Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 300/2012
PDF · 131.77 KB
No categories available
I. ÚS 300/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L. s. r. o., S., zastúpenej advokátkou JUDr. M.
G., K., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení
s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Daňového úradu Košice
č. 9818301/1/299031/2012 z 2. marca 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti L. s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája
2012 doručená sťažnosť spoločnosti L. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím
Daňového úradu Košice (ďalej len „daňový úrad“) č. 9818301/1/299031/2012 z 2. marca
2012.
2. Sťažovateľka svoju sťažnosť na nesprávny a nezákonný postup daňového úradu
odôvodnila tým, že „... odvolanie proti rozhodnutiu č. 738/230/18334/11/PekZ, ktoré
podalo občianske združenie DR SR za sťažovateľa bolo daňovým úradom zamietnuté
z dôvodu, že bolo podané osobou na to nepríslušnou... o čom bol daňový subjekt
vyrozumený Oznámením...
... podaním zo dňa 23. 11. 2011 sťažovateľ vyjadril svoj zámer podať odvolanie
prostredníctvom inštitútu odpustenia zmeškanej lehoty...
Dňa 12. 3. 2012 bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie, ktorým daňový úrad
Košice nevyhovel žiadosti sťažovateľa o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie
odvolania...
Sťažovateľ má jednoznačne za to, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva Košice
č. 9818301/1/299031/2012 z 2. 3. 2012 je nezákonné a z toho dôvodu napáda predmetné
rozhodnutie a jeho vydaniu predchádzajúci postup sťažnosťou...“.
V ďalšej časti sťažovateľka uviedla: „...ak by konanie o žalobe o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia o odpustení zmeškanej lehoty (ktorú sťažovateľ podal súčasne
s touto sťažnosťou na Krajský súd v Košiciach) bolo všeobecným súdom v zmysle § 250d
ods. 3 zastavené z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť
predmetom preskúmavania súdom, za súčasného nepodania sťažnosti pre porušenie
základných práv a slobôd v zmysle čl. 127 Ústavy SR malo za následok zmeškanie lehoty na
podanie sťažnosti určenej v § 53 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. a sťažovateľ by tým prišiel
o akúkoľvek možnosť domáhať sa preskúmania a nápravy nezákonného postupu
a rozhodovania daňového úradu ako porušovateľa jeho základného práva a slobody.
Súčasné podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia všeobecným súdom
v správnom súdnictve a sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd preto považuje
sťažovateľ za jediný možný postup v rámci ktorého bude vylúčená možnosť, že jeho právam
nebude poskytnutá náležitá ochrana.“
3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom.
„Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46. ods. 1 a 2 a čl. 12. ods. 2 Ústavy... a čl. 6
ods. 1 Dohovoru ... postupom porušovateľa a jeho rozhodnutím č. 9818301/1/299031/2012
zo dňa 2. 3. 2012 porušené boli.
Rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9818301/1/299031/2012 zo dňa 2. 3. 2012
sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- €
ktoré je porušovateľ povinný uhradiť sťažovateľovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške
323,50 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd
môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými
sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti
domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych
prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého
zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu
na konanie o nich.
6. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou
všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré
v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na
konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa
čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných
slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.
Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na
ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity
právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje okrem
iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov,
ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
7. Podstatou námietok sťažovateľky je právne posúdenie postupu a následných
rozhodnutí daňového úradu v jej daňovej veci najmä z hľadiska rešpektovania ňou
označených základných práv zaručených ústavou a práva zaručeného dohovorom,
v dôsledku porušenia ktorých sa domáhala tak v konaní pred ústavným súdom, ako aj
podaním žaloby o preskúmanie správnych rozhodnutí všeobecným súdom zrušenia ňou
označených rozhodnutí (body 2 a 3).
8. Ak sa za tejto situácie sťažovateľka domáhala svojho práva jednak na všeobecnom
súde (bod 2) a zároveň na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej
predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv
rozhodovať všeobecný súd.
9. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne I. ÚS 169/09, I. ÚS 178/2010,
I. ÚS 138/2011, I. ÚS 66/2012), že v prípade podania opravného prostriedku (prípadne
žaloby v rámci správneho súdnictva) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná
sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto opravnom prostriedku
(v danom prípade o „správnej žalobe“). Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude
považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu
(porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci
Zvolský a Zvolská proti Českej republike, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54
alebo vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, a jeho body 47 a 48)
napadnutému opravným prostriedkom.
10. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj
ďalšími návrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju
odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. júna 2012