Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 255/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť A. B., B., zastúpeného JUDr. Mgr. M. M., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2012

doručená sťažnosť A. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným

okresnému súdu 19. apríla 2011 domáhal voči odporcovi vrátenia kúpnej ceny z titulu

odstúpenia od kúpnej zmluvy. Okresný súd však na základe námietky odporcu postúpil vec

sťažovateľa tvrdiac svoju miestnu nepríslušnosť Okresnému súdu Komárno. Sťažovateľ

namietal nesprávnosť postupu okresného súdu, pričom s jeho argumentáciu sa stotožnil

nadriadený súd, ktorý uznesením z 24. augusta 2011 vrátil vec sťažovateľa okresnému súdu

ako miestne príslušnému súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie. Vzhľadom na skutočnosť,

že okresný súd bol nečinný, domáhal sa sťažovateľ ochrany svojich práv uplatnením

sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej podľa príslušných ustanovení zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) 5. januára 2012 predsedovi okresného súdu, ktorý

na jej základe vyrozumel sťažovateľa o termíne pojednávania určeného na 1. február 2012.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa sa v uvedený deň pojednávanie nekonalo z dôvodu

jeho odročenia na základe žiadosti právneho zástupcu odôvodnenej kolíziou s iným

pojednávaním a rovnako z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie odročené aj 12. marca

2012.

Podľa názoru sťažovateľa bol takýto postup okresného súdu nesprávny, pretože

„dôvody, na základe ktorých odporca žiadal, aby súd odročil pojednávanie boli irelevantné

a súd mal vo veci konať“. Sťažovateľ v tomto kontexte poukázal na „povinnosť advokáta

dať sa v podobných prípadoch zastúpiť iným advokátom alebo advokátskym koncipientom“

a dôvodil, že „Kolízia termínov pojednávania rozhodne nemôže byť dôvodom

ospravedlnenia neúčasti advokáta na pojednávaní a už vôbec nie dôvodom na zrušenie

termínu pojednávania“.

V označenom postupe okresného súdu, ktorý po uplynutí viac ako roka od podania

návrhu na začatie konania vo veci samej dosiaľ „neotvoril“ pojednávanie, vidí sťažovateľ

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ v závere sťažnosti navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal mu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných

prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj trovy právneho

zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“)].

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jeho práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48

ods. 2 (ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru), ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (, ,

) možno sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú vtedy, ak celková

doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, a teda ani porušenie základného práva podľa

(), a tiež vtedy, ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa , aby

bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie ().

Ústavný súd z predloženej sťažnosti a jej príloh zistil tieto pre posúdenie sťažnosti

relevantné skutočnosti:

Po postúpení veci sťažovateľa Okresnému súdu Komárno tento podľa ustanovenia

v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OSP“) vzhľadom na nesúhlas s postúpením veci ju predložil na rozhodnutie

o miestnej príslušnosti Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd

uznesením sp. zn. z 24. augusta 2011 rozhodol tak, že nesúhlas Okresného

súdu Komárno s postúpením veci okresným súdom kvalifikoval ako dôvodný a ako miestne

príslušný na prerokovanie veci určil okresný súd. V uznesení dôvodil takto:

„Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľ sa návrhom na Okresný súd

Bratislava 5 domáhal zaplatenia žalovanej istiny, pričom v návrhu označil, že miestna

príslušnosť je daná v zmysle ust. , pretože sa jedná o spor

zo spotrebiteľskej zmluvy. Odporca pri prvom úkone, ktorý mu patril vzniesol námietku

miestnej príslušnosti, ktorú odôvodnil tým, že príslušnom je daná v súlade s ust. § 85 ods. 2

, keď všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická

osoba sídlo. V danom prípade má odporca sídlo v obvode Okresného súdu Komárno.

Podľa , popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj

súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom Okresného súdu Komárno, ktorý vyslovil svoj

nesúhlas s postúpením veci, pretože z obsahu samotného návrhu je nesporné, že ide o spor

zo spotrebiteľskej zmluvy a preto bolo na mieste, aby si spotrebiteľ mohol vybrať okrem

všeobecného súdu na konanie súd, v obvode ktorého má ako spotrebiteľ bydlisko. Preto

odvolací súd rozhodol tak, že nesúhlas s postúpením veci Okresným súdom Komárno je

dôvodný a miestne príslušným na prejednanie veci je Okresný súd Bratislava 5.“

Po vrátení spisového materiálu nadriadeným súdom späť okresnému súdu

(20. septembra 2011) ostal okresný súd nečinný a nekonal bez toho, aby mu v tom bránila

zákonná prekážka. Sťažovateľ preto realizoval prostriedok nápravy postupu okresného súdu

poskytovaný zákonom o súdoch, ktorý mu však nepriniesol želaný efekt, pretože dva

po sebe nasledujúce termíny pojednávania (1. februára 2012 a 12. marca 2012) boli

okresným súdom odročené na základe žiadostí odporcu odôvodnených kolíziou s inými

pojednávaniami.

Ústavný súd na základe týchto zistení dospel k záveru, že doterajší postup okresného

súdu vykazuje viaceré nedostatky smerujúce k prieťahom v posudzovanom konaní. Ide

jednak o nesústredený, a teda neefektívny postup okresného súdu súvisiaci s postúpením

veci inému súdu v rozpore s relevantnou právnou úpravou, ďalej o obdobie nečinnosti

nasledujúce po vrátení veci nadriadeným súdom späť okresnému súdu ako súdu miestne

príslušnému a takisto o neefektívny postup týkajúci sa odročenia pojednávania za okolností

(opakované odročenie na základe analogickej žiadosti protistrany) signalizujúcich

zvýhodnenie protistrany na úkor sťažovateľa.

Podľa judikatúry ústavného súdu však nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

(), pričom jednorazové prieťahy v konaní súdu nesignalizujú bez ďalšieho

možnosť zbytočných prieťahov konania.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať

nedostatky v postupe okresného súdu za tak intenzívne, že by ich bolo možné najmä

vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania (jeden rok) kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

nezlučiteľné s obsahom a dohovoru.

Na základe uvedeného a berúc do úvahy doterajšiu dobu konania pred okresným

súdom ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie okresného súdu nesignalizuje

možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25

ods. 2 ako návrh zjavne neopodstatnený.

V závere poukazuje ústavný súd na to, že toto rozhodnutie nebráni možnosti

sťažovateľa opätovne sa domáhať ochrany svojho základného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného dohovoru prostredníctvom sťažnosti podľa

adresovanej ústavnému súdu, pokiaľ by v budúcnosti v posudzovanom

konaní okresného súdu pretrvávali už neakceptovateľné prieťahy premietajúce sa

do porušenia garancií poskytovaných sťažovateľovi označenými článkami

a dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012