Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 255/2012
PDF · 161.6 KB
No categories available
III. ÚS 255/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť A. B., B., zastúpeného JUDr. Mgr. M. M., Advokátska
kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C/443/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2012
doručená sťažnosť A. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/443/2011.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným
okresnému súdu 19. apríla 2011 domáhal voči odporcovi vrátenia kúpnej ceny z titulu
odstúpenia od kúpnej zmluvy. Okresný súd však na základe námietky odporcu postúpil vec
sťažovateľa tvrdiac svoju miestnu nepríslušnosť Okresnému súdu Komárno. Sťažovateľ
namietal nesprávnosť postupu okresného súdu, pričom s jeho argumentáciu sa stotožnil
nadriadený súd, ktorý uznesením z 24. augusta 2011 vrátil vec sťažovateľa okresnému súdu
ako miestne príslušnému súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie. Vzhľadom na skutočnosť,
že okresný súd bol nečinný, domáhal sa sťažovateľ ochrany svojich práv uplatnením
sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej podľa príslušných ustanovení zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) 5. januára 2012 predsedovi okresného súdu, ktorý
na jej základe vyrozumel sťažovateľa o termíne pojednávania určeného na 1. február 2012.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa sa v uvedený deň pojednávanie nekonalo z dôvodu
jeho odročenia na základe žiadosti právneho zástupcu odôvodnenej kolíziou s iným
pojednávaním a rovnako z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie odročené aj 12. marca
2012.
Podľa názoru sťažovateľa bol takýto postup okresného súdu nesprávny, pretože
„dôvody, na základe ktorých odporca žiadal, aby súd odročil pojednávanie boli irelevantné
a súd mal vo veci konať“. Sťažovateľ v tomto kontexte poukázal na „povinnosť advokáta
dať sa v podobných prípadoch zastúpiť iným advokátom alebo advokátskym koncipientom“
a dôvodil, že „Kolízia termínov pojednávania rozhodne nemôže byť dôvodom
ospravedlnenia neúčasti advokáta na pojednávaní a už vôbec nie dôvodom na zrušenie
termínu pojednávania“.
V označenom postupe okresného súdu, ktorý po uplynutí viac ako roka od podania
návrhu na začatie konania vo veci samej dosiaľ „neotvoril“ pojednávanie, vidí sťažovateľ
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ v závere sťažnosti navrhuje, aby
ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C/443/2011, prikázal mu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných
prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj trovy právneho
zastúpenia.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“)].
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu (napr. I. ÚS 167/03). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48
ods. 2 ústavy (ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 120/03, I. ÚS 66/04,
II. ÚS 57/01) možno sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú vtedy, ak celková
doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť
zbytočných prieťahov, a teda ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(II. ÚS 109/03), a tiež vtedy, ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase
podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby
bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03).
Ústavný súd z predloženej sťažnosti a jej príloh zistil tieto pre posúdenie sťažnosti
relevantné skutočnosti:
Po postúpení veci sťažovateľa Okresnému súdu Komárno tento podľa ustanovenia
§ 105 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“) vzhľadom na nesúhlas s postúpením veci ju predložil na rozhodnutie
o miestnej príslušnosti Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd
uznesením sp. zn. 6 NcC/19/2011 z 24. augusta 2011 rozhodol tak, že nesúhlas Okresného
súdu Komárno s postúpením veci okresným súdom kvalifikoval ako dôvodný a ako miestne
príslušný na prerokovanie veci určil okresný súd. V uznesení dôvodil takto:
„Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľ sa návrhom na Okresný súd
Bratislava 5 domáhal zaplatenia žalovanej istiny, pričom v návrhu označil, že miestna
príslušnosť je daná v zmysle ust. § 87 písm. f) OSP, pretože sa jedná o spor
zo spotrebiteľskej zmluvy. Odporca pri prvom úkone, ktorý mu patril vzniesol námietku
miestnej príslušnosti, ktorú odôvodnil tým, že príslušnom je daná v súlade s ust. § 85 ods. 2
OSP, keď všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická
osoba sídlo. V danom prípade má odporca sídlo v obvode Okresného súdu Komárno.
Podľa § 87 písm. f) OSP, popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj
súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom Okresného súdu Komárno, ktorý vyslovil svoj
nesúhlas s postúpením veci, pretože z obsahu samotného návrhu je nesporné, že ide o spor
zo spotrebiteľskej zmluvy a preto bolo na mieste, aby si spotrebiteľ mohol vybrať okrem
všeobecného súdu na konanie súd, v obvode ktorého má ako spotrebiteľ bydlisko. Preto
odvolací súd rozhodol tak, že nesúhlas s postúpením veci Okresným súdom Komárno je
dôvodný a miestne príslušným na prejednanie veci je Okresný súd Bratislava 5.“
Po vrátení spisového materiálu nadriadeným súdom späť okresnému súdu
(20. septembra 2011) ostal okresný súd nečinný a nekonal bez toho, aby mu v tom bránila
zákonná prekážka. Sťažovateľ preto realizoval prostriedok nápravy postupu okresného súdu
poskytovaný zákonom o súdoch, ktorý mu však nepriniesol želaný efekt, pretože dva
po sebe nasledujúce termíny pojednávania (1. februára 2012 a 12. marca 2012) boli
okresným súdom odročené na základe žiadostí odporcu odôvodnených kolíziou s inými
pojednávaniami.
Ústavný súd na základe týchto zistení dospel k záveru, že doterajší postup okresného
súdu vykazuje viaceré nedostatky smerujúce k prieťahom v posudzovanom konaní. Ide
jednak o nesústredený, a teda neefektívny postup okresného súdu súvisiaci s postúpením
veci inému súdu v rozpore s relevantnou právnou úpravou, ďalej o obdobie nečinnosti
nasledujúce po vrátení veci nadriadeným súdom späť okresnému súdu ako súdu miestne
príslušnému a takisto o neefektívny postup týkajúci sa odročenia pojednávania za okolností
(opakované odročenie na základe analogickej žiadosti protistrany) signalizujúcich
zvýhodnenie protistrany na úkor sťažovateľa.
Podľa judikatúry ústavného súdu však nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
(IV. ÚS 203/03), pričom jednorazové prieťahy v konaní súdu nesignalizujú bez ďalšieho
možnosť zbytočných prieťahov konania.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať
nedostatky v postupe okresného súdu za tak intenzívne, že by ich bolo možné najmä
vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania (jeden rok) kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
nezlučiteľné s obsahom čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedeného a berúc do úvahy doterajšiu dobu konania pred okresným
súdom ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie okresného súdu nesignalizuje
možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako návrh zjavne neopodstatnený.
V závere poukazuje ústavný súd na to, že toto rozhodnutie nebráni možnosti
sťažovateľa opätovne sa domáhať ochrany svojho základného práva zaručeného čl. 48
ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru prostredníctvom sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy adresovanej ústavnému súdu, pokiaľ by v budúcnosti v posudzovanom
konaní okresného súdu pretrvávali už neakceptovateľné prieťahy premietajúce sa
do porušenia garancií poskytovaných sťažovateľovi označenými článkami ústavy
a dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2012