Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 190/2012
PDF · 132.46 KB
No categories available
III. ÚS 190/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., M., zastúpenej advokátkou JUDr. Ž.
V., M., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 396/2003, a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2012
doručená sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátkou JUDr. Ž. V., M., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 396/2003.
Sťažovateľka uviedla, že 26. septembra 2002 podala okresnému súdu návrh na
vydanie platobného rozkazu, ktorým sa od odporcu domáhala zaplatenia sumy 76 950 Sk
s prísl. Konanie bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. 53 Rob 2590/02.
Dňa 26. novembra 2002 okresný súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca
odpor. Veci bola následne pridelená sp. zn. „32 Cb 39/2003“. Dňa 18. decembra 2003 sa
sťažovateľka vyjadrila k odporu. Okresný súd ďalej konal veľmi sporadicky, pojednávania
odročoval pre neúčasť odporcu, jeho právneho zástupcu, ako aj z dôvodu nečinnosti
okresného súdu. Takmer sedem rokov sa sťažovateľka nachádza v stave právnej neistoty.
Týmto konaním okresného súdu sa obmedzilo jej „právo na spravodlivý proces“, čím došlo
k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy.
V petite sťažnosti sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že
„v konaní Okresného súdu Košice I vedenom pod sp. zn. 32 Cb 396/2003“ bolo porušené jej
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a „právo na spravodlivý proces“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby sťažovateľke priznal
finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume
269,58 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha
v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa
svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.
Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).
Preskúmaním obsahu sťažnosti ústavný súd dospel k zisteniu, že sťažovateľka
v odôvodnení a v petite sťažnosti neuviedla totožné spisové značky konania vedeného
okresným súdom, v ktorom malo dôjsť k porušeniu jej označených práv.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť neobsahuje jasný
a zrozumiteľný petit ako východisko pre rozhodnutie ústavného súdu, čo je jednou
zo všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 20
ods. 1 ústavy.
Sťažovateľka taktiež riadne neodôvodnila, aký aspekt práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru namieta.
Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle konštantnej judikatúry
ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
(podobne napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011).
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Nad rámec uvedeného ústavný súd upozorňuje sťažovateľku na to, že v prípadoch
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru) ústavný súd skúma, či sťažovateľ v súlade s § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde využil všetky právne prostriedky, ktoré mu na ochranu označeného práva
poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov v ustanoveniach § 62 a nasl. V posudzovanom prípade
sťažovateľka nepreukázala, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu postupovala tak, ako
jej to citovaný zákon umožňuje. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu
nevyčerpanie tohto právneho prostriedku ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je
dôvodom odmietnutia sťažnosti ako neprípustnej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05,
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. mája 2012