Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 80/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. J., B., zastúpenej advokátom JUDr. D. G., T., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa konaním Okresného súdu

Topoľčany, Krajského súdu v Nitre a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. J. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára

2012 doručená sťažnosť V. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) konaním Okresného súdu Topoľčany

(ďalej len „okresný súd“), Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) a Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla znenie a a chronologicky

opísala úkony označených súdov v konaní o jej návrhu na zaplatenie náhrad podľa zákona

č. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku v znení neskorších predpisov a o úprave majetkových

vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov.

Z opisu uvedených procesných úkonov všeobecných súdov vyplýva, že v predmetnej veci

vydal okresný súd postupne štyri rozsudky (7. októbra 1994, 4. októbra 1996, 23. februára

1999 a 26. februára 2004). Krajský súd o jednotlivých odvolaniach účastníkov rozhodoval

postupne vo viacerých konaniach, v ktorých vydal uznesenie č. k. -316

z 29. apríla 1998, uznesenie č. k. -378 z 10. mája 2001, rozsudok

-487 zo 16. februára 2005 a napokon rozsudok sp. zn.

z 13. novembra 2008. Najvyšší súd o dovolaniach účastníkov konania proti rozsudku

krajského súdu zase rozhodol rozsudkom sp. zn. z 30. januára 2008, ako aj

uznesením sp. zn. z 24. mája 2011. V závere sťažnosti sťažovateľka

podotkla, že „žalobný návrh bol podaný v roku 1992 a v roku 2012 vec nie je právoplatne

ukončená.“

Sťažovateľka na základe uvedeného žiadala vydať nasledovné rozhodnutie:

„1. Zbytočnými prieťahmi v konaní Okresného súdu Topoľčany, Krajského súdu v

Nitre a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo porušené základné právo V. J... na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR.

2. V. J... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa uváženia Ústavného

súdu SR.

3. Právnemu zástupcovi sťažovateľky JUDr. D. G... sa priznáva náhrada trov

právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (podanie sťažnosti na Ústavný súd

Slovenskej republiky) vo výške 127,16 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd po preskúmaní podania sťažovateľky doručeného 14. februára 2012

konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená právnym

zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom, ktoré sú ustanovené v a a a .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v .

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo

iného zásahu, ktorým sa základné práva alebo slobody porušili, a tiež označenie toho, proti

komu návrh smeruje.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Uplatnenie právomoci ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Princíp

viazanosti ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých

osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej

sťažnosti. Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s

a ), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre

rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

V prvom rade je závažným obsahovým nedostatkom petitu brániacim meritórnemu

preskúmaniu sťažnosti absencia dostatočného označenia konaní vedených okresným súdom,

krajským súdom a najvyšším súdom v sťažovateľkinej veci. Aby bola formulácia návrhu na

rozhodnutie úplná a zrozumiteľná, petit sťažnosti, ktorým je ústavný súd pri svojom

rozhodovaní viazaný, má obsahovať presné a riadne označenie zásahu, ktorým malo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody (v okolnostiach prípadu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ), pri vymedzení

ktorého nemôže chýbať údaj o spisovej značke predmetného konania. Zo sťažnosti okrem

iného totiž nepochybne vyplýva, že na krajskom súde boli postupne vedené až štyri

odvolacie konania o odvolaniach podaných účastníkmi konania a tiež, že na najvyššom súde

boli vedené dve dovolacie konania o podaných dovolaniach, avšak z petitu sťažnosti nie je

zrejmé, na ktoré z týchto konaní (odvolacích, resp. dovolacích) sa sťažnosť pre porušenie

označeného základného práva vzťahuje. Uvedené je nevyhnutné pre vymedzenie hraníc,

v ktorých navrhovateľ žiada realizovať ústavný prieskum dodržiavania základných práv

a slobôd v konaniach realizovaných súdmi.

Návrh na rozhodnutie vo veci samej je nedostatočný, aj pokiaľ ide o návrh na

priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľke, keďže sťažovateľka v rozpore s § 50

ods. 3 nekvantifikovala rozsah požadovaného finančného

zadosťučinenia, pričom ani v argumentácii podanej sťažnosti neuviedla dôvody, na základe

ktorých sa priznania finančného zadosťučinenia domáha.

Napokon, podstatným nedostatkom návrhu je aj skutočnosť, že ani jedna z dvoch

vyhotovení sťažnosti nie je podpísaná sťažovateľkou, prípadne jej právnym zástupcom

v súlade s . Podpisy sťažovateľky a jej právneho

zástupcu sú len na pripojenej plnej moci datovanej 26. januára 2012.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

považoval opísané nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod na

odmietnutie sťažnosti.

Ústavný súd so zreteľom na opísané dôvody odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí návrhu bez toho, aby sa bližšie zaoberal argumentáciou

sťažovateľky vo vzťahu k porušeniu ňou označeného základného práva.

Predmetné rozhodnutie je procesné, a také nezakladá prekážku rozhodnutej veci,

preto v prípade, že prieťahy v konaní všeobecných súdov budú pokračovať, bude sa môcť

sťažovateľka domáhať ochrany svojich práv na ústavnom súde za predpokladu odstránenia

nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2012