Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 121/2011
PDF · 142.6 KB
No categories available
III. ÚS 121/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. B., K., a M. N., D., zastúpených JUDr. M. K.,
Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-
okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/180/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. E. B. a M. N. o d m i e t a pre jej neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára
2011 doručená sťažnosť Ing. E. B. a M. N. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/180/2007.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľky 25. októbra 2007 podali
na okresnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva. Sťažovateľky v sťažnosti uvádzajú,
že „aj keď spor bol jednoduchý a jasný konajúci súd vo veci rozhodol až rozsudkom
z 2. 10. 2009“, pričom písomné vyhotovenie rozsudku im bolo doručené 20. apríla 2010.
Sťažovateľky toto rozhodnutie 23. apríla 2010 „napadli“ z dôvodu absencie výroku
o trovách konania, ako aj z dôvodu niektorých zrejmých nesprávnosti jeho obsahu.
Podľa vyjadrenia sťažovateliek „Vzhľadom na skutočnosť, že ešte v polovici októbra
2010 spis nebol odstúpený KS v Košiciach na odvolacie konanie a nebolo vydané ani
opravné rozhodnutie súdu, sťažovateľky svojim podaním zo dňa 18. 11. 2010 podali
predsedovi OS Košice okolie sťažnosť na prieťahy v konaní. Na ich sťažnosť reagoval
predseda OS Košice okolie podaním zo dňa 17. 12. 2010 doručeného im 29. 12. 2010,
ktorým ich sťažnosť považuje za dôvodnú. Opravné rozhodnutie súdu napriek vyjadreniu
predsedu OS Košice okolie do dňa písania podania nebolo doručené.“.
V uvedenom postupe okresného súdu vidia sťažovateľky porušenie svojho
základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,
preto ústavnému súdu navrhujú, aby vyslovil, že v konaní vedenom pod
sp. zn. 16 C/180/2007 okresný súd porušil ich základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez
zbytočných prieťahov a priznal im primerané finančné zadosťučinenie v sume 664 €, a to
každej z nich, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, III. ÚS 109/07).
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého sa mal dopustiť okresný súd
v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/180/2007.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie
je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
V konaní, v ktorom sťažovateľky namietajú porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, považuje ústavný súd za
takýto účinný právny prostriedok ochrany, ktorý môže prispieť k zabezpečeniu plynulosti
a primeranej rýchlosti konania, sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi
príslušného okresného súdu poskytovanú ustanoveniami § 62 a nasledujúcich zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú podali sťažovateľky 18. novembra 2010,
posúdil predseda okresného súdu ako dôvodnú. Vo svojej „odpovedi na sťažnosť“
sťažovateľky zároveň oboznámil so skutočnosťou, že „opravné uznesenie na odstránenie
chýb vo výrokovej časti ako i v odôvodnení rozhodnutia“ bolo vydané 15. decembra 2010,
pričom na zabezpečenie doručenia predmetného rozhodnutia prijal opatrenia v podobe
písomného upozornenia zákonného sudcu.
Ústavný súd zistil, že k doručeniu spomínaného rozhodnutia z 15. decembra 2010
pristúpil okresný súd 31. januára 2011 a ako poslednému z účastníkov bolo toto rozhodnutie
doručené 11. februára 2011.
Z uvedeného vyplýva, že uplatnený prostriedok ochrany základných práv (sťažnosť
na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu) sa v označenom smere
prejavil ako dostatočne účinný a priniesol pozitívny efekt spočívajúci v poskytnutí
relevantnej ochrany základného práva sťažovateliek zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a ich
práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedený stav vylučuje duplicitné poskytnutie
ochrany aj zo strany ústavného súdu.
V rámci svojej argumentácie sťažovateľky prezentovali aj ďalšiu konkrétnu situáciu
pasivity súdu týkajúcu sa realizácie úkonov súdu prvého stupňa podľa § 209 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v tejto súvislosti
namietali, že nimi podaný opravný prostriedok nebol dosiaľ odvolaciemu súdu predložený.
Na tomto mieste, ale aj vo vzťahu k ďalšiemu potenciálneho prerokovávania veci
sťažovateliek prvostupňovým (okresným) súdom poukazuje ústavný súd na svoju ustálenú
judikatúru, v zmysle ktorej je po uplatnení právneho prostriedku ochrany podľa ustanovení
§ 62 zákona o súdoch potrebné predsedovi príslušného súdu poskytnúť primeranú
(rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci a až po jej
márnom uplynutí sa možno účinne domáhať ochrany podaním sťažnosti ústavnému súdu.
V opačnom prípade považuje ústavný súd takto realizovanú sťažnosť predsedovi
príslušného súdu ako čisto formálny úkon nespĺňajúci podmienku prípustnosti v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na krátky časový odstup medzi vyjadrením predsedu okresného súdu (zo
17. decembra 2010) a podaním sťažnosti ústavnému súdu (10. januára 2011), ako aj
s prihliadnutím na obsah jeho odpovede a ním prijaté čiastkové efektívne opatrenie
kvalifikuje ústavný súd sťažnosť sťažovateliek ako podanú predčasne a konštatuje, že je
potrebné odmietnuť ju so zreteľom na nesplnenie podmienky prípustnosti požadovanej
ustanovením § 53 ods. 1 citovaného zákona.
Na základe všetkých uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateliek
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.
Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že toto jeho rozhodnutie nebráni
sťažovateľkám opätovne sa obrátiť so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti
v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. marca 2011