Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 259/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T. F. SK s. r. o., M., zastúpenej advokátkou

JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a

a 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Daňového úradu Trebišov

č. 740/320/163-27072/11/Šol zo 6. septembra 2011 a tiež rozhodnutím Daňového

riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/223/23540-133131/2011/991545-r z 9. decembra 2011

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti T. F. SK s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla

2012 doručená sťažnosť spoločnosti T. F. SK s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základných práv podľa a a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím

Daňového úradu Trebišov (ďalej len „daňový úrad“) č. 740/320/163-27072/11/Šol zo

6. septembra 2011 (ďalej aj „rozhodnutie daňového úradu“) a tiež rozhodnutím Daňového

riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „daňové riaditeľstvo“) č. I/223/23540-

133131/2011/991545-r z 9. decembra 2011 (ďalej aj „rozhodnutie daňového riaditeľstva“).

Keďže k 1. januáru 2012 došlo ku vzniku Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

(ďalej len „finančné riaditeľstvo“), ktoré sa stalo nástupcom daňového riaditeľstva,

sťažovateľka ako porušovateľa svojich označených práv označila finančné riaditeľstvo

( a o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov

a colníctva v znení neskorších predpisov).

2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že daňový úrad rozhodnutím

č. 740/320/163-27072/11/Šol zo 6. septembra 2011 vydal daňovú exekučnú výzvu voči

sťažovateľke ako daňovému dlžníkovi. O odvolaní sťažovateľky z 28. septembra 2011 proti

predmetnej daňovej exekučnej výzve rozhodlo daňové riaditeľstvo rozhodnutím

č. I/223/23540-133131/2011/991545-r z 9. decembra 2011, ktorým potvrdilo rozhodnutie

daňového úradu zo 6. septembra 2011.

3. Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka podala proti rozhodnutiam

daňových orgánov žalobu na všeobecnom súde, keď tvrdí, že v záujme toho, aby nedošlo

„k zmeškaniu lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, podáva sťažovateľ z dôvodu, aby

nedošlo k situácii, v ktorej by nemal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na žiadnom

orgáne/súde súbežne so žalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy aj túto ústavnú sťažnosť“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej označených

práv postupom a rozhodnutím daňového úradu a daňového riaditeľstva a aby tieto

rozhodnutia zrušil. Taktiež žiadala, aby ústavný súd zakázal Daňovému úradu Košice

a finančnému riaditeľstvu pokračovať v porušovaní jej základných práv, priznal jej

primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania. Napokon

žiadala, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť daňovej exekučnej výzvy, ako aj daňovej

exekúcie ako takej.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

7. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) (, ). Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

8. Podstatou námietok sťažovateľky je právne posúdenie postupu a následných

rozhodnutí daňového úradu a daňového riaditeľstva v jej daňovej veci najmä z hľadiska

rešpektovania ňou označených základných práv zaručených a práva zaručeného

dohovorom, v dôsledku tvrdeného porušenia ktorých sa domáhala ochrany ako v konaní

pred ústavným súdom, tak aj podaním žaloby o preskúmanie správnych rozhodnutí

všeobecným súdom.

9. Ak sa za tejto situácie domáhala ochrany svojich práv jednak na všeobecnom súde

(bod 3) a zároveň na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť,

pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať

všeobecný súd.

10. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ,

, ), že v prípade podania opravného prostriedku (prípadne

žaloby v rámci správneho súdnictva) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná

sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto opravnom prostriedku

(v danom prípade o „správnej žalobe“). Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

(porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci

Zvolský a Zvolská proti Českej republike, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53, 54 alebo

vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, body 47 a 48) napadnutému

opravným prostriedkom.

11. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2012