Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 293/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júna 2012 predbežne

prerokoval sťažnosť K. B., K., zastúpenej advokátkou JUDr. K. P., K., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2012

doručená sťažnosť K. B., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že návrhom z 20. augusta 2010 sa na okresnom

súde domáha určenia príspevku na výživu a úhradu nákladov nevydatej matky.

Sťažovateľka vyslovila názor, že v uvedenom konaní dochádza k zbytočným

prieťahom, a poukázala na to, že v priebehu roka 2010 okresný súd síce vykonal úkony

s cieľom preložiť návrh a uznesenie okresného súdu do materinského jazyka odporcu, ale

dosiaľ neurčil ani jeden termín pojednávania.

Podľa mienky sťažovateľky daná vec nie je skutkovo ani právne zložitá a ona

samotná sa na doterajších prieťahoch okresného súdu ani nemohla podieľať, pretože

okresný súd dosiaľ nevyžadoval jej súčinnosť.

Sťažovateľka je toho názoru, že včasné rozhodnutie v danej veci má pre ňu zásadný

význam a vplyv na jej osobnú a sociálnu situáciu, a v tejto súvislosti poukázala na to, že

najskôr ako tehotnej žene sa jej znížili zárobkové možnosti a neskôr po narodení dieťaťa sa

jej ako nevydatej matke zvýšili životné náklady.

Sťažovateľka odvolávajúc sa na judikatúru ústavného súdu vyslovila názor, že až

do právoplatného skončenia veci sa nachádza v stave právnej neistoty.

Vo vzťahu k využitiu právneho prostriedku na ochranu jej práv v zmysle § 53 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uviedla, že 12. apríla 2012 podala

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Ten ju v odpovedi zo 16. apríla

2012 vyhodnotil ako opodstatnenú.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez

zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

a náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľky na ochranu pred

postupom okresného súdu, ktorým boli podľa jej názoru spôsobené zbytočné prieťahy.

Podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn.

od podania návrhu (20. augusta 2010) nielenže v jej veci meritórne

nerozhodol, ale nenariadil ani jedno pojednávanie.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

) vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých

je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa a a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Týmto právnym prostriedkom je sťažnosť na prieťahy v konaní

adresovaná predsedovi príslušného súdu. Vyčerpanie tohto právneho prostriedku ústavný

súd nevyžaduje v prípadoch, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

Účinnosť sťažnosti podľa § 62 a násl. zákona o súdoch potvrdzuje aj zákon

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať

bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Inak povedané, keďže proti sudcovi všeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými

prieťahmi, môže predseda príslušného súdu iniciovať dokonca aj disciplinárne konanie,

sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného zákona treba rozhodne považovať za účinný

prostriedok nápravy. Okrem toho ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie účinného

prostriedku nápravy, ktorý ustanovuje , nie je v rozpore ani

s príslušnými ustanoveniami dohovoru.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka namietala

prieťahy v postupe okresného súdu sťažnosťou z 12. apríla 2012 adresovanou predsedovi

tamojšieho súdu.

Na sťažnosť sťažovateľky odpovedal predseda okresného súdu listom sp. zn.

Spr. 62/2012 zo 16. apríla 2012, v ktorom sťažnosť vyhodnotil ako dôvodnú. Predseda

okresného súdu sťažovateľku informoval o tom, že zákonný sudca bol upozornený

na potrebu plynulého konania vo veci a zároveň ju ubezpečil, že priebeh namietaného

konania bude sledovať až do jeho právoplatného skončenia.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažnosť

sťažovateľky pre namietané porušenie jej práv postupom okresného súdu bola ústavnému

súdu doručená 6. júna 2012, teda po uplynutí ani nie dvoch mesiacov od vybavenia jej

sťažnosti predsedom okresného súdu.

Ústavný súd pripomína, že formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy v konaní

orgánu štátnej správy súdov štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou

sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(obdobne , , , ).

Ústavný súd zastáva názor, že povinnosť vyčerpania dostupných a účinných

prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred

ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré

s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri

vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať

dostupný prostriedok ochrany svojich práv (napr. ).

Vzhľadom na to, že od doručenia sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní okresnému

súdu 12. apríla 2012 (na ktorú odpovedal predseda tamojšieho súdu listom zo 16. apríla

2012) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (6. júna 2012) uplynul len krátky čas

na zjednanie nápravy, ústavný súd posúdil podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona

o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky,

ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú

(rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne

, , , ).

Aj keď v danom prípade predseda okresného súdu prijal opatrenia na elimináciu

prieťahov v namietanom konaní tak, že konajúceho sudcu upozornil, aby vo veci konal bez

prieťahov, v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo možné posúdiť, či podanie

sťažnosti, ako aj opatrenia prijaté predsedom okresného súdu na ochranu základného práva

sťažovateľky podľa i práva podľa dohovoru splnili svoj účel.

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť

sťažovateľky je potrebné vyhodnotiť ako predčasne podanú, a preto ju ústavný súd podľa

odmietol ako neprípustnú.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky, ktoré zo sťažnosti vyplynuli.

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je vyslovené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2012