Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 271/2012
PDF · 131.33 KB
No categories available
III. ÚS 271/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. V., P., zastúpeného spoločnosťou I., s. r. o., K.,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46
ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1
a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 86/2011 a 6 Co 2/2011
z 20. decembra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. V. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2012
doručená sťažnosť Ing. J. V., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného spoločnosťou
I., s. r. o., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2,
čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 86/2011 a 6 Co 2/2011 z 20. decembra 2011.
Z podania a jeho príloh vyplynulo, že proti sťažovateľovi sa žalobca žalobou
podanou Okresnému súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) domáhal ochrany osobnosti
v nadväznosti na sťažovateľove vyjadrenia v televíznej relácii. Okresný súd žalobu zamietol
a žalobcu zaviazal nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 874,21 €. V konaní
o odvolaní Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 6 Co 64/2010
z 27. januára 2011 potvrdil vo veci samej rozsudok súdu prvého stupňa, avšak zmenil výrok
o trovách konania tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť sťažovateľovi iba 30 % trov konania
a podobne zaviazal žalobcu zaplatiť iba 30 % trov odvolacieho konania. Proti výrokom
rozhodnutia o trovách konania sa sťažovateľ bránil podaním odvolania a dovolania
na najvyšší súd. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Cdo 86/2011 a 6 Co 2/2011
z 20. decembra 2011 rozhodol tak, že dovolanie sťažovateľa odmietol a konanie o odvolaní
zastavil. Sťažovateľ je presvedčený, že mu patrila náhrada trov v plnej výške a vec bola
nesprávne právne posúdená. Krajský súd podľa neho nesprávne aplikoval § 150
Občianskeho súdneho poriadku, konal ultra petitum, opieral sa o nezákonné skutkové
zistenia a prijal nepreskúmateľné rozhodnutie o trovách konania. Sťažovateľ vyjadruje
nespokojnosť aj s odmietnutím jeho dovolania a tvrdí, že pre jeho dovolanie boli dané
podmienky prípustnosti.
V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto
nálezom:
„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom a uznesením zo dňa 20. decembra
2011, sp. zn. 6 Cdo 86/2011 a sp. zn. 6 Cdo 2/2011 porušil základné právo Ing. J. V.
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo účastníka
na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, právo na právnu
pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na ochranu
majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, zákaz diskriminácie
podľa článku 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. decembra 2011,
sp. zn. 6 Cdo 86/2011 a sp. zn. 6 Co 2/2011 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
3. Ing. J. V. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 323,49 €, ktorú je
Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd je
viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa
ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť
dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Ústavný súd po predbežnom preskúmaní sťažnosti konštatuje, že táto nespĺňa všetky
zákonom predpísané náležitosti.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že splnomocnenie na právne zastupovanie doloží
dodatočne, čo však do doby rozhodovania o jeho sťažnosti neurobil. Zo sťažnosti je zrejmé,
že sťažovateľa by mala zastupovať spoločnosť s ručením obmedzením, ktorá poskytuje
právne služby v zmysle § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) prostredníctvom konateľa spoločnosti.
Zákon o advokácii umožňuje rôzne a pritom rovnocenné formy výkonu advokácie, teda aj
zastupovanie advokátom ako konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 12
ods. 1 písm. e) v spojení s § 15 zákona o advokácii. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 2
citovaného zákona advokáti vykonávajú advokáciu ako konatelia spoločnosti s ručením
obmedzeným buď v mene spoločnosti a na jej účet, alebo prípadoch vymedzených
osobitnými predpismi ju vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti. Z ustanovení
§ 12 a § 15 citovaného zákona je zrejmé, že subjektom poskytujúcim právne služby je vždy
advokát, ktorý ich poskytuje samostatne alebo prostredníctvom subjektu vymedzeného
v ustanovení § 12 ods. 1 písm. b) až e). Ústavný súd konštatuje, že z podanej sťažnosti
nie je identifikovateľné, ktorý advokát koná v mene spoločnosti pri právnom zastupovaní
sťažovateľa.
Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona o advokácii vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli
objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom
(II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09). Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle konštantnej judikatúry
ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2012