Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 223/2012
PDF · 154.06 KB
No categories available
III. ÚS 223/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2012 predbežne
prerokoval sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., L., zastúpenej advokátkou JUDr. M. G., K.,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
a rozhodnutím Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/320/284-24951/11/Rem
zo 7. októbra 2011 a postupom a rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
č. 1040505/138/2012/5081 z 23. januára 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2012
doručená sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., L. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátkou JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného
práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Daňového úradu
Kráľovský Chlmec (ďalej len „daňový úrad“) č. 738/320/284-24951/11/Rem zo 7. októbra
2011 a postupom a rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len
„finančné riaditeľstvo“) č. 1040505/138/2012/5081 z 23. januára 2012.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:
«... Daňový úrad Kráľovský Chlmec (ďalej len „daňový úrad“) dňa 7. 10. 2011 vydal
daňovú exekučnú výzvu č. 738/320/284 - 24951/11/Rem v zmysle § 76 ods. 2 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov voči sťažovateľovi ako daňovému dlžníkovi.
Daňový úrad v predmetnej daňovej exekučnej výzve sťažovateľovi oznámil, že na podklade
exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu
č. 738/230/19770/11/Ric zostavený z údajov evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 5. 8.
2011, vo výške 12.847,80 €, začal dňa 7. 9. 2011 daňové exekučné konanie vydaním
rozhodnutia č. 738/320/284 - 24951/11/Rem.
Sťažovateľ si dovoľuje v tejto súvislosti poznamenať, že viacero dôkazov uvádzaných
v tejto sťažnosti nevie z objektívnych príčin predložiť, nakoľko nimi nedisponuje. Je tomu
tak jednak preto, že všetky účtovné doklady sťažovateľa boli odňaté pri domových
prehliadkach dňa 01. 03. 2011 vykonávaných v sídle spoločností personálne prepojených
osobou p. M. V., ako aj z dôvodu, že niektoré dôkazy spomínané v tejto sťažnosti sa
účastníkovi konania ani nedoručujú (najmä vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov
a rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania). Sťažovateľ má za to, že časť týchto
dokladov by sa mohla nachádzať aj u predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcu,
v advokátskej kancelárii K., s. r. o. B., kde plná moc sťažovateľa zanikla smrťou
štatutárneho zástupcu, JUDr. J. K., ale napriek opakovaným výzvam sťažovateľa neboli
tomuto odovzdané zo strany tejto advokátskej kancelárie žiadne relevantné dokumenty.
Sťažovateľ si dovoľuje uviesť, že sa pokúšal tieto dokumenty získať aj cestou nahliadnutia
do spisu správcu dane, ale napriek jeho včasne podanej písomnej žiadosti mu správca dane
nahliadnuť do spisu v lehote na podanie ústavnej sťažnosti neumožnil. Na základe týchto
skutočností si sťažovateľ dovoľuje konajúcemu súdu navrhnúť, aby si predmetné dôkazy
vyžiadal od správcu dane, ktorým je v súčasnosti po reorganizácii daňovej správy Daňový
úrad K., kontaktné miesto K.
Sťažovateľ podal v zákonnej lehote voči vyššie uvedenej daňovej exekučnej výzve
odvolanie, kde namietal, že predmetná daňová exekúcia je neprípustná v celom rozsahu ako
je vedená, nakoľko sa vykonáva na základe nezákonného a teda neplatného exekučného
titulu, čo spôsobuje aj nezákonnosť exekučného konania. Navrhol, aby správca dane
v súlade s ust. § 80 ods. 1 písm. g, zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
vydal rozhodnutie, ktorým predmetnú exekúciu zastaví v celom rozsahu, v akom je vedená,
nakoľko je vedená v rozpore so zákonom. Zároveň sťažovateľ navrhol, aby správca dane
rozhodol o odklade predmetnej daňovej exekúcie z dôvodu preverovania skutočností
odôvodňujúcich jej zastavenie.
Na toto odvolanie sťažovateľa reagoval daňový úrad oznámením, v ktorom ho
informoval, že sťažovateľ ako daňový dlžník nemá právny nárok na odloženie daňovej
exekúcie v zmysle ust. § 79 citovaného zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, pokiaľ nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 citovaného ustanovenia
(povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku, alebo jeho zaplatenia v
splátkach). Zastavenie daňového konania podľa mienky daňového úradu tiež neprichádzalo
do úvahy, keďže toho času nemal byť naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov uvedených
v odseku 1 citovaného ustanovenia. Zároveň informoval sťažovateľa, že daňové exekučné
konanie bolo začaté v súlade so zákonom na podklade exekučného titulu. Správca dane však
žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo daňový dlžník nemá podľa jeho právneho názoru
právny nárok na odloženie daňovej exekúcie ani neuviedol, prečo nebol podľa neho
naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.
Finančné riaditeľstvo SR vydalo následne dňa 23. 1. 2012 rozhodnutie
č. 1040505/138/2012/5081, ktorým potvrdilo daňovú exekučnú výzvu daňového úradu.
Sťažovateľ má jednoznačne za to, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR
č. 1040505/138/2012/5081 zo dňa 23. 1. 2012, ktorým bola potvrdená daňová exekučná
výzva daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/320/284 - 24951/11/Rem zo dňa 7. 10.
2011 a daňová exekučná výzva daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/320/284 -
24951/11/Rem zo dňa 7. 10. 2011 sú nezákonné a z tohto dôvodu napáda predmetné
rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúci postup sťažnosťou pre porušenie základných
práv a slobôd v zmysle el. 127 Ústavy SR...»
Podľa vyjadrenia sťažovateľky daňový úrad postupom a rozhodnutím
č. 738/320/284-24951/11/Rem zo 7. októbra 2011 a finančné riaditeľstvo postupom
a rozhodnutím č. 1040505/138/2012/5081 z 23. januára 2012 porušili jej základné právo
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základné právo na súdnu ochranu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, pretože predmetné rozhodnutia daňového úradu a finančného riaditeľstva
sú nedostatočne odôvodnené, a z toho dôvodu nepreskúmateľné. Navyše podľa
sťažovateľky boli porušené aj zásady pre stanovenie miestnej príslušnosti správcu dane,
v dôsledku čoho ide o rozhodnutia protiústavné. Exekučný titul je podľa názoru
sťažovateľky nezákonný, a z toho dôvodu sa daňová exekúcia mala bezodkladne zastaviť.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento
nález:
„Základné práva sťažovateľa: V. s. r. o., L., podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46. ods. 1 a 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
postupom a rozhodnutím Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/320/284 -
24951/11/Rem zo dňa 7. 10. 2011 a postupom porušovateľa a jeho rozhodnutím
č. 1040505/138/2012/5081 zo dňa 23. 1. 2012 porušené boli.
Rozhodnutia Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/320/284 - 24951/11/Rem
zo dňa 7. 10. 2011 a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
č. 1040505/138/2012/5081 zo dňa 23. 1. 2011 sa zrušujú a Daňovému úradu K.
a Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky sa zakazuje pokračovať v ďalšom
porušovaní základných práv sťažovateľa.
Sťažovateľovi: V. s .r. o., L., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
5.000 ,- € ktoré je porušovateľ povinný uhradiť sťažovateľovi do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške
323,50 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka sa sťažnosťou doručenou ústavnému súdu domáhala vyslovenia
porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutiami daňového úradu č. 738/320/284-
24951/11/Rem zo 7. októbra 2011 a finančného riaditeľstva č. 1040505/138/2012/5081
z 23. januára 2012. Uviedla, že si je vedomá, že tieto rozhodnutia sú preskúmateľné
všeobecným súdom, ale sťažnosť ústavnému súdu podala aj z toho dôvodu, aby nedošlo
k zmeškaniu lehoty na jej podanie, ak všeobecný súd rozhodne, že tieto rozhodnutia nie sú
preskúmateľné všeobecným súdom.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,
ak túto ochranu neposkytujú všeobecné súdy. Namietané porušenie niektorého
zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu
na konanie o nich. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že
všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Pokiaľ
ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa
sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov
nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej
právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, III. ÚS 70/02).
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v správnom
súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP) a tiež... konajú o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (§ 250v OSP).
V prípade podania žaloby v správnom súdnictve a súbežne podanej sťažnosti
ústavnému súdu je sťažnosť považovaná za prípustnú až po (právoplatnom) rozhodnutí
všeobecného súdu o žalobe, a to práve vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu (podobne
napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 358/09).
Vychádzajúc z podstaty sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade
pred právomocou ústavného súdu existuje iný (všeobecný) súd, ktorý je v prvom rade
povolaný poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľky, a preto jej
sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie [čl. 127 ods. 1
ústavy v spojení s § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (obdobne napr.
m. m. III. ÚS 310/07, IV. ÚS 276/08, IV. ÚS 216/2010, III. ÚS 540/2011)].
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2012