Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/86/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. L., bývajúceho v P., proti

ţalovanému Ing. J. V., bývajúcemu v P., zastúpenému I. s.r.o., so sídlom v K., o ochranu

osobnosti, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o odvolaní

a dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. januára 2011, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. januára 2011,

sp. zn. o d m i e t a .

Konanie o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 27. januára 2011, sp. zn. z a s t a v u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 8. septembra 2010, č.k. -181 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal ochrany osobnosti za výroky ţalovaného, ktoré odzneli

v relácii „P.“ a ktoré zasiahli do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Obsahom týchto

výrokov bolo, ţe zdruţoval finančné prostriedky klubu, sponzorov a príspevky rodičov

v súvislosti s účasťou kadetov na zahraničnom turnaji v Holandsku a celú akciu správnej rade

basketbalového klubu nezúčtoval. Tieto výroky podľa názoru súdu prvého stupňa ţiadnym

spôsobom neznamenali zásah do osobnostnej sféry ţalobcu. Navyše dospel k záveru, ţe

výroky ţalovaného, ktoré sú predmetom tejto ţaloby, boli v celom rozsahu pravdivé. Ţalobu

povaţoval preto za neopodstatnene podanú. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

, keď nezistil ţiaden dôvod pre aplikáciu ustanovenia

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 27. januára 2011, sp. zn.

na odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

Rozsudok zmenil vo výroku o trovách prvostupňového konania tak, ţe ţalobcu zaviazal

zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v rozsahu 30% a v rovnakom rozsahu uloţil

ţalobcovi povinnosť nahradiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa náleţite zistil skutkový stav a vec správne právne

posúdil. Stotoţnil sa s jeho záverom, ţe ţalovaným pouţité výrazy a formulácie v kontexte

celej reportáţe, neboli spôsobilé privodiť ujmu na cti ţalobcu. Rozhodnutie súdu prvého

stupňa povaţoval preto vo veci samej za vecne správne. V súvislosti s rozhodnutím o trovách

konania dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k názoru, ţe v danom prípade tu existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd nemusí celkom alebo sčasti náhradu trov konania

priznať. V tejto časti rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca je invalidný dôchodca a ţe aj

napriek procesnému neúspechu poukázal na nedostatky v činnosti športového klubu

v súvislosti s falšovaním podpisov, ktorá skutočnosť je spôsobilá eliminovať takéto praktiky

v budúcnosti. Uviedol tieţ dôvody, pre ktoré sa rozhodol ţalovanému náhradu trov

prvostupňového i odvolacieho konania v zmysle nepriznať len sčasti.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ţalovaný odvolanie aj dovolanie.

Odvolaním napadol výrok jeho rozsudku, ktorým rozhodol o trovách odvolacieho konania.

Navrhol uvedený výrok zmeniť tak, ţe zaviaţe ţalobcu zaplatiť ţalovanému trovy

odvolacieho konania v sume 121,38 Eur a trovy dovolacieho konania v sume 28,57 Eur.

Odvolanie odôvodnil tým, ţe odvolací súd porušil ustanovenie a ţe

napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Okrem toho namietal, ţe záver odvolacieho súdu,

podľa ktorého ţalobca je invalidným dôchodcom, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní

a ţe odvolací súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenie

Dovolaním napadol výroky rozsudku krajského súdu, ktorými krajský súd rozhodol

o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Navrhol v tejto časti rozsudok odvolacieho

súdu zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, ţe odvolací súd

mu svojim postupom odňal moţnosť konať pred súdom z dôvodu, ţe porušil ustanovenie

(odvolací súd aplikoval ustanovenie právneho predpisu, ktorým sa

prvostupňový súd nezaoberal, ktorého sa ţalobca v odvolaní nedovolával a ku ktorému sa

ţalovaný nevyjadroval), ţe v závislosti od rozhodnutia vo veci samej nesprávne zmenil

rozhodnutie okresného súdu o trovách prvostupňového konania, hoci ţalobca osobitne

nenamietal jeho vecnú nesprávnosť a ţe rozhodnutie je v napadnutej časti nepreskúmateľné.

Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe konanie pred ním zaťaţil aj inou vadou majúcou za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, keďţe z obsahu spisu nebolo preukázané, ţe ţalobca je

invalidným dôchodcom a ţe v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania nesprávne aplikoval

ustanovenie , nakoľko pre jeho aplikáciu nebol naplnený právny základ.

Ţalovaný vo vyjadrení k podaným opravným prostriedkom poukázal na neprípustnosť

dovolania proti uzneseniam o trovách konania.

1. K dovolaniu ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. januára 2011,

sp. zn. :

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Pokiaľ ţalovaný napadol dovolaním výroky rozsudku krajského súdu o trovách

konania, smeruje jeho dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku

odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie

o trovách je do rozsudku pojaté ( ). V takomto prípade prípustnosť

dovolania smerujúceho výlučne do výroku, ktorým odvolací súd rozhodol o náhrade trov

konania, treba preto posudzovať podľa ustanovení

Podľa je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak

a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§109 ods. 1 písm. c/)

na zaujatie stanoviska. Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Ako je však výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Keďţe v danom prípade ţalovaný napadol dovolaním len výroky rozhodnutia

odvolacieho súdu o trovách konania, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 239 ods. 3

je prípustnosť dovolania proti týmto výrokom vylúčená. Dovolanie ţalovaného preto

podľa prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe v prejednávanej veci

mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ). Takéto zákonné

dôvody prípustnosti dovolania však dovolací súd nezistil.

Odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Z obsahu dovolania je zrejmé, ţe ţalovaný prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

vyvodzuje z toho, ţe odvolací súd porušil ustanovenie , keď

nevyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k moţnému pouţitiu ustanovenia § 150 ods. 1

, ţe odvolací súd v danom prípade pochybil, keď zmenil rozhodnutie o trovách

prvostupňového konania, hoci rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a ţalobca

osobitne nenamietal jeho vecnú nesprávnosť a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je

v napadnutej časti nedostatočne odôvodnené.

Podľa dovolacieho súdu ani jeden z uvedených dôvodov prípustnosti dovolania však

nie je daný.

K prvému ţalovaným tvrdenému dôvodu prípustnosti dovolací súd uvádza, ţe

ustanovenie na daný prípad nedopadá.

Predpokladom uplatnenia je, ţe ustanovenie právneho predpisu,

podľa ktorého odvolací súd rozhodol a ktoré povaţoval vo veci za určujúce, nebolo

pri dovtedajšom rozhodovaní na súde prvého stupňa pouţité (súd prvého stupňa vec

neposudzoval podľa tohto ustanovenia právneho predpisu).

V prejednávanej veci sa však okresný súd v rámci rozhodovania o náhrade trov

konania zaoberal aj moţnosťou uplatnenia moderačného práva v zmysle

Vec pri rozhodovaní o trovách konania teda posudzoval aj z hľadiska, či tu nejde

o výnimočný prípad, kedy by inak úspešnému ţalovanému nebolo moţné priznať celkom

alebo sčasti náhradu trov konania. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového

konania teda neaplikoval ustanovenie právneho predpisu, ktorým by sa vo svojom rozhodnutí

prvostupňový súd nezaoberal a k pouţitiu ktorého by sa nemal moţnosť účastník konania

vyjadriť. Nebol tak naplnený jeden zo základných predpokladov pouţitia tohto zákonného

ustanovenia. Ţalovaný nedôvodne preto namieta, ţe odvolací súd mu postupom v rozpore

s ustanovením odňal moţnosť pred súdom konať.

Pokiaľ ţalovaný namietal odňatie moţnosti konať pred súdom pre zjavný nesúlad

medzi potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu vo veci samej a zmeňujúcim v časti

o trovách prvostupňového konania treba uviesť, ţe zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku nevyplýva, ţe by odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého

stupňa vo veci samej, nemohol zmeniť jeho rozhodnutie o trovách konania, ak je toho názoru,

ţe súd prvého stupňa posúdil nesprávne moţnosť pouţitia ustanovenia

V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, ţe v ustanovení je zakotvené

moderačné právo súdu zmierniť dôsledky aplikácie ustanovení o náhrade trov konania, ktoré

by v konkrétnych prípadoch mohli viesť k neţiaducim tvrdostiam. Rozhodujúce je, ţe

v konkrétnom prípade sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a ţe ide o výnimočné okolnosti,

pričom podmienky pre uplatnenie tohto práva, je súd povinný skúmať bez ohľadu na návrhy

účastníkov konania. Neobstojí preto tvrdenie ţalovaného o odňatí moţnosti konať pred súdom

v súvislosti so zjavným nesúladom (pozmeňujúceho) rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade

trov prvostupňového konania s (potvrdzujúcim) rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej.

K argumentom dovolateľa treba ešte dodať, ţe ak účastník konania napáda odvolaním

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a ţiada ho zmeniť, automaticky ním napáda aj

jeho rozhodnutie o trovách konania. Spravidla preto nie je potrebné osobitne namietať ani

jeho vecnú nesprávnosť.

Napokon podľa dovolacieho súdu nie je dôvodné ani tvrdenie dovolateľa

o nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v jeho napadnutej časti.

Odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, prečo pristúpil k uplatneniu zmierňovacieho

práva pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania podľa § 150

ods. 1 a ktoré skutočnosti povaţoval v zmysle uvedeného ustanovenia za dôvody hodné

osobitného zreteľa. Dostatočne a presvedčivo vysvetlil, aké úvahy ho viedli k tomu, ţe

neaplikoval moderačné právo v celom rozsahu, ale len sčasti. Odôvodnenie jeho rozhodnutia

nemoţno preto povaţovať za tak nejasné a nezrozumiteľné, ţe by to ţalovanému

znemoţňovalo objektívne posúdiť jeho (ne)správnosť, prípadne kvalifikovane sa rozhodnúť,

ktorým dovolacím dôvodom má dovolanie odôvodniť.

Dovolateľom namietané tzv. iná vada a nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ a c/ ) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi (ktoré však moţno uplatniť

vtedy, ak je dovolanie prípustné), sami osebe, ale prípustnosť dovolania nezakladajú.

Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu;

pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté

rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné

nesprávnosti rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

ţalovaného nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto jeho dovolanie odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezaoberal.

2. K odvolaniu ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. januára 2011,

sp. zn. :

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal existenciu procesných podmienok

pre prejednanie podaného odvolania a dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie nemoţno

vecne preskúmať.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

síce výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

moţno však z neho vyvodiť, ţe procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov

konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania

vyplývajúci zo základných ustanovení tohto právneho predpisu (prvá hlava prvej časti).

Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva

a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je aj funkčná

príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať a rozhodnúť o veci

v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

V danej veci odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský súd rozhodol

o trovách odvolacieho konania.

Podľa veta prvá účastník konania môţe napadnúť rozhodnutie súdu

prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Citované ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky tak, ţe tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ak odvolanie smeruje

proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie krajského súdu, ktorým rozhodol o trovách odvolacieho konania, nie je

rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Ide o rozhodnutie krajského súdu ako

odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Funkčná príslušnosť Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku preto nie je daná.

Podľa veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.

Keďţe na prejednanie podaného odvolania proti uzneseniu odvolacieho súdu Najvyšší

súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný, ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemoţno odstrániť. V súlade s ostatne citovaným zákonným ustanovením bolo preto

konanie o tomto opravnom prostriedku zastavené.

Z procesného hľadiska bol v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky

úspešný ţalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania voči procesne neúspešnému

ţalovanému ( v spojení s a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov odvolacieho a ani dovolacieho

konania nepriznal, lebo nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová