Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 300/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. J., B., zastúpenej advokátom JUDr. D. G., Advokátska

kancelária, T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného postupom

Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom

Krajského súdu v Nitre v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , ako aj postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2012

doručená sťažnosť V. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Topoľčany

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského

súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , ako aj

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti odcitovala znenie a a chronologicky

opísala úkony označených súdov v konaní o jej návrhu na zaplatenie náhrad podľa zákona

č. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zákona

č. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov

v družstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Z opisu

uvedených procesných úkonov všeobecných súdov vyplýva, že v predmetnej veci vydal

okresný súd postupne štyri rozsudky (7. októbra 1994, 4. októbra 1996, 23. februára 1999

a 26. februára 2004). Krajský súd o jednotlivých odvolaniach účastníkov rozhodoval

vo viacerých konaniach, v ktorých vydal uznesenie č. k. -316

z 29. apríla 1998, uznesenie č. k. -378 z 10. mája 2001, rozsudok

-487 zo 16. februára 2005 a napokon rozsudok sp. zn.

z 13. novembra 2008. Najvyšší súd o dovolaniach účastníkov konania proti rozsudkom

krajského súdu zase rozhodol rozsudkom sp. zn. z 30. januára 2008,

ako aj uznesením sp. zn. z 24. mája 2011.

Sťažovateľka na základe uvedeného žiadala vydať toto rozhodnutie:

„1. Okresný súd Topoľčany, v konaní sp. zn. -277, sp. zn.

307, sp. zn. -353, sp. zn. -458, porušil právo V. J., aby sa jej vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v

2. Krajský súd v Nitre, v konaní sp. zn. , sp. zn. -316,

sp. zn. -378, sp. zn. -487, sp. zn. -542 porušil právo

V. J., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v

Slovenskej republiky

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní: sp. zn. , sp. zn.

, porušil právo V. J., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v

4. V. J. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v zmysle od. 3

Slovenskej republiky vo výške 1.327,- €

5. Právnemu zástupcovi sťažovateľky JUDr. D. G., T., sa priznáva náhrada trov

právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (podanie sťažnosti na Ústavný súd

Slovenskej republiky), vo výške 127,16 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti musel

vysporiadať v prvom rade s jej petitom. Podľa je totiž

ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených

v tomto zákone.

Označenie konaní pred okresným súdom a pred krajským súdom,

v ktorých podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej základného práva zaručeného

, totiž materiálne zodpovedajú číslu konania v zmysle vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy

v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia spisová značka a k nej pripojené

číslo listu písomnosti alebo vyhotoveného rozhodnutia tvorí číslo konania. Sťažovateľka

zreteľne v petite označila žalované konania nie spisovou značkou, ale číslami konania

identifikujúcimi rozhodnutia okresného súdu i krajského súdu, ktoré v priebehu konania boli

vydané.

Popísaný nedostatok však nepredstavuje prekážku pre ďalší postup ústavného súdu,

pretože hodnotenie sťažnostného petitu ako celku zreteľne a bez pochybností vymedzuje

zásah [ ], ktorým podľa sťažovateľky malo

dôjsť k porušeniu jej základného práva. Sú ním postup okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , postup krajského súdu v odvolacích konaniach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , ako aj postup najvyššieho súdu v dovolacích konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. .

2. Vychádzajúc z petitu predloženej sťažnosti ústavný súd v prvom rade nemohol

opomenúť, že v konaní sp. zn. už nálezom č. k. -46 z 2. júna 2003

vo vzťahu ku konaniu vedenému pred krajským súdom pod sp. zn. právoplatne

konštatoval porušenie sťažovateľkinho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného . Konanie vedené pred krajským

súdom pod sp. zn. pritom sťažovateľka pojala do sťažnostného petitu aj v tu

predbežne prerokúvanej sťažnosti.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Z uvedeného je teda zrejmé, že sťažnosť sťažovateľky namietajúca postup krajského

súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. je neprípustná.

3. Vo vzťahu k odvolacím konaniam vedeným pred krajským súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , ako aj vo vzťahu k dovolacím

konaniam vedeným pred najvyšším súdom pod sp. zn. a sp. zn.

ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru (napr. ,

, , , , ), podľa ktorej sa

ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom a najvyšším súdom)

ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ). Vychádza pritom z toho, že účelom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci

(napr. , , ).

Z obsahu v sťažnosti rekapitulovanej chronológie bez akýchkoľvek pochybností

vyplýva, že všetky v predchádzajúcom odseku vymedzené konania pred krajským súdom

i najvyšším súdom boli už 12. marca 2012 (doručenie sťažnosti ústavnému súdu, pozn.)

právoplatne ukončené (časovo posledné konanie – dovolacie konanie vedené

pred najvyšším súdom pod sp. zn. – bolo právoplatne ukončené 19. augusta

2011, pozn.). Ústavný súd by tak v konaní o predloženej sťažnosti za žiadnych okolností už

nemohol naplniť definovaný účel základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci

bez zbytočných prieťahov. V tejto časti je sťažnosť zjavne neopodstatnená.

Navyše nemožno opomenúť, že v konkretizovanej časti bola sťažnosť sťažovateľky

podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty podľa

limitujúcej právo sťažovateľa podať sťažnosť proti inému zásahu (v tomto prípade postupu

žalovaných súdov).

4. Pokiaľ ide o konanie vedené pred krajským súdom pod sp. zn. ,

a tým aj o konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. (vzťah

prvostupňového a odvolacieho konania), je podľa názoru ústavného súdu potrebné

zrekapitulovať najprv časové súvislosti týchto konaní.

4.1 V odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. krajský súd rozhodoval

o odvolaní účastníka konania (žalovaného – P.) proti rozsudku okresného súdu č. k.

-458 z 26. februára 2004. Rozsudkom č. k. -542 z 13. novembra

2008 krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil vo výroku o náhrade za živý

a mŕtvy inventár týkajúcom sa sťažovateľky ako žalobkyne v 1. rade a žalobkyne v 3. rade

a ďalej ho zmenil tak, že vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Krajský súd súčasne žalovanému

nepriznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Výroky odvolacieho rozsudku krajského súdu nadobudli právoplatnosť. Ústavný súd

síce z príloh sťažnosti ani z jej obsahu nezistil presný dátum nadobudnutia právoplatnosti,

avšak právoplatnosť nepochybne nastať musela, keďže žalovaný doručil 20. februára 2009

okresnému súdu dovolanie proti predmetnému odvolaciemu rozsudku krajského súdu,

a to v časti o príslušenstve istiny priznanej sťažovateľke a žalobkyni v 3. rade a vo výroku

o nepriznaní náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Na základe dovolania žalovaného potom najvyšší súd ako súd dovolací uznesením

sp. zn. z 24. mája 2011 odmietol dovolanie proti výroku odvolacieho

rozsudku o príslušenstve prisúdenej istiny a súčasne zrušil napadnutý rozsudok vo výroku

o náhrade trov konania, pretože tento výrok nebol krajským súdom dostatočne odôvodnený.

V zrušenej časti bola vec vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie.

Ústavný súd 12. júna 2012 telefonicky zistil, že krajský súd po vrátení veci ešte

v intenciách dovolacieho uznesenia najvyššieho súdu nerozhodol.

4.2 Na základe rekapitulovaných časových súvislostí žalovaných konaní možno

jednoznačne ustáliť, že v čase doručenia sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu už o veci,

ktorá tvorila predmet konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn.

a konania vedeného pred krajským súdom pod sp. zn. , bolo právoplatne

rozhodnuté. Zásadným časovým okamihom v tomto smere bol deň nadobudnutia

právoplatnosti zmeňujúceho výroku odvolacieho rozsudku krajského súdu. Týmto dňom

totiž bola nastolená právna istota vo veci sporu o náhrady podľa

a podľa Na tejto skutočnosti nič nezmenilo ani dovolanie žalovaného

podané proti výroku o príslušenstve istiny prisúdenej sťažovateľke a žalobkyni v 3. rade,

pretože v tejto časti dovolanie najvyšší súd odmietol.

V čase doručenia sťažnosti nebolo v uvedených konaniach (sp. zn.

a sp. zn. ) v dôsledku zrušovacieho výroku dovolacieho uznesenia najvyššieho

súdu rozhodnuté už len o trovách konania, ktoré vznikli účastníkom konania

v prvostupňovom i odvolacom konaní.

Ústavný súd tak dospel k záveru, že 12. marca 2012 sa už sťažovateľka nemohla

nachádzať v stave právnej neistoty v otázke sporu, ktorý tvoril predmet konania

pred okresným súdom a krajským súdom. Od momentu právoplatnosti rozsudku krajského

súdu č. k. -542 z 13. novembra 2008, ktorý musel nastať v časovom intervale

medzi 13. novembrom 2008 a 20. februárom 2009, totiž sťažovateľka nadobudla právnu

istotu, že žalovaný je povinný jej zaplatiť ako náhradu za živý a mŕtvy inventár sumu

50 095 Sk s 19,5 % úrokom z omeškania od 3. novembra 1995 do zaplatenia

a že voči žalovanému nemá nárok na žiadne ďalšie náhrady. Identifikovaná právna istota

nijako neutrpela následným rozhodovaním najvyššieho súdu o dovolaní žalovaného.

Sťažnosť je preto aj v tejto časti zjavne neopodstatnená. Súčasne je aj oneskorene podaná

( ) vzhľadom na už uvedený časový interval,

počas ktorého zmeňujúci výrok odvolacieho rozsudku krajského súdu nadobudol

právoplatnosť.

5. Ústavný súd považoval za potrebné poukázať aj na závažný nedostatok

predloženej sťažnosti, ktorým je úplná absencia jej odôvodnenia. Sťažovateľka v sťažnosti

iba popísala chronologický priebeh napadnutých konaní a sformulovala petit bez toho,

aby ho akokoľvek odôvodnila. Odôvodnený je iba návrh na priznanie finančného

zadosťučinenia.

Podľa návrh na začatie konania pred ústavným

súdom musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie.

Nedostatok odôvodnenia predloženej sťažnosti bráni ústavnému súdu pristúpiť

k posúdeniu jej opodstatnenosti. Nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľky nie je ústavný súd povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (,

).

V tejto súvislosti neušiel pozornosti ústavného súdu fakt, že sťažovateľka sa skoršou

sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. februára 2012 domáhala vyslovenia porušenia

základného práva podľa v konaní pred okresným súdom a v konaniach

pred krajským súdom a najvyšším súdom. Túto jej sťažnosť ústavný súd uznesením č. k.

-11 z 21. februára 2012 odmietol pre nesplnenie predpísaných náležitostí,

a to z dôvodu nekonkrétne formulovaného petitu, absencie odôvodnenia navrhovanej sumy

finančného zadosťučinenia a absencie potrebných formálnych náležitostí sťažnosti

(nepodpísaná sťažnosť).

Ústavný súd konštatuje, že v tu predbežne prerokúvanej sťažnosti už sťažovateľka

uvedené nedostatky predchádzajúcej sťažnosti odstránila, čo ale nič nemení na už

konštatovanom absolútnom nedostatku odôvodnenia sťažnostného petitu. Ústavný súd je

povinný rešpektovať dispozičnú zásadu viažucu sa na začatie konania pred ústavným súdom

podľa , ktorá znamená, že navrhovateľ (sťažovateľ) je oprávnený dať

svojmu návrhu konkrétny obsah, ale súčasne nesie aj zodpovednosť za obsahovú kvalitu

návrhu. V reláciách sťažnosti sťažovateľky preto nemožno od ústavného súdu očakávať

akési „domýšľanie“ dôvodov jej sťažnosti len na základe chronológie namietaných konaní

v spojení s petitom sťažnosti. Ústavný súd totiž v konaniach o sťažnostiach namietajúcich

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov stabilne

nehodnotí iba postup všeobecného súdu v žalovanom konaní, ale aj právnu a skutkovú

zložitosť prerokúvanej veci a správanie účastníkov konania, ktorého charakter z chronológie

procesných úkonov okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu v označených

konaniach nemožno v potrebnej miere ustáliť.

Ústavný súd tak uzatvára, že predložená sťažnosť taktiež nespĺňa predpísané

náležitosti.

6. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nebolo potrebné zaoberať sa

ďalšími návrhmi prednesenými sťažovateľkou v jej návrhu na rozhodnutie (finančné

zadosťučinenie, náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2012