Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 294/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť K. D., R., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., R., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Ružomberok č. k. -32 z 18. januára 2012

a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -59 z 29. februára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2012

doručená sťažnosť K. D., R. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M.

K., R., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) č. k. -32 z 18. januára 2012 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -59 z 29. februára 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

«Rozsudkom Okresného súdu... -162 zo dňa 16. 2. 2011 som

bola zaviazaná vydať navrhovateľovi predmet bezdôvodného obohatenia sumu vo výške

220.000-. EUR spolu s úrokom z omeškania... a nahradiť navrhovateľovi trovy konania...

Proti... rozsudku podal som odvolanie. Krajský súd v Žiline rozsudkom číslo konania

-293 zo dňa 21. 6. 2011... rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Dňa 19. 11.

2011 podala som podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

SR. Dňa 14. 12. 2011 bolo mi faxom doručené oznámenie Generálnej prokuratúry SR, že

generálny prokurátor SR podal dňa 14. 12. 2011 mimoriadne dovolanie proti uvedeným

rozsudkom spolu so žiadosťou o odklad vykonateľnosti napadnutých rozsudkov.

Dňa 21. 7. 2011 začalo voči mne exekučné konanie... 10. 11. 2011 vykonal exekútor

ocenenie môjho rodinného domu tým spôsobom, že bez toho, aby mi čas oceňovania

oznámil, vlámal sa spolu s navrhovateľom do môjho rodinného domu bez mojej prítomnosti

a privolaný znalec ocenil môj rodinný dom a pozemky na sumu 276.000 EUR. Pretože

posudok bol zjavne podhodnotený, už tým že znalec neocenil všetky súčasti rodinného domu

(napr. podlahové kúrenie a iné), nechala som predmet exekúcie – môj rodinný dom

a pozemky oceniť iným znalcom, ktorý ocenil dom so všetkými jeho súčasťami a pozemky

na sumu 450.000 EUR...

O mimoriadnom dovolaní... Najvyšší súd SR doposiaľ nerozhodol, exekúcia

spočíva...

Na Okresnom súde Ružomberok pod spis. značkou prebieha konanie

o odporovateľnosť právneho úkonu, navrhovateľa H. R., bytom... proti odporkyni J. D.,

bytom..., ktorá je mojou sestrou, v ktorom sa navrhovateľ domáha vyslovenia neúčinnosti

zmluvy o pôžičke. Ja som do tohoto konania vstúpila ako vedľajší účastník, ktorú skutočnosť

som súdu oznámila podaním zo dňa 5. 1. 2012. Dňa 20. 1. 2012 bolo mi doručené uznesenie

Okresného súdu Ružomberok číslo -32 zo dňa 18. 1. 2012, ktorým súd

„nepripúšťa, aby do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne vstúpila K. D...“

Proti tomuto rozhodnutiu podala som... odvolanie. Krajský súd uznesením číslo

-59 zo dňa 29. 2. 2012... napadnuté rozhodnutie potvrdil, pričom využil

možnosť ust. a svoje rozhodnutie neodôvodnil.»

Sťažovateľka poukazuje na nasledovné: „V exekučnom konaní EX 1069/11 ja

rozporujem všeobecnú cena môjho rodinného domu a pozemkov a výsledok exekúcie závisí

od všeobecnej ceny môjho domu a pozemkov. Výrok rozhodnutia Okresného súdu

Ružomberok v konaní číslo vo veci samej závisí taktiež od všeobecnej ceny

môjho rodinného domu a pozemkov. Ak je všeobecná cena mojich nehnuteľností vyššia ako

moje záväzky, navrhovateľ ukrátený nebol a pri speňažení môjho domu a pozemkov

uspokojím všetky moje záväzky, prípadne mi ešte aj peňažné prostriedky ostanú.

Preto moje právne postavenie povinného v exekučnom konaní a vôbec právne

postavenie dĺžnika čo do zániku dlhu je podmienené výťažkom zo speňaženia môjho

majetku, teda najnižším podaním v prípade dražby, ktorým je všeobecná cena predmetu

dražby. Mám preto právny záujem na objektívnom zistení všeobecnej ceny môjho majetku,

ktorá sa bude určovať pre potreby konania Okresného súdu Ružomberok číslo

, do ktorého konania ma súd ako vedľajšieho účastníka nepripustil.

Okresný súd... zdôvodnil svoje rozhodnutie číslo 9C/143/2011... tým, že moje právne

postavenie sa nezmení vzhľadom na úspech navrhovateľa či odporcu v konaní, teda

vzhľadom na výrok rozhodnutia... Ja ale dôvodím, že mám záujem na víťazstve odporcu

v tomto konaní, pretože odporca bude úspešný vtedy, ak v konaní ustálená všeobecná cena

môjho majetku bude vyššia ako moje záväzky. Okrem toho výsledkom konania (ust. § 93

ods. 1 ) nie je len víťazstvo jednej či druhej strany, teda výrok rozhodnutia, ale aj

skutkové okolnosti a právne závery ktoré vzal súd za preukázané a o ktoré je rozhodnutie

vo veci samej opreté. Takouto okolnosťou je nepochybne aj všeobecná cena môjho

majetku.“

Podľa názoru sťažovateľky „... Okresný súd Ružomberok uznesením číslo

-32 zo dňa 18. 1. 2012 a Krajský súd v Žiline uznesením číslo 5Co/78/2012-59

zo dňa 29. 2. 2012... tým, že nepripustili... účasť v konaní vedenom na Okresnom súde

Ružomberok číslo 9C/143/2011, porušili moje základné právo na súdnu ochranu podľa

a moje právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

návrh na vyslovenie neprípustnosti môjho vedľajšieho účastníctva podal navrhovateľ

na pojednávaní dňa 9. 1. 2012. Na tomto pojednávaní som sa nezúčastnila z dôvodov PN

(do spisu doložené) a nezúčastnila sa ho ani odporkyňa. Sudca rozhodol o tomto návrhu bez

pojednávania dňa 18. 1. 2012, bez toho ma oboznámil že taký návrh bol podaný, aby mi

umožnil sa k návrhu vyjadriť a navrhnúť dôkazy o mojom právnom záujme na výsledku

konania. Takýto postup súdu nie je podľa práva. Takýmto konaním súd zvýhodnil

navrhovateľa, pretože len tomu dal možnosť vyjadriť sa k prípustnosti môjho vedľajšieho

účastníctva. Mne a odporcovi takúto možnosť neposkytol...

Konanie o prípustnosť môjho účastníctva v konaní OS Ružomberok č.

začalo návrhom navrhovateľa ktorý predniesol do zápisnice na pojednávaní dňa 9. 1. 2012.

Preto preto mal súd postupovať podľa ust. a 115 , teda doručiť mi návrh

(zápisnicu z pojednávania zo dňa 9. 1. 2012) a nariadiť pojednávanie o prípustnosti môjho

vedľajšieho účastníctva, prípadne ma aj vyzvať na vyjadrenie k návrhu na nepripustenie

mojej účasti v konaní. Súd mi návrh nedoručil a pojednávanie nenariadil. Rozhodol o mojej

účasti v konaní sám bez mojej vedomosti o návrhu a bez pojednávania dňa 18. 1. 2012...

Preto Okresný súd Ružomberok súd tým, že mi neumožnil v prvostupňovom konaní

číslo ako účastníkovi vykonávať práva účastníka konania, ktoré mi zákon

priznáva, a Krajský súd v Žiline svoje rozhodnutie číslo -59 zo dňa 29. 2. 2012

neodôvodnil, odňali mi možnosť konať pred súdom ako aj právo na spravodlivý proces

a porušili moje základné právo na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky ako aj moje právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť a po vykonaní dokazovania

rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajský súd v Žiline uznesením číslo 5Co/78/2012-59 zo dňa 29. 2. 2012

a Okresný súd Ružomberok uznesením číslo -32 zo dňa 18. 1. 2012 porušili

základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa ods. Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline číslo 5Co/78/2012-59 zo dňa 29. 2. 2012

a uznesenie Okresného súdu Ružomberok číslo -32 zo dňa 18. 1. 2012 zrušuje

a vec vracia Okresnému súdu Ružomberok na ďalšie konanie.

alebo

1. Krajský súd v Žiline uznesením číslo 5Co/78/2012-59 zo dňa 29. 2. 2012 a porušil

základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa ods. Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline číslo 5Co/78/2012-59 zo dňa 29. 2. 2012

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie

rozlišuje okrem iného aj osobitnú kategóriu návrhov, ktorými sú návrhy „zjavne

neopodstatnené“. Týmto v záujme účelnosti a procesnej ekonómie

poskytuje ústavnému súdu príležitosť preskúmať v štádiu predbežného prerokovania

sťažnosti ( ) možnosť jej prípadného odmietnutia jednak

na základe obsahu namietaných právoplatných rozhodnutí, charakteru namietaných opatrení

alebo iných zásahov, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných práv alebo slobôd

navrhovateľa, a z nich vyplývajúcich skutkových zistení a jednak tiež na základe

argumentácie, ktorú proti nim sťažovateľ v návrhu uplatnil.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (, , ,

, ).

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu a uznesením

krajského súdu.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky je okrem iného aj

opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

V danom prípade bola sťažovateľka oprávnená podať proti uzneseniu okresného súdu

odvolanie, o čom sťažovateľka vedela, odvolanie podala a krajský súd o ňom uznesením

rozhodol. Z toho vyplýva, že sťažovateľka mala k dispozícii účinný právny prostriedok na

ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje

právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej základných práv uznesením okresného súdu

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu

Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

okresného súdu o nepripustení sťažovateľky do konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. .

Podľa sťažovateľky krajský súd napadnutým uznesením porušil ňou označené

základné a iné právo, pretože svoje uznesenie neodôvodnil. Okresný súd neumožnil

sťažovateľke vyjadriť sa k návrhu na nepripustenie jej účastníctva a predniesť argumenty,

čím jej zároveň odňal možnosť konať pred súdom.

Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky zaoberal jej

opodstatnenosťou v naznačenom smere, predovšetkým skúmajúc možnosť preukázania

príčinnej súvislosti medzi namietaným rozsudkom a základným právom upraveným v čl. 46

ods. 1 a právom podľa dohovoru, porušenie ktorých sťažovateľka

v sťažnosti namietala. V nadväznosti na to posudzoval opodstatnenosť námietok

sťažovateľky, pokiaľ ide o ťažiskové časti odôvodnenia namietaného uznesenia krajského

súdu vedúceho k požiadavke vyslovenia porušenia jej označených práv.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je preto daná len v prípade, že je vylúčená právomoc

všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom

nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve ().

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

napokon nie je ani chrániť fyzické osoby a právnické osoby pred skutkovými omylmi

všeobecných súdov, ale chrániť ich pred takými zásahmi do ich práv, ktoré sú z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (, ).

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom namietaného rozsudku, odvolaním proti

rozsudku okresného súdu, ako aj so súvisiacim súdnym spisom, ktorý si zadovážil, dospel

k záveru, že rozsudkom krajského súdu nedošlo k porušeniu sťažovateľkou označeného

základného a iného práva.

Európsky súd pre ľudské práva už vo viacerých rozhodnutiach týkajúcich sa

aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru vyslovil, že právo na spravodlivé prejednanie veci v sebe

zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. „Článok 6 ods. 1 zaväzuje súdy

odôvodniť svoje rozhodnutia, nemožno ho ale chápať tak, že vyžaduje, aby na každý

argument bola daná podrobná odpoveď... Preto otázku, či súd splnil svoju povinnosť

odôvodniť rozhodnutie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom

na konkrétne okolnosti daného prípadu“ (rozsudok Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. decembra

1994). Z uvedeného však vyplýva povinnosť súdu poskytnúť odpoveď na argument, ktorý

sa v kontexte danej veci javí ako rozhodujúci.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho), ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (m. m. ).

Krajský súd v rozsudku uviedol: „Podľa ust. , odvolací súd

rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovaní správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia prislúchajúceho spisového

materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že prvostupňový súd

dôsledne postupoval v súlade s ust. , , a a po vyhodnotení

skutkových a právnych okolností dospel k záveru, že K. D. nemá právny záujem na výsledku

sporu, ktorý je predmetom tohto konania, a preto správne jej vstup do konania ako

vedľajšieho účastníka na strane odporkyne nepripustil. Keďže odvolací súd sa v plnom

rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v súlade s citovaným ust. § 219

ods. 2 sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia a ďalšie vyhotovenie odôvodnenia nevykonáva.“

Vzhľadom na to, že krajský súd využil možnosť danú mu ustanovením § 219 ods. 2

(ďalej len „OSP“), a s poukazom na ustálenú judikatúru

ústavného súdu (, ), z ktorej vyplýva, že odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože

prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, ústavný

súd dáva do pozornosti nasledujúcu relevantnú časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu:

„V intenciách vyššie uvedeného súd poukazuje na to, že predpokladom prípustnosti

vedľajšieho účastníctva je záujem pristupujúceho na výsledku sporu, t. j. na víťazstve

účastníka, ku ktorému v konaní pristupuje. Pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu určitej

osoby do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne súd vychádzal

zo samotného predmetu konania, ktorým je odporovanie právnemu úkonu – zmluve

o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky uzavretej medzi

odporkyňou a K. D., ktorá je dlžníkom navrhovateľa (pohľadávka navrhovateľa voči K. D.

vo výške 220.000,- eur bola priznaná rozsudkom tunajšieho súdu v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom dňa 14. 12.

2011 bolo v predmetnej veci podané mimoriadne dovolanie). V súdenej veci v prípade

úspechu navrhovateľa (t. j. vyslovenia, že zmluva o zriadení záložného práva k

nehnuteľnosti je právne neúčinná), bude sa môcť navrhovateľ domáhať od odporkyne

uspokojenia z toho, čo odporovateľným úkonom z majetku jeho dlžníka ušlo; v prípade jeho

neúspechu takúto možnosť mať nebude, i keď pohľadávka voči K. D. mu zostane zachovaná

v súdom priznanej výške (v závislosti na výsledku dovolacieho konania). Rovnako má

záujem na víťazstve v spore aj odporkyňa ako záložný veriteľ K. D. Právne postavenie K. D.

sa však výsledkom sporu nijako nezmení, keď menovaná má v súčasnosti jednak dlh voči

navrhovateľovi vo výške 220.000,- eur priznaný súdom, jednak dlh voči odporkyni vo výške

100.000,- eur dohodnutý zmluvne, pričom výsledok sporu bude mať vplyv jedine na týchto

veriteľov (účastníkov konania) v tom zmysle, že je spôsobilý ovplyvniť poradie a rozsah

uspokojovania ich pohľadávok.“

Citované rozhodnutie obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových

a právnych záverov, pričom ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým krajský súd

a okresný súd dospeli, nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené

a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že

sťažovateľka sa s názorom krajského súdu, resp. okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali

závery napadnutého uznesenia krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu, ktoré

sú dostatočne odôvodnené. Pretože namietané rozhodnutie krajského súdu, resp. okresného

súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto

postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj , ) a v tejto situácii

nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi odôvodnením uznesenia krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu

a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom vysloveným

v uzneseniach okresného súdu, resp. krajského súdu, že sťažovateľka nemá právny záujem

na výsledku konania. Sťažovateľka odôvodňuje svoj právny záujem na výsledku sporu tým,

že v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. bude vedené

dokazovanie na účely zistenia všeobecnej ceny majetku sťažovateľky, pričom toto zistenie

bude mať význam aj pre exekučné konanie, ktoré je proti sťažovateľke vedené.

Podľa § 138 ods. 1 Exekučného poriadku po vydaní exekučného príkazu exekútor

zaobstará znalecký posudok na cenu nehnuteľnosti.

Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku je zrejmé, že v exekučnom konaní je

exekútor povinný zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku, a teda všeobecná cena

majetku sťažovateľky, ktorá má byť podľa sťažovateľky zisťovaná v konaní pred okresným

súdom vedenom pod sp. zn. , je v exekučnom konaní irelevantná. Na tomto

nič nemení ani tvrdenie sťažovateľky, že v exekučnom konaní bola cena nehnuteľnosti

určovaná nezákonným spôsobom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľka tiež uvádza, že neodôvodnením uznesenia o potvrdení uznesenia

okresného súdu za situácie, keď jej okresný súd neumožnil vyjadriť sa k návrhu

na nepripustenie jej účastníctva a predniesť argumenty, odňal jej krajský súd možnosť

konať pred súdom.

Ústavný súd v súvislosti s týmto tvrdením sťažovateľky opätovne poukazuje na

subsidiaritu právomoci ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach.

Odňatie možnosti konať pred súdom je podľa dovolacím

dôvodom. Sťažovateľka tak mala možnosť napadnúť uznesenie krajského súdu dovolaním.

Keďže sťažovateľka svoju možnosť podať dovolanie nevyužila, nevyčerpala tak opravný

prostriedok, ktorý zákon pripúšťa na ochranu jej základného a iného práva, a preto ústavný

súd musel sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012