Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 323/2012
PDF · 191.02 KB
No categories available
IV. ÚS 323/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K., V. K. a M. K., všetci bytom B., zastúpených
V., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. V., ktorou
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 322/2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. D. K., V. K. a M. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2012
doručená sťažnosť Ing. D. K. (ďalej len „sťažovateľ v I. rade“), V. K. (ďalej len
„sťažovateľka v II. rade“) a M. K. (ďalej len „sťažovateľ v III. rade“; spolu len
„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 24 C 322/2011 (ďalej aj „namietané konanie“).
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:
«Okresný súd Bratislava IV vedie pod sp. zn. 24 C 322/2011 právny spor
navrhovateľa D., s. r. o..., zapísaná v obchodnom registri vl. 21977/B, odd. Sro (ďalej
v texte len „Navrhovateľ“) proti odporcom v I. rade Ing. D. K., v II. rade V. K., a III. rade
M. K. (ďalej v texte pre všetkých troch len „Sťažovatelia“). Konanie sa vedie o zaplatenie
sumy vo výške 299,87 Eur s príslušenstvom ako údajná pohľadávka navrhovateľa...
Návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na Okresný súd Bratislava IV dňa
01. 06. 2007. Až dňa 02. 06. 2010 bol vydaný Okresným súdom Bratislava IV platobný
rozkaz, voči ktorému podali v lehote dňa 28. 06. 2010 odpor sťažovatelia. Od uvedeného
dňa sa vo veci samej nekoná. Zo strany sťažovateľov je tu dôvodná pochybnosť, či nárok
navrhovateľa je dôvodný lebo aj samotný návrh je v niektorých častiach zmätočný.
Pohľadávka sa má týkať pravidelných mesačných platieb na zabezpečenie prevádzky,
údržby a opráv a na zabezpečenie služieb spojených s užívaním bytu a za správu domu
v období od 01. 01. 2006 do 30. 04. 2007 v zmysle Zmluvy o výkone správy, hoci sa zároveň
v návrhu uvádza, že ide o pohľadávku za nebytový priestor – garáže.
V prípade, ak by konanie riadne a včas prebiehalo, bolo by možné preukázať, či
skutočne nárok navrhovateľa je platný a dôvodný a bolo by možné odstrániť nezrovnalosti.
Zároveň majú sťažovatelia pochybnosť o nároku navrhovateľa aj z dôvodu preplatku
vo vyúčtovaní navrhovateľa ako správcu nebytového priestoru práve v predmetnom období
roku 2006 a 2007.»
Ďalej sťažovatelia uviedli, že „Dňa 02. 04. 2012 podali... sťažnosť na Okresný súd
Bratislava IV na prieťahy v konaní, ktorý vo svojej odpovedi ako porušiteľ základného
práva odôvodnil, že najprv z dôvodu zmeny zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch
súdov SR s účinnosťou od 01. 01. 2008 bol predmetný spis doručený Okresným súdom
Malacky na Okresný súd Bratislava IV a práve z dôvodu množstva agendy na vybavenie,
súd nekonal. Uvedené je však zmätočné, keď návrh bol podaný na Okresný súd
Bratislava IV riadne podľa bydliska (odporcov) sťažovateľov. Ďalej vo svojej odpovedi
zhrnul súd niektoré z úkonov, pričom však v závere konštatoval, že sťažnosť na prieťahy
v konaní bola dôvodná.
Dňa 02. 02. 2012 podal navrhovateľ návrh na zmenu účastníka konania na strane
navrhovateľa. Voči tomuto rozhodnutiu podali odvolanie sťažovatelia dňa 02. 04. 2012,
ktoré tvorí prílohu tejto sťažnosti.
Z dôvodu nekonania na strane Okresného súdu Bratislava IV vznikli prieťahy
v konaní a právna neistota sťažovateľov, ktorí nevedia predpokladať, či sa vo veci začne
riadne konať. Zároveň dávajú do pozornosti fakt, že právna neistota je aj v skutočnosti
narastajúcich úrokov z omeškania, ak by pohľadávka navrhovateľa bola v konečnom
dôsledku na základe vykonaných dôkazov dôvodná.“.
Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, „že právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené,
aby prikázal Okresnému súdu Bratislava IV, aby vo veci navrhovateľa D., s. r. o. proti
sťažovateľom o zaplatenie 299,89 Eur (predtým 9.033,80 Sk), č. k. 24 C 322/2011 konal
a určil ako primerané finančné zadosťučinenie za porušenie základného práva
sťažovateľom, pre každého zo sťažovateľov čiastku vo výške 2.000 Eur“.
Ďalej sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal aj úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným
právom, porušenie ktorého namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný
súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej
reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľov
smerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 322/2011,
ktorým boli podľa nich spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy
je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
V prípade ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04,
Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že namietané konanie
na okresnom súde začalo 1. júna 2007 podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Okresný súd platobný rozkaz vydal až 2. júna 2010, a keďže ani po podaní odporu
sťažovateľmi 28. júna 2010 v namietanom konaní ďalej plynule nepostupoval, sťažovatelia
2. apríla 2012 uplatnili sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného
súdu.
Podpredsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi zo 16. apríla 2012 na sťažnosť
sa okrem iného sťažovateľom za prieťahy ospravedlnila a súčasne im oznámila, že „boli
prijaté opatrenia, aby sa ďalej vo veci konalo bez prieťahov“.
V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že už opakovane rozhodol (m. m.
I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom
podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám
urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou
nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, že sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch (§ 53 ods. 2
zákona o ústavnom súde), avšak ich využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného
porušenia svojich práv.
Ústavný súd zásadne považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3
ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje
za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].
Ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd po prijatí uvedených opatrení vo veci koná.
Keďže uznesenie okresného súdu z 12. marca 2012, ktorým okresný súd pripustil zmenu
účastníka konania na strane žalobcu, doručované sťažovateľovi v III. rade na ním uvedenú
adresu bolo vrátené nedoručené s poznámkou „adresát neznámy“, okresný súd prípisom
z 19. apríla 2012 vyzval sťažovateľa v I. rade a sťažovateľku v II. rade (rodičia sťažovateľa
v III. rade), aby mu v lehote 15 dní oznámili „miesto aktuálneho pobytu odporcu
v III. rade“ a súčasne aby predložili vyplnené a potvrdené tlačivo na oslobodenie
od súdnych poplatkov, o ktoré požiadali. Sťažovatelia v I. a II. rade na výzvu, ktorá im bola
doručená 2. mája 2012, resp. 10. mája 2012, dosiaľ nereagovali.
Okresný súd vzhľadom na to prípisom z 1. júna 2012 požiadal Obvodné oddelenie
Policajného zboru Dúbravka o doručenie uznesenia z 12. marca 2012 sťažovateľovi
v III. rade. Správa o výsledku doručovania nebola okresnému súdu dosiaľ oznámená.
Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že doterajšia činnosť okresného súdu
v namietanom konaní síce nebola optimálna (keďže v jeho doterajšom priebehu došlo
aj k obdobiam nečinnosti okresného súdu, pozn.), avšak po podaní sťažnosti podľa § 62
a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdu došlo k náprave a v čase doručenia
sťažnosti ústavnému súdu sa v namietanom konaní priebežne koná, t. j. postup okresného
súdu smeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov.
Ani skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,
však nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej
stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu po podaní
sťažnosti jeho predsedovi dostatočný časový priestor na prijatie opatrení na účel nápravy
a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho dovtedajšou nečinnosťou alebo
neefektívnou činnosťou.
Ústavný súd berúc do úvahy najmä nedostatočný časový priestor poskytnutý
na reálne pôsobenie prijatých opatrení po podanej sťažnosti na prieťahy orgánu štátnej
správy okresného súdu a jeho nadväznú procesnú aktivitu, ako aj čiastočné prispenie
sťažovateľov k spomaleniu konania dospel k záveru, že uvedené skutočnosti nesignalizujú
v čase predbežného prerokovania sťažnosti možnosť vysloviť v prípade jej prijatia na ďalšie
konanie porušenie v petite sťažnosti označeného základného práva sťažovateľov, a preto
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú predčasne pre jej
neprípustnosť a zároveň aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľov
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo aj napriek
opatreniam prijatým orgánom štátnej správy okresného súdu k zbytočným prieťahom,
predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júna 2012