Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 283/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti T. M. S. s. r. o., V. zastúpenej

advokátkou JUDr. M. G., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl.

46 ods. 1 a 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie Slovenskej

republiky rozhodnutiami Daňového úradu Košice č. 9818301/1/393840/2012

a č. 9818301/1/393849/2012 zo 7. marca 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti T. M. S. s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T. M. S. s. r. o., V. (ďalej len „sťažovateľka“, v

citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátkou JUDr. M. G, K., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a 2

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie

rozhodnutiami Daňového úradu Košice (ďalej len „daňový úrad“) č.

9818301/1/393840/2012 a č. 9818301/1/393849/2012 zo 7. marca 2012 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutia“); daňový úrad týmito rozhodnutiami nevyhovel žiadostiam

sťažovateľky o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti jeho

predchádzajúcim rozhodnutiam z 5. augusta 2011 a 19. augusta 2011.

Sťažovateľka v úvodnej časti sťažnosti opisuje skutkový stav predchádzajúci podaniu

jej sťažnosti ústavnému súdu a v tejto súvislosti najmä uvádza, že podaním z 23. novembra

2011 označeným ako „Výzva na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu“ (ďalej

len „Výzva“) „vyzval vtedajší daňový úrad Kráľovský Chlmec (v súčasnosti Daňový úrad

Košice, kontaktné miesto Kráľovský Chlmec - ďalej len daňový úrad) na odstránenie

prekážky zapríčinenej jeho nesprávnym a nezákonným procesným postupom...“, pričom

podaniu označenej „Výzvy“ predchádzalo udelenie všeobecnej plnej moci M. V., M., ako

spoločníkom a bývalým konateľom sťažovateľky z 1. júna 2011 „p. D. B., B., ktorá

zahŕňala oprávnenie na zastupovanie daňového subjektu aj v daňovom konaní. O tejto

skutočnosti bol daňový úrad upovedomený na ústnom pojednávaní konanom dňa 14. 6.

2011, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní pod č.

/Kaš...

Následne D. B. ako splnomocnenec sťažovateľa udelila substitučné plnomocenstvo

Občianskemu združeniu D. B. (ďalej len občianske združenie DR SR). Po tom čo bolo

substitučné plnomocenstvo doručené daňovému úradu, tento reagoval oznámením, v ktorom

uviedol, že substitučné plnomocenstvo pre Občianske združenie DR SR neakceptuje

z dôvodu, že plná moc pre zastupovanie vo všetkých právnych veciach pre p. D. B. nebola

do toho času na daňový úrad doručená.

V uvedenom postupe daňového úradu vidí sťažovateľ nezákonnosť, nakoľko daňový

úrad postupoval v rozpore s ust. .., a to tým, že namiesto

výzvy na predloženie plnomocenstva pre p. D. B. v lehote nie kratšej ako 8 dní (lehota

určená správcom dane v zmysle ) zaslal sťažovateľovi a

Občianskemu združeniu DR SR len oznámenie o neakceptovaní substitučného

plnomocenstva...“.

Sťažovateľka tvrdí, že v danom prípade „išlo o odstrániteľný nedostatok, keďže

riadne úradne overené plnomocenstvo udelené dňa 1. 6. 2011 p. M. V. p. D. B. by v prípade

výzvy v zmysle mohlo byť doložené, čím by zanikol

dôvod pre neakceptáciu substitučného plnomocenstva udeleného občianskemu združeniu

DR SR. Postupom daňového úradu však bola táto možnosť sťažovateľovi odňatá, čím došlo

k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR.

Rovnako nezákonne postupoval daňový úrad aj v prípade ďalších podaní urobených

za sťažovateľa občianskym združením DR SR, na ktoré opätovne reagoval len oznámeniami,

v ktorých uviedol, že na podania nie je možné prihliadať, nakoľko boli podané

neoprávnenou osobou.“.

Sťažovateľka tiež tvrdí, že uvedený postup daňového úradu je v rozpore aj

s „Metodickým pokynom Daňového riaditeľstva SR k zastupovaniu na základe

plnomocenstva“, ktorý síce „predstavuje len normatívnu internú inštrukciu, ktorá je

záväzná len pre zamestnancov daňových orgánov, ide v tomto prípade len o logický výklad

ust. , ktorý v kontexte so zásadou proporcionality

sleduje predovšetkým umožnenie reálneho uplatnenia a ochrany práv daňového subjektu v

daňovom konaní a preto tento pokyn nemožno opomenúť.

Závažnou ujmou, ktorá v nadväznosti na nesprávny a nezákonný postup daňového

úradu sťažovateľovi vznikla, bola predovšetkým skutočnosť, že jeho ďalšie podanie, ktorým

bolo odvolanie proti rozhodnutiu č. /Ric zo dňa 19. 8. 2011 a rozhodnutiu

č. /PekZ zo dňa 5. 8. 2011, ktoré podalo občianske združenie DR SR za

sťažovateľa boli daňovým úradom zamietnuté z dôvodu, že boli podané osobou na to

nepríslušnou v zmysle o čom bol daňový subjekt

vyrozumený Oznámením...

Hoci sťažovateľ rešpektuje, že v prípade zamietnutia odvolania postupoval daňový

úrad striktne v zmysle .. ako aj v zmysle vyššie

uvedeného metodického pokynu, tento postup neobstojí vzhľadom na vyššie uvedený

nezákonný postup daňového úradu, ktorý predchádzal podaniu odvolania, a preto ani

postup, ktorým daňový úrad zamietol odvolanie nemožno považovať za zákonný, nakoľko

platí zásada IUS EX INIURIA NON ORITUR, čo znamená, že z bezprávia právo nevzniká.

Rovnakým nezákonným postupom postupoval daňový úrad (jednak bývalý daňový

úrad Trebišov ako aj bývalý daňový úrad Kráľovský Chlmec, v súčasnosti oba patriace

pod daňový úrad Košice) aj u ostatných spoločností personálne prepojených p. M. V. ako

spoločníkom a bývalým konateľom, čím vzniká dôvodné podozrenie, že účelom a cieľom

postupu daňového úradu nebolo umožnenie reálneho uplatnenia práv daňovým subjektom

ale naopak odňatie práva konať pred štátnym orgánom, čo v konečnom dôsledku viedlo k

správoplatneniu rozhodnutí, ktorými bola spoločnostiam personálne prepojeným p. M. V.

uložená peňažná povinnosť (jednak dodatočné platobné výmery, ako aj rozhodnutia o

uložení pokuty), ktoré bez ďalšieho spĺňajú podmienky stanovené § 74 ods. 1 zákona č.

pre exekučný titul... Daňové exekúcie, ktoré môže daňový úrad vykonať na

základe týchto exekučných titulov sú následne spôsobilé privodiť spoločnostiam personálne

prepojeným p. M. V. ekonomickú likvidáciu, čo je podľa sťažovateľa jediným a konečným

cieľom daňového úradu ako aj ostatných daňových orgánov, namiesto toho, aby náležité

prihliadali na práva sťažovateľa a možnosť ich reálneho uplatňovania a umožnili tak riadny

zákonný proces.

Vyššie uvedeným podaním zo dňa 23. 11. 2011 sťažovateľ vyjadril svoj zámer podať

odvolanie prostredníctvom inštitútu odpustenia zmeškania lehoty, nakoľko hore uvedená

situácia nedávala sťažovateľovi ako ani daňovému úradu žiadne iné prostriedky nápravy,

ktoré by umožnili reálne uplatnenie práv sťažovateľom (okrem ústavnej sťažnosti pre

porušenie základných práv a slobôd). Ako dôležitý dôvod uviedol sťažovateľ popísaný

nezákonný postup daňového úradu, pričom v záujme riešenia tejto situácie navrhol za čas

odpadnutia dôvodov zmeškania lehoty považovať deň doručenia odpovede daňového úradu

na výzvu sťažovateľovi, t. j. aby sťažovateľovi v zmysle ustanovenia § 13b ods. 1 zákona

č. plynula od tohto dňa 30 dňová lehota na podanie žiadosti o odpustenie

zmeškania lehoty spolu s odvolaním voči uvedenému rozhodnutiu.

Na výzvu sťažovateľa zaslal daňový úrad Oznámenie, v ktorom uviedol, že posúdil

obsah podania sťažovateľa a dospel k záveru, že podanie sťažovateľa je nekvalifikované,

nakoľko žiada daňový úrad, aby mu umožnil podať podnet, pričom takýto inštitút zákon

č. nepozná. Zároveň uviedol, že umožňuje podať

žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, pričom po podaní žiadosti daňový úrad posúdi

závažnosť a dôvody, pre ktoré subjekt žiada o odpustenie zmeškanej lehoty a rozhodne...

Na oznámenie daňového úradu reagoval sťažovateľ Vyjadrením k oznámeniu.

Vo vyjadrení uviedol, že oznámenie daňového úradu považuje za značne rozporuplné, a to

najmä z dôvodu, ako tento pristúpil k posúdeniu podania sťažovateľa - t. j. Výzvy na

odstránenie prekážky v postupe daňového úradu. Vo vyjadrení argumentoval najmä

postupom vtedajšieho daňového úradu Trebišov, ktorý na totožné výzvy iných daňových

subjektov u ktorých bol miestne príslušným daňovým úradom, vzhľadom k tomu, že vo výzve

nimi podanej sa uvádzal zámer daňového subjektu žiadať o odpustenie zmeškania lehoty,

posúdil výzvu podľa obsahu podania za žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty. Rovnako

daňový úrad Trebišov posúdil aj deň, kedy odpadli dôvody zmeškania lehoty na 9. 11. 2011

(o tejto skutočnosti je v prípade daňových subjektov u ktorých bol miestne príslušným

daňovým úradom daňový úrad Kráľovský Chlmec spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní

č. /Tom zo dňa 9. 11. 2011), kedy žalobca splnomocnil na daňové

konanie splnomocneného zástupcu a za dodržanie 30 dňovej lehoty považoval úkon

vykonaný splnomocneným zástupcom vo veci podania výzvy na odstránenie prekážky

v postupe daňového úradu, ktoré splnomocnený zástupca vykonal podaním dňa 23. 11.

2011...

Vo vyjadrení ďalej sťažovateľ vyzval daňový úrad, aby jeho podanie - Výzvu

na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu, posúdil v zmysle § 20. ods. 9 zákona

č. rovnako, resp. obdobne ako totožné výzvy iných daňových subjektov posúdil

daňový úrad Trebišov a to najmä z dôvodu, že v prípade podania ďalšej žiadosti žalobcom

a následného obdobného posúdenia času odpadnutia dôvodov (t. j. 9. 11. 2011) by nemohla

byť dodržaná lehota podania žiadosti do 30 dní od odpadnutia dôvodov.

Taktiež vo vyjadrení sťažovateľ upovedomil daňový úrad o skutočnosti, že rovnakej

žiadosti iného daňového subjektu (išlo konkrétne o daňový subjekt P. s. r. o. , M.) už

vtedajší daňový úrad Trebišov po doplnení žiadostí o odpustenie zmeškanej lehoty o

zmeškaný úkon vyhovel, a to rozhodnutím č. /Maže zo dňa 27. 12. 2011

tak, že žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty sa vyhovuje, zmeškanie lehoty sa odpúšťa a

zmeškaný úkon sa považuje za úkon vykonaný v zákonnej lehote. Zároveň sťažovateľ k

vyjadreniu pripojil aj odvolanie proti rozhodnutiu č. /Ric zo dňa 19. 8.

2011 a rozhodnutiu č. /PekZ zo dňa 5. 8. 2011, t. j. uskutočnil zmeškaný

úkon, aby jeho žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty zo dňa 23. 11. 2011 bola úplná. V

tejto súvislosti poukázal sťažovateľ aj na § 3 ods. 9 nového daňového poriadku, t. j. zákona

č. ..

Dňa 15. 3. 2012 bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie, ktorým daňový úrad

Košice nevyhovel žiadosti sťažovateľa o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania

z dôvodu, že žiadateľ nedodržal tridsaťdňovú lehotu stanovenú zákonom na podanie

žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, v zákonom stanovenej tridsaťdňovej lehote neurobil

aj zmeškaný úkon a nepredložil existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie tejto lehoty.

V odôvodnení predmetného rozhodnutia argumentuje daňový úrad skutočnosťou, že

sťažovateľ mal o zmeškaní lehoty na podanie odvolania preukázateľne vedomosť už v čase

podania výzvy na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu, ktorá bola doručená

správcovi dane dňa 25. 11. 2011, pričom svoje dispozičné právo v zmysle § 29 zákona

č. využil až dňa 9. 2. 2012, kedy doručil správcovi dane podanie, z obsahu

ktorého vyplýva, že žiada o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania a zároveň

v rovnaký deň urobil aj zmeškaný úkon. Z týchto skutočností podľa mienky daňového úradu

vyplýva, že sťažovateľ nedodržal zákonom stanovenú lehotu pre uplatnenie inštitútu podľa

ust. , nepreukázal ani dôležité dôvody pre odpustenie

zmeškanej lehoty a preto nie je možné zmeškanú lehotu odpustiť. Zároveň uviedol, že na

odpustenie zmeškania lehoty daňový subjekt nemá právny nárok a je vždy na zvážení

správcu dane posúdenie dôvodov zmeškania lehoty a následné rozhodnutie o žiadosti

o odpustenie zmeškania lehoty. Čo sa týka dôležitých dôvodov na nepreukázanie ktorých sa

daňový úrad v rozhodnutí taktiež odvolával, týmito sa v odôvodnení žiadnym spôsobom

nezaoberal.“.

Sťažovateľka zastáva názor, že „rozhodnutia Daňového úradu Košice

č. 9818301/1/393849/2012 zo dňa 7. 3. 2012 a č. 9818301/1/393840/2012 zo dňa 7. 3. 2012

sú nezákonné a z tohto dôvodu napáda predmetné rozhodnutia a ich vydaniu

predchádzajúci postup sťažnosťou pre porušenie základných práv a slobôd v zmysle čl. 127

SR“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že napadnutými rozhodnutiami daňového úradu bolo

porušené jej základné právo podľa a 2 , právo podľa

dohovoru, ako aj , zruší napadnuté rozhodnutia a vráti ich daňovému

úradu na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie v sume

5 000 €, ako aj úhradu trov konania v sume 323,50 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a 2 a práva podľa dohovoru, ako aj porušenia

ods. 2 napadnutými rozhodnutiami daňového úradu. Zo sťažnosti vyplýva, že

sťažovateľka súčasne so sťažnosťou adresovanou ústavnému súdu podala aj žalobu

o preskúmanie napadnutých rozhodnutí daňového úradu v rámci správneho súdnictva (ďalej

aj „správna žaloba“).

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či je sťažnosť

sťažovateľky prípustná vzhľadom na skutočnosť, že podala aj správnu žalobu. V tejto

súvislosti sa musel vysporiadať s argumentáciou sťažovateľky, ktorá v sťažnosti uvádza, že

„podáva túto sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd už v tomto štádiu najmä

z dôvodu, že v zmysle súčasnej právnej úpravy a existujúcej judikatúry súdov neexistuje

v kontexte ust. a SR jednoznačný záver

o tom, či rozhodnutie o odpustení zmeškanej lehoty podľa je

preskúmateľné všeobecnými súdmi v rámci inštitútu žalôb o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí a postupov správnych orgánov podľa a nasl. , čo by

v prípade, ak by konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odpustení

zmeškanej lehoty (ktorú sťažovateľ podal súčasne s touto sťažnosťou na Krajský súd

v Košiciach) bolo všeobecným súdom v zmysle § 250d ods. 3 zastavené z dôvodu, že žaloba

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, za

súčasného nepodania sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd v zmysle čl. 127

SR malo za následok zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti určenej v

a sťažovateľ by tým prišiel o akúkoľvek možnosť domáhať sa

preskúmania a nápravy nezákonného postupu a rozhodovania daňového úradu ako

porušovateľa jeho základného práva a slobody. Súčasné podanie žaloby o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia všeobecným súdom v správnom súdnictve a sťažnosti pre porušenie

základných práv a slobôd preto považuje sťažovateľ za jediný možný postup v rámci ktorého

bude vylúčená možnosť, že jeho právam nebude poskytnutá náležitá ochrana.“.

Vychádzajúc z citovaného ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v okolnostiach

posudzovanej veci sťažovateľka súbežným podaním správnej žaloby o preskúmanie

zákonnosti napadnutých rozhodnutí daňového úradu, o ktorej je podľa príslušných

ustanovení (ďalej len „OSP“) oprávnený rozhodnúť miestne

príslušný krajský súd ako správny súd (ďalej len „správny súd“), a sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 vedome vytvorila stav, keď by o jej veci mali súbežne rozhodovať dva orgány

súdneho typu (miestne príslušný správny súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach

právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty z ústavného hľadiska akceptovateľné,

pretože by tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej istej veci

().

Ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou, či je žaloba sťažovateľky

o preskúmanie napadnutých rozhodnutí daňového úradu v danom prípade prípustná, t. j. či

nejde v danom prípade o rozhodnutia, ktoré nemôžu byť predmetom preskúmania súdom

(v zmysle v spojení s ), keďže s ňou sa musí v prvom rade zaoberať

a vysporiadať miestne príslušný správny súd. V danom prípade rozhodnutie (či už procesné,

alebo meritórne) miestne príslušného správneho súdu predchádza (vzhľadom na princíp

subsidiarity) uplatneniu právomoci ústavného súdu, a preto možno považovať podanie

sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím tohto súdu o správnej žalobe sťažovateľky

za predčasné.

Sťažovateľka odôvodňuje paralelné podanie sťažnosti ústavnému súdu a správnej

žaloby obavami z toho, že miestne príslušný správny súd konanie o jej žalobe zastaví podľa

, pričom jej medzičasom uplynie lehota na podanie sťažnosti ústavnému

súdu ustanovená v .

V nadväznosti na tieto obavy sťažovateľky ústavný súd aplikujúc per analogiam

svoju ustálenú judikatúru týkajúcu sa zachovania lehoty na prípadné podanie sťažnosti po

rozhodnutí o dovolaní aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

všeobecného súdu (napr. m. m. , , , )

aj na vec sťažovateľky konštatoval, že nie je dôvodné, aby v prípade podania správnej

žaloby podávala zároveň aj sťažnosť podľa . Za predpokladu, že by

miestne príslušný správny súd konanie o jej správnej žalobe zastavil podľa § 250d ods. 3

, nemožno totiž jej sťažnosť podľa smerujúcu aj proti

rozhodnutiam, ktoré predchádzali rozhodnutiu správneho súdu (v danom prípade

napadnutým rozhodnutiam daňového úradu), odmietnuť pre jej oneskorenosť (m. m.

).

Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou pred rozhodnutím miestne

príslušného správneho súdu o sťažovateľkou podanej správnej žalobe, mohol by neprípustne

zasiahnuť do rozhodovania všeobecných súdov. V prípade, že by ústavný súd čakal na

rozhodnutie správneho súdu, mohlo by to navádzať potenciálnych sťažovateľov na obdobný

postup, aký zvolila v okolnostiach daného prípadu sťažovateľka, t. j. na paralelné podávanie

sťažností ústavnému súdu zároveň s podaním správnej žaloby, čo vzhľadom na už uvedené

nie je opodstatnené.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou v tejto časti

meritórne nezaoberal, ale ju pri predbežnom prerokovaní podľa zásady ratio temporis

odmietol ako neprípustnú (predčasne podanú) podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2

.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo už bez právneho dôvodu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2012