Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 223/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2012 predbežne

prerokoval sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., L., zastúpenej advokátkou JUDr. M. G., K.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

, základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu

podľa a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

a rozhodnutím Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. /Rem

zo 7. októbra 2011 a postupom a rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

č. 1040505/138/2012/5081 z 23. januára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2012

doručená sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., L. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť

majetok podľa (ďalej len „“), základného

práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa a 2 a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Daňového úradu

Kráľovský Chlmec (ďalej len „daňový úrad“) č. 738/320/284-24951/11/Rem zo 7. októbra

2011 a postupom a rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len

„finančné riaditeľstvo“) č. 1040505/138/2012/5081 z 23. januára 2012.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

«... Daňový úrad Kráľovský Chlmec (ďalej len „daňový úrad“) dňa 7. 10. 2011 vydal

daňovú exekučnú výzvu č. /Rem v zmysle § 76 ods. 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov voči sťažovateľovi ako daňovému dlžníkovi.

Daňový úrad v predmetnej daňovej exekučnej výzve sťažovateľovi oznámil, že na podklade

exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu

č. /Ric zostavený z údajov evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 5. 8.

2011, vo výške 12.847,80 €, začal dňa 7. 9. 2011 daňové exekučné konanie vydaním

rozhodnutia č. /Rem.

Sťažovateľ si dovoľuje v tejto súvislosti poznamenať, že viacero dôkazov uvádzaných

v tejto sťažnosti nevie z objektívnych príčin predložiť, nakoľko nimi nedisponuje. Je tomu

tak jednak preto, že všetky účtovné doklady sťažovateľa boli odňaté pri domových

prehliadkach dňa 01. 03. 2011 vykonávaných v sídle spoločností personálne prepojených

osobou p. M. V., ako aj z dôvodu, že niektoré dôkazy spomínané v tejto sťažnosti sa

účastníkovi konania ani nedoručujú (najmä vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov

a rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania). Sťažovateľ má za to, že časť týchto

dokladov by sa mohla nachádzať aj u predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcu,

v advokátskej kancelárii K., s. r. o. B., kde plná moc sťažovateľa zanikla smrťou

štatutárneho zástupcu, JUDr. J. K., ale napriek opakovaným výzvam sťažovateľa neboli

tomuto odovzdané zo strany tejto advokátskej kancelárie žiadne relevantné dokumenty.

Sťažovateľ si dovoľuje uviesť, že sa pokúšal tieto dokumenty získať aj cestou nahliadnutia

do spisu správcu dane, ale napriek jeho včasne podanej písomnej žiadosti mu správca dane

nahliadnuť do spisu v lehote na podanie ústavnej sťažnosti neumožnil. Na základe týchto

skutočností si sťažovateľ dovoľuje konajúcemu súdu navrhnúť, aby si predmetné dôkazy

vyžiadal od správcu dane, ktorým je v súčasnosti po reorganizácii daňovej správy Daňový

úrad K., kontaktné miesto K.

Sťažovateľ podal v zákonnej lehote voči vyššie uvedenej daňovej exekučnej výzve

odvolanie, kde namietal, že predmetná daňová exekúcia je neprípustná v celom rozsahu ako

je vedená, nakoľko sa vykonáva na základe nezákonného a teda neplatného exekučného

titulu, čo spôsobuje aj nezákonnosť exekučného konania. Navrhol, aby správca dane

v súlade s ust. , v znení neskorších predpisov

vydal rozhodnutie, ktorým predmetnú exekúciu zastaví v celom rozsahu, v akom je vedená,

nakoľko je vedená v rozpore so zákonom. Zároveň sťažovateľ navrhol, aby správca dane

rozhodol o odklade predmetnej daňovej exekúcie z dôvodu preverovania skutočností

odôvodňujúcich jej zastavenie.

Na toto odvolanie sťažovateľa reagoval daňový úrad oznámením, v ktorom ho

informoval, že sťažovateľ ako daňový dlžník nemá právny nárok na odloženie daňovej

exekúcie v zmysle ust. citovaného v znení neskorších

predpisov, pokiaľ nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 citovaného ustanovenia

(povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku, alebo jeho zaplatenia v

splátkach). Zastavenie daňového konania podľa mienky daňového úradu tiež neprichádzalo

do úvahy, keďže toho času nemal byť naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov uvedených

v odseku 1 citovaného ustanovenia. Zároveň informoval sťažovateľa, že daňové exekučné

konanie bolo začaté v súlade so zákonom na podklade exekučného titulu. Správca dane však

žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo daňový dlžník nemá podľa jeho právneho názoru

právny nárok na odloženie daňovej exekúcie ani neuviedol, prečo nebol podľa neho

naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

Finančné riaditeľstvo SR vydalo následne dňa 23. 1. 2012 rozhodnutie

č. 1040505/138/2012/5081, ktorým potvrdilo daňovú exekučnú výzvu daňového úradu.

Sťažovateľ má jednoznačne za to, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR

č. 1040505/138/2012/5081 zo dňa 23. 1. 2012, ktorým bola potvrdená daňová exekučná

výzva daňového úradu Kráľovský Chlmec č. /Rem zo dňa 7. 10.

2011 a daňová exekučná výzva daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/320/284 -

24951/11/Rem zo dňa 7. 10. 2011 sú nezákonné a z tohto dôvodu napáda predmetné

rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúci postup sťažnosťou pre porušenie základných

práv a slobôd v zmysle el. 127 SR...»

Podľa vyjadrenia sťažovateľky daňový úrad postupom a rozhodnutím

č. /Rem zo 7. októbra 2011 a finančné riaditeľstvo postupom

a rozhodnutím č. 1040505/138/2012/5081 z 23. januára 2012 porušili jej základné právo

vlastniť majetok podľa , základné právo na súdnu ochranu a inú právnu

ochranu podľa a 2 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru, pretože predmetné rozhodnutia daňového úradu a finančného riaditeľstva

sú nedostatočne odôvodnené, a z toho dôvodu nepreskúmateľné. Navyše podľa

sťažovateľky boli porušené aj zásady pre stanovenie miestnej príslušnosti správcu dane,

v dôsledku čoho ide o rozhodnutia protiústavné. Exekučný titul je podľa názoru

sťažovateľky nezákonný, a z toho dôvodu sa daňová exekúcia mala bezodkladne zastaviť.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento

nález:

„Základné práva sťažovateľa: V. s. r. o., L., podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46. ods. 1 a 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

postupom a rozhodnutím Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/320/284 -

24951/11/Rem zo dňa 7. 10. 2011 a postupom porušovateľa a jeho rozhodnutím

č. 1040505/138/2012/5081 zo dňa 23. 1. 2012 porušené boli.

Rozhodnutia Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. /Rem

zo dňa 7. 10. 2011 a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

č. 1040505/138/2012/5081 zo dňa 23. 1. 2011 sa zrušujú a Daňovému úradu K.

a Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky sa zakazuje pokračovať v ďalšom

porušovaní základných práv sťažovateľa.

Sťažovateľovi: V. s .r. o., L., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5.000 ,- € ktoré je porušovateľ povinný uhradiť sťažovateľovi do 15 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške

323,50 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa sťažnosťou doručenou ústavnému súdu domáhala vyslovenia

porušenia svojich základných práv podľa a a 2 a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutiami daňového úradu č. 738/320/284-

24951/11/Rem zo 7. októbra 2011 a finančného riaditeľstva č. 1040505/138/2012/5081

z 23. januára 2012. Uviedla, že si je vedomá, že tieto rozhodnutia sú preskúmateľné

všeobecným súdom, ale sťažnosť ústavnému súdu podala aj z toho dôvodu, aby nedošlo

k zmeškaniu lehoty na jej podanie, ak všeobecný súd rozhodne, že tieto rozhodnutia nie sú

preskúmateľné všeobecným súdom.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak túto ochranu neposkytujú všeobecné súdy. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že

všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Pokiaľ

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa

sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na jej prerokovanie (napr. , ).

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa piatej časti (ďalej len „OSP“) v správnom

súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ) a tiež... konajú o ochrane

pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy ( ).

V prípade podania žaloby v správnom súdnictve a súbežne podanej sťažnosti

ústavnému súdu je sťažnosť považovaná za prípustnú až po (právoplatnom) rozhodnutí

všeobecného súdu o žalobe, a to práve vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu (podobne

napr. , , ).

Vychádzajúc z podstaty sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade

pred právomocou ústavného súdu existuje iný (všeobecný) súd, ktorý je v prvom rade

povolaný poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľky, a preto jej

sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie [čl. 127 ods. 1

v spojení s a (obdobne napr.

m. m. , , , )].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012