Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 218/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2012 predbežne

prerokoval sťažnosť spoločnosti H., s. r. o., L., zastúpenej advokátkou JUDr. M. G., K., vo

veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a rozhodnutím Daňového úradu Kráľovský Chlmec

č. 738/320/286-24952/11/Rem zo 7. októbra 2011 a tiež rozhodnutím Finančného

riaditeľstva Slovenskej republiky v Bratislave č. 1040505/147/2012/5081 z 23. januára 2012

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti H., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla

2012 doručená sťažnosť spoločnosti H., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj

„sťažovateľ“, pozn.), ktorou namietala porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

a rozhodnutím Daňového úradu Kráľovský Chlmec (ďalej len „daňový úrad“)

č. 738/320/286-24952/11/Rem zo 7. októbra 2011 a tiež rozhodnutím Finančného

riaditeľstva Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len „finančné riaditeľstvo“, resp.

„porušovateľ“) č. 1040505/147/2012/5081 z 23. januára 2012.

2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že daňový úrad rozhodnutím

č. 738/320/286-24952/11/Rem zo 7. októbra 2011 (ďalej aj „rozhodnutie daňového úradu“)

vydal „podľa ... a ..“ daňovú exekučnú

výzvu voči daňovému dlžníkovi... (t. j. sťažovateľke, pozn.). O odvolaní sťažovateľky

z 21. októbra 2011 proti predmetnej daňovej exekučnej výzve rozhodlo finančné

riaditeľstvo rozhodnutím č. 1040505/147/2012/5081 z 23. januára 2012 (ďalej aj

„rozhodnutie finančného riaditeľstva“), ktorým potvrdilo rozhodnutie daňového úradu

zo 7. októbra 2011.

3. Sťažovateľka uviedla (bez bližšej konkretizácie), že proti rozhodnutiu finančného

riaditeľstva podala na všeobecnom súde „žalobu o preskúmanie postupov a rozhodnutí

správnych orgánov“. Aby nedošlo „k zmeškaniu lehoty na podanie ústavnej sťažnosti,

podáva sťažovateľ z dôvodu, aby nedošlo k situácii, v ktorej by nemal možnosť domáhať

s ochrany svojich práv na žiadnom orgáne/súde súbežne so žalobou na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správa aj túto ústavnú sťažnosť“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom.

„Základné práva sťažovateľa:... podľa a a 2 ...

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom a rozhodnutím daňového úradu č. č. 738/320/286-

24952/11/Rem zo dňa 7. 10. 2011 a postupom porušovateľa a jeho rozhodnutím

č. 1040505/147/2012/5081 zo dňa 23. 1. 2012 porušené boli.

Rozhodnutia daňového úradu... a Finančného riaditeľstva sa zrušujú a Daňovému

úradu Košice a Finančnému riaditeľstvu... sa zakazuje pokračovať v ďalšom porušovaní

základných práv sťažovateľa.

Sťažovateľovi... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- €...

trovy právneho zastúpenia vo výške 323,50 €...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

7. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) (, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem

iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov,

ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

8. Podstatou námietok sťažovateľky je právne posúdenie postupu a následných

rozhodnutí daňového úradu a finančného riaditeľstva v jej daňovej veci najmä z hľadiska

rešpektovania ňou označených základných práv zaručených a práva zaručeného

dohovorom, v dôsledku porušenia ktorých sa domáhala ako v konaní pred ústavným súdom,

tak aj podaním žaloby o preskúmanie správnych rozhodnutí všeobecným súdom zrušenia

ňou označených rozhodnutí (body 3 a 4).

9. Ak sa za tejto situácie domáhala svojho práva jednak na všeobecnom súde (bod 3)

a zároveň na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože

o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať všeobecný

súd.

10. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ,

, ), že v prípade podania opravného prostriedku (prípadne

žaloby v rámci správneho súdnictva) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná

sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto opravnom prostriedku

(v danom prípade o „správnej žalobe“). Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

(porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci

Zvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53, 54 alebo vo

veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť č. 31419/04, body 47 a 48) napadnutému

opravným prostriedkom.

12. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012