Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 299/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o., L., zastúpenej advokátkou JUDr. M.

G., K., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Daňového úradu Košice č.

9818301/1/393889/2012 zo 7. marca 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája

2012 doručená sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základných práv podľa a 2 v spojení s

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím

Daňového úradu Košice (ďalej len „daňový úrad“) č. 9818301/1/393889/2012 zo 7. marca

2012.

2. Sťažovateľka svoju sťažnosť na nesprávny a nezákonný postup daňového úradu

odôvodnila tým, že „... odvolanie proti rozhodnutiu č. /PekZ zo dňa 8. 8.

2011, ktoré podalo občianske združenie DR SR za sťažovateľa bolo daňovým úradom

zamietnuté z dôvodu, že bolo podané osobou na to nepríslušnou... o čom bol daňový subjekt

vyrozumený Oznámením...

... podaním zo dňa 23. 11. 2011 sťažovateľ vyjadril svoj zámer podať odvolanie

prostredníctvom inštitútu odpustenia zmeškanej lehoty... Dňa 15. 3. 2012 bolo sťažovateľovi

doručené rozhodnutie, ktorým daňový úrad Košice nevyhovel žiadosti sťažovateľa

o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania...

Sťažovateľ má jednoznačne za to, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva Košice

č. 9818301/1/393889/2012 z 7. 3. 2012 je nezákonné a z toho dôvodu napáda predmetné

rozhodnutie a jeho vydaniu predchádzajúci postup... “.

V ďalšej časti sťažovateľka uviedla: „... ak by konanie o žalobe o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia o odpustení zmeškanej lehoty (ktorú sťažovateľ podal súčasne

s touto sťažnosťou na Krajský súd v Košiciach) bolo všeobecným súdom v zmysle § 250d

ods. 3 zastavené z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť

predmetom preskúmavania súdom, za súčasného nepodania sťažnosti pre porušenie

základných práv a slobôd v zmysle SR malo za následok zmeškanie lehoty na

podanie sťažnosti určenej v a sťažovateľ by tým prišiel

o akúkoľvek možnosť domáhať sa preskúmania a nápravy nezákonného postupu

a rozhodovania daňového úradu ako porušovateľa jeho základného práva a slobody.

Súčasné podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia všeobecným súdom

v správnom súdnictve a sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd preto považuje

sťažovateľ za jediný možný postup v rámci ktorého bude vylúčená možnosť, že jeho právam

nebude poskytnutá náležitá ochrana.“

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva sťažovateľa podľa . ods. 1 a 2 a . ods. 2 ... a

ods. 1 Dohovoru... postupom porušovateľa a jeho rozhodnutím č. 9818301/1/393889/2012

zo dňa 7. 3. 2012 porušené boli.

Rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9818301/1/393889/2012 zo dňa 7. 3. 2012

sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- €

ktoré je porušovateľ povinný uhradiť sťažovateľovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške

323,50 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo

základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich.

6. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) (, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem

iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov,

ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

7. Podstatou námietok sťažovateľky je právne posúdenie postupu a následných

rozhodnutí daňového úradu v jej daňovej veci najmä z hľadiska rešpektovania ňou

označených základných práv zaručených a práva zaručeného dohovorom,

v dôsledku porušenia ktorých sa domáhala ako v konaní pred ústavným súdom, tak aj

podaním žaloby o preskúmanie správnych rozhodnutí všeobecným súdom zrušenia ňou

označených rozhodnutí (body 2 a 3).

8. Ak sa za tejto situácie domáhala svojho práva jednak na všeobecnom súde (bod 2)

a zároveň na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože

o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať všeobecný

súd.

9. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ,

, ), že v prípade podania opravného prostriedku (prípadne

žaloby v rámci správneho súdnictva) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná

sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto opravnom prostriedku

(v danom prípade o „správnej žalobe“). Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

(porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci

Zvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53, 54, alebo vo

veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť č. 31419/04, body 47 a 48) napadnutému

opravným prostriedkom.

10. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2012