolacieho konania, dovolací súdu dovolacie konanie

podľa ust. v spojení s zastavil.

Na základe písomnej výzvy súdu predložil právny zástupca sťažovateľa súdu plnú

moc na zatupovanie v dovolacom konaní, a to listom zo dňa 8.8.2011, a tým odstránil

súdom namietaný nedostatok procesnej podmienky konania.

Zásielka súdu obsahujúca plnú moc sa právnemu zástupcovi sťažovateľa nevrátila

ako nedoručená, preto sťažovateľ (a jeho právny zástupca) odôvodnene predpokladal, že

procesnú podmienku preukázania právneho zastúpenia v dovolacom konaní splnil...“.

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že „zastavením konania v tomto prípade sa dovolací

Najvyšší súd Slovenskej republiky dopustil porušenia základných práv sťažovateľa podľa

a Dohovoru, keď zastavil dovolacie konanie bez toho, aby

pre takýto postup boli splnené zákonom stanovené podmienky. Týmto postupom bola

dovolateľovi nezákonne odňatá možnosť konať pred súdom a možnosť domáhať sa ochrany

svojich práv pred súdom v takej intenzite, ktorá predstavuje hrubé porušenie základného

práva sťažovateľa na súdnu ochranu.“.

V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje aj na skutočnosť, že „napriek tomu, že

súdu údajne nebolo predložené plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľa v dovolacom

konaní, bolo uznesenie dovolacieho súdu doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa“.

Sťažovateľka je toho názoru, že „právne zastúpenie dovolateľa v dovolacom konaní

pod sp. zn. bolo sťažovateľom preukázané, o čom svedčia dôkazy

predložené sťažovateľom v tejto sťažnosti. Na základe uvedeného je zrejmé, že dovolací súd

zastavil dovolacie konanie bez splnenia zákonom stanovených podmienok. Najvyšší súd

Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 28.10.2011 sp. zn. odňal

sťažovateľovi právo konať pred súdom a domáhať sa ochrany svojich práv ako

oprávneného v exekučnom konaní, čím zasiahol do garantovaného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a do práv podľa

Dohovoru.“. Na preukázanie svojich tvrdení sťažovateľka k sťažnosti priložila kópiu

podacieho lístka z 18. augusta 2011 a kópiu splnomocnenia, ktorá mala byť obsahom

podania, ktoré preukazuje týmto podacím lístkom.

Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie v sťažnosti žiadala, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa č. 46 ods. 1 Slovenskej

republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2011 sp. zn.

p o r u š e n é bolo.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2011 sp. zn.

4Cdo/l 08/2011 s a r u š í .

3. Vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

4. Sťažovateľovi p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,52 €,

ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie

JUDr. D. B. s.r.o., konajúcej JUDr. D. B., advokátom, do dvoch mesiacov od vyhlásenia

tohto nálezu v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky

platbu vykoná na číslo účtu, ktorý Advokátska kancelária JUDr. D. B. s.r.o., konajúca

JUDr. D. B., advokátom, uvedie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom

predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu

s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. , ,

).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľky s napadnutým uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 28. októbra 2011 ako súdu dovolacieho, ktorým

zastavil konanie o dovolaní. Sťažovateľka v ňom a v predchádzajúcom postupe najvyššieho

súdu vidí porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. , ,

).

Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave

medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ,

, ).

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Sťažovateľka odôvodňovala porušenie označených práv napadnutým uznesením

najvyššieho súdu tým, že nie je pravdou, že splnomocnenie pre dovolacie konanie nebolo

doručené Okresnému súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) zo strany právneho zástupcu

sťažovateľky v čase rozhodovania najvyššieho súdu o dovolaní. Doručenie splnomocnenia

sťažovateľka preukazovala podacím lístkom, na ktorom je uvedený ako odosielateľ

Advokátska kancelária JUDr. D. B., s. r. o., K., adresát okresný súd a dátum prevzatia

zásielky poštou je uvedený dátum 18. augusta 2011.

Ústavný súd z predloženej sťažnosti a jej príloh zistil tieto rozhodné skutočnosti pre

posúdenie veci: 1. splnomocnenie, ktoré malo byť právnym zástupcom sťažovateľky zaslané

okresnému súdu 18. augusta 2011, je z 31. januára 2011, 2. právny zástupca sťažovateľky

podal dovolanie 21. februára 2011 a 3. okresný súd vyzval sťažovateľku na doručenie

splnomocnenia pre dovolacie konania s poučením o dôsledkoch neodstránenia tohto

nedostatku v dovolacom konaní výzvou zo 4. mája 2011, ktorá jej bola doručená 12. mája

2011.

Právny zástupca sťažovateľky tvrdí, že okresnému súdu zasielal splnomocnenie

18. augusta 2011.

Ústavný súd v súčinnosti s najvyšším súdom zistil, že vo výzve okresného súdu

zo 4. mája 2011 doručenej sťažovateľke 12. mája 2011 je uvedená lehota na doplnenie

splnomocnenia desať dní od doručenia výzvy. Ústavný súd ďalej tiež zistil, že okresný súd

spolu so sprievodným listom z 8. júna 2011 odoslal najvyššiemu súdu súdny spis sp. zn.

Er 377/2010 pre účely rozhodnutia o dovolaní, ktorý bol najvyššiemu súdu doručený

14. júna 2011.

Na základe uvedených zistení ústavný súd konštatuje, že právny zástupca

sťažovateľky, hoci disponoval plnou mocou pre dovolacie konanie v čase podania

dovolania, nepripojil ju k dovolaniu. Na výzvu okresného súdu na doloženie splnomocnenia

pre dovolacie konanie právny zástupca sťažovateľky reagoval až po uplynutí lehoty

uvedenej v uznesení okresného súdu (takmer tri mesiace po uplynutí lehoty, pozn.)

a vedomý si svojho omeškania toto doloženie splnomocnenia neavizoval najvyššiemu súdu,

hoci vedel, resp. mal vedieť, že okresný súd je povinný zaslať súdny spis najvyššiemu súdu

pre účely rozhodnutia o dovolaní sťažovateľky po uplynutí lehoty na doplnenie

splnomocnenia podľa

v znení neskorších predpisov. Z priloženej kópie podacieho lístku, ktorým sťažovateľka

preukazuje svoje tvrdenie, že zaslala splnomocnenie pre dovolacie konanie, nie je možné

určiť, ktorej veci sa týka, a ani to, čo malo byť obsahom tejto zásielky. Za daných okolností

ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nepreukázala, že predmetom zásielky, ktorú

preukazovala podacím lístkom, bolo doručenie splnomocnenia pre dovolacie konanie.

Ústavný súd v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci v posudzovanej veci

Advokátskou kanceláriou JUDr. D. B., s. r. o., K., v ktorej mene konal advokát JUDr. D. B.,

poukazuje na povinnosť advokáta uvedenú v ods. o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorej je advokát povinný pri výkone advokácie

postupovať s odbornou starostlivosťou.

Ústavný súd ďalej v súvislosti s tvrdením sťažovateľky, že podaním z 18. augusta

2011 doplnila splnomocnenie pre dovolacie konanie, požiadal najvyšší súd o vyjadrenie, či

v súdnom spise okresného súdu sp. zn. sa nachádza splnomocnenie,

na ktoré poukazuje sťažovateľka v sťažnosti. Najvyšší súd v mailovom vyjadrení

zo 17. apríla 2012 uviedol, že „na Vašu žiadosť Vám oznamujeme, že v spise Okresného

súdu Lučenec sp. zn. sa Vami požadované plnomocenstvo nenachádza

a z obsahu tohto spisu ani nevyplýva, že by pred rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci

bolo či už súdu prvého stupňa alebo dovolaciemu súdu doručené akékoľvek

plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo Advokátsku kanceláriu JUDr. D. B. s.r.o.

na zastupovanie oprávnenej R., a.s. v tomto dovolacom konaní.

V prílohe Vám zasielame zo spisu len naskenovanú fotokópiu plnomocenstva, ktoré

bolo doručené Okresnému súdu Lučenec poštou 6. marca 2012 od Advokátskej kancelárie

JUDr. D. B. s.r.o., a to ako jedna z príloh k opravnému prostriedku podanému touto

advokátskou kanceláriou v mene oprávnenej R., a.s. proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28. októbra 2011 sp. zn. . Jedná sa o neoverenú

fotokópiu plnomocenstva z 31. januára 2011, ktoré malo oprávňovať spomínanú advokátsku

kanceláriu na zastupovanie oprávnenej v dovolacom konaní vo veci a ktoré

podľa vyjadrenia zástupkyne oprávnenej v opravnom prostriedku malo byť 18. augusta

2011 poštou zaslané Okresnému súdu Lučenec (pripojila i kópiu podacieho lístka). Toto

plnomocenstvo sa však (ako sme už vyššie uviedli) v spise nenachádza.“

Na základe komplexného posúdenia rozhodujúcich okolností prípadu ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľkino tvrdenie o doložení splnomocnenia nie je preukázané, pretože

splnomocnenie (ktoré mal právny zástupca zaslať okresnému súdu podaním z 18. augusta

2011) sa nenachádza v súdnom spise okresného súdu sp. zn. a jediný dôkaz

svedčiaci v prospech tvrdenia sťažovateľky je podací lístok, z ktorého sa nedá identifikovať,

čo bolo predmetom podania a ani akej veci sa podanie týkalo. Navyše ústavný súd zistil, že

na okresnom súde právny zástupca zastupuje sťažovateľku vo viacerých konaniach, preto

za daných okolností tvrdenia sťažovateľky o doplnení splnomocnenia pre dovolacie konanie

hodnotí ako účelové, nepravdepodobné, no predovšetkým nepreukázané.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 28. októbra 2011 vyplýva, že dôvodom zastavenia napadnutého dovolacieho konania bolo

neodstránenie nedostatku povinného zastúpenia predložením splnomocnenia

na zastupovanie v dovolacom konaní, a to napriek predchádzajúcej výzve okresného súdu

zo 4. mája 2011.

Ústavný súd opakovane judikoval, že pokiaľ preskúmanie postupu alebo rozhodnutia

orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania nesignalizuje možnosť porušenia

základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , , ,

), je možné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd vzhľadom na už uvedené závery o nepreukázaní doplnenia

splnomocnenia na zastupovanie v dovolacom konaní považuje napadnuté rozhodnutie

najvyššieho súdu za ústavne akceptovateľné. Ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu nemožno považovať za arbitrárne ani

za svojvoľné alebo za nepreskúmateľné. Toto odôvodnenie poskytuje dostatočný základ

pre jeho výrok. Úvahy najvyššieho súdu sú zrozumiteľné a dostatočne logické,

vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných noriem procesného práva,

ktorých účel a význam nepopierajú. Ústavný súd tiež nezistil, že by relevancia námietok

sťažovateľky smerujúcich proti napadnutému postupu a uzneseniu najvyššieho súdu

z hľadiska posúdenia možného porušenia jej základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru umožnila dospieť k záveru, ktorý by odôvodňoval

vyslovenie porušenia uvedených práv. Z uvedeného dôvodu sťažnosť sťažovateľky v celom

rozsahu odmietol podľa pre zjavnú neopodstatnenosť.

V nadväznosti na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách

sťažovateľky nerozhodoval.

Nad rámec už uvedených dôvodov ústavný súd dodáva, že predmetom tejto sťažnosti

bol postup a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu o dovolaní. Aj v prípade, že by sa

preukázala pravdivosť tvrdení sťažovateľky o doplnení splnomocnenia na zastupovanie

v dovolacom konaní, najvyššiemu súdu nemožno vytýkať v jeho postupe a napadnutom

uznesení to, že prípadne došlo k pochybeniu okresného súdu, čo však nebolo preukázané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2012