Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 323/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K., V. K. a M. K., všetci bytom B., zastúpených

V., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. V., ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. K., V. K. a M. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2012

doručená sťažnosť Ing. D. K. (ďalej len „sťažovateľ v I. rade“), V. K. (ďalej len

„sťažovateľka v II. rade“) a M. K. (ďalej len „sťažovateľ v III. rade“; spolu len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

«Okresný súd Bratislava IV vedie pod sp. zn. právny spor

navrhovateľa D., s. r. o..., zapísaná v obchodnom registri vl. 21977/B, odd. Sro (ďalej

v texte len „Navrhovateľ“) proti odporcom v I. rade Ing. D. K., v II. rade V. K., a III. rade

M. K. (ďalej v texte pre všetkých troch len „Sťažovatelia“). Konanie sa vedie o zaplatenie

sumy vo výške 299,87 Eur s príslušenstvom ako údajná pohľadávka navrhovateľa...

Návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na Okresný súd Bratislava IV dňa

01. 06. 2007. Až dňa 02. 06. 2010 bol vydaný Okresným súdom Bratislava IV platobný

rozkaz, voči ktorému podali v lehote dňa 28. 06. 2010 odpor sťažovatelia. Od uvedeného

dňa sa vo veci samej nekoná. Zo strany sťažovateľov je tu dôvodná pochybnosť, či nárok

navrhovateľa je dôvodný lebo aj samotný návrh je v niektorých častiach zmätočný.

Pohľadávka sa má týkať pravidelných mesačných platieb na zabezpečenie prevádzky,

údržby a opráv a na zabezpečenie služieb spojených s užívaním bytu a za správu domu

v období od 01. 01. 2006 do 30. 04. 2007 v zmysle Zmluvy o výkone správy, hoci sa zároveň

v návrhu uvádza, že ide o pohľadávku za nebytový priestor – garáže.

V prípade, ak by konanie riadne a včas prebiehalo, bolo by možné preukázať, či

skutočne nárok navrhovateľa je platný a dôvodný a bolo by možné odstrániť nezrovnalosti.

Zároveň majú sťažovatelia pochybnosť o nároku navrhovateľa aj z dôvodu preplatku

vo vyúčtovaní navrhovateľa ako správcu nebytového priestoru práve v predmetnom období

roku 2006 a 2007.»

Ďalej sťažovatelia uviedli, že „Dňa 02. 04. 2012 podali... sťažnosť na Okresný súd

Bratislava IV na prieťahy v konaní, ktorý vo svojej odpovedi ako porušiteľ základného

práva odôvodnil, že najprv z dôvodu zmeny o sídlach a obvodoch

súdov SR s účinnosťou od 01. 01. 2008 bol predmetný spis doručený Okresným súdom

Malacky na Okresný súd Bratislava IV a práve z dôvodu množstva agendy na vybavenie,

súd nekonal. Uvedené je však zmätočné, keď návrh bol podaný na Okresný súd

Bratislava IV riadne podľa bydliska (odporcov) sťažovateľov. Ďalej vo svojej odpovedi

zhrnul súd niektoré z úkonov, pričom však v závere konštatoval, že sťažnosť na prieťahy

v konaní bola dôvodná.

Dňa 02. 02. 2012 podal navrhovateľ návrh na zmenu účastníka konania na strane

navrhovateľa. Voči tomuto rozhodnutiu podali odvolanie sťažovatelia dňa 02. 04. 2012,

ktoré tvorí prílohu tejto sťažnosti.

Z dôvodu nekonania na strane Okresného súdu Bratislava IV vznikli prieťahy

v konaní a právna neistota sťažovateľov, ktorí nevedia predpokladať, či sa vo veci začne

riadne konať. Zároveň dávajú do pozornosti fakt, že právna neistota je aj v skutočnosti

narastajúcich úrokov z omeškania, ak by pohľadávka navrhovateľa bola v konečnom

dôsledku na základe vykonaných dôkazov dôvodná.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, „že právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené,

aby prikázal Okresnému súdu Bratislava IV, aby vo veci navrhovateľa D., s. r. o. proti

sťažovateľom o zaplatenie 299,89 Eur (predtým 9.033,80 Sk), č. k. konal

a určil ako primerané finančné zadosťučinenie za porušenie základného práva

sťažovateľom, pre každého zo sťažovateľov čiastku vo výške 2.000 Eur“.

Ďalej sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom, porušenie ktorého namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľov

smerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktorým boli podľa nich spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

V prípade ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (, ,

).

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že namietané konanie

na okresnom súde začalo 1. júna 2007 podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Okresný súd platobný rozkaz vydal až 2. júna 2010, a keďže ani po podaní odporu

sťažovateľmi 28. júna 2010 v namietanom konaní ďalej plynule nepostupoval, sťažovatelia

2. apríla 2012 uplatnili sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného

súdu.

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi zo 16. apríla 2012 na sťažnosť

sa okrem iného sťažovateľom za prieťahy ospravedlnila a súčasne im oznámila, že „boli

prijaté opatrenia, aby sa ďalej vo veci konalo bez prieťahov“.

V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že už opakovane rozhodol (m. m.

, ), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom

podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám

urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou

nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané porušenie

základného práva podľa , koná iba za predpokladu, že sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch (§ 53 ods. 2

), avšak ich využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného

porušenia svojich práv.

Ústavný súd zásadne považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].

Ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd po prijatí uvedených opatrení vo veci koná.

Keďže uznesenie okresného súdu z 12. marca 2012, ktorým okresný súd pripustil zmenu

účastníka konania na strane žalobcu, doručované sťažovateľovi v III. rade na ním uvedenú

adresu bolo vrátené nedoručené s poznámkou „adresát neznámy“, okresný súd prípisom

z 19. apríla 2012 vyzval sťažovateľa v I. rade a sťažovateľku v II. rade (rodičia sťažovateľa

v III. rade), aby mu v lehote 15 dní oznámili „miesto aktuálneho pobytu odporcu

v III. rade“ a súčasne aby predložili vyplnené a potvrdené tlačivo na oslobodenie

od súdnych poplatkov, o ktoré požiadali. Sťažovatelia v I. a II. rade na výzvu, ktorá im bola

doručená 2. mája 2012, resp. 10. mája 2012, dosiaľ nereagovali.

Okresný súd vzhľadom na to prípisom z 1. júna 2012 požiadal Obvodné oddelenie

Policajného zboru Dúbravka o doručenie uznesenia z 12. marca 2012 sťažovateľovi

v III. rade. Správa o výsledku doručovania nebola okresnému súdu dosiaľ oznámená.

Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že doterajšia činnosť okresného súdu

v namietanom konaní síce nebola optimálna (keďže v jeho doterajšom priebehu došlo

aj k obdobiam nečinnosti okresného súdu, pozn.), avšak po podaní sťažnosti podľa § 62

a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdu došlo k náprave a v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu sa v namietanom konaní priebežne koná, t. j. postup okresného

súdu smeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov.

Ani skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,

však nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa

na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej

stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu po podaní

sťažnosti jeho predsedovi dostatočný časový priestor na prijatie opatrení na účel nápravy

a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho dovtedajšou nečinnosťou alebo

neefektívnou činnosťou.

Ústavný súd berúc do úvahy najmä nedostatočný časový priestor poskytnutý

na reálne pôsobenie prijatých opatrení po podanej sťažnosti na prieťahy orgánu štátnej

správy okresného súdu a jeho nadväznú procesnú aktivitu, ako aj čiastočné prispenie

sťažovateľov k spomaleniu konania dospel k záveru, že uvedené skutočnosti nesignalizujú

v čase predbežného prerokovania sťažnosti možnosť vysloviť v prípade jej prijatia na ďalšie

konanie porušenie v petite sťažnosti označeného základného práva sťažovateľov, a preto

sťažnosť podľa odmietol ako podanú predčasne pre jej

neprípustnosť a zároveň aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľov

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo aj napriek

opatreniam prijatým orgánom štátnej správy okresného súdu k zbytočným prieťahom,

predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2012