Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 199/2012
PDF · 181.6 KB
No categories available
II. ÚS 199/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť V. K., M., zastúpeného advokátom JUDr. P. K., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice — okolie v konaní vedenom pod sp.
zn. 6 C 207/05 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra
2011 doručená sťažnosť V. K., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v
primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice — okolie (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 207/05.
Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 207/05 okresný súd
od 8. júna 2005 koná o návrhu, ktorým sa navrhovateľ voči sťažovateľovi domáha
zaplatenia 228 900 Sk s príslušenstvom, a to z titulu zaplatenia úhrady za poskytnutie
priestorov a zariadení na chov oviec. Podľa tvrdenia sťažovateľa aj napriek predsedom
okresného súdu uznanej sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní za dôvodnú je postup
okresného súdu v predmetnej veci poznačený zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi,
čím sa prehlbuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Ako odporca v predmetnej právnej veci týmto porušením mojich základných práv
som vystavený dlhodobému stavu právnej neistoty, ktorý negatívne zasahuje do mojich práv.
Uvedený stav vyvoláva u mňa pocit rezignácie k poskytovaniu súdnej ochrany.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie
konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 48
ods. 2 Ústavy SR konaním Okresného súdu Košice - okolie č. k. 6 C 207/2005 porušené
bolo.
2. Okresný súd Košice - okolie je povinný konať vo veci 6 C 207/2005 bez zbytočných
prieťahov.
3. Okresný súd Košice - okolie je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie
sťažovateľovi vo výške 6.000.- eur (slovom šesťtisíc eur) k rukám sťažovateľa.
4. Okresný súd Košice - okolie je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 207/05.
Z vyžiadaného súdneho spisu na posúdenie prijateľnosti sťažnosti ústavný súd zistil
tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 207/05:
Návrhom doručeným okresnému súdu 8. júna 2005 sa navrhovateľ domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť 228 900 Sk
s príslušenstvom z titulu úhrady nákladov za poskytnutie priestorov a zariadení na chov
oviec, pričom konanie o tomto návrhu bolo vedené pod sp. zn. 13 Ro 773/05. Okresný súd
8. septembra 2005 vyzval navrhovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za návrh. Následne
navrhovateľ 22. septembra 2005 upravil výšku ním požadovaných úrokov z omeškania
a 27. septembra 2005 zaplatil súdny poplatok, takže 30. septembra 2005 okresný súd vydal
platobný rozkaz. Dňa 21. októbra 2005 sťažovateľ podal proti platobnému rozkazu odpor
a 25. októbra 2005 okresný súd previedol vec z registra „Rob“ do registra „C“.
Dňa 15. novembra 2005 okresný súd poučil účastníkov o ich procesných právach
a povinnostiach a súčasne vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za odpor, ktorý
sťažovateľ zaplatil 30. decembra 2005, a 8. marca 2006 okresný súd nariadil pojednávanie
na 12. apríl 2006, súčasne vyzval sťažovateľa na „zdokladovanie“ v odpore tvrdených
skutočností a navrhovateľa na špecifikáciu žalovanej sumy. Navrhovateľ reagoval na výzvu
okresného súdu 24. marca 2006 a sťažovateľ reagoval na výzvu 6. apríla 2006. Uznesením
zo 7. júna 2006 okresný súd pod hrozbou zamietnutia návrhu uložil navrhovateľovi
povinnosť odstrániť nedostatky návrhu, keďže podľa okresného súdu navrhovateľ
dostatočne nešpecifikoval žalovanú sumu, a následne okresný súd nariadené pojednávanie
odročil na neurčito. Dňa 16. júna 2006 navrhovateľ predložil požadovanú špecifikáciu
žalovanej sumy a 26. marca 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 4. máj 2007.
Sťažovateľ sa 30. marca 2007 vyjadril k podaniu navrhovateľa z 26. marca 2007
a 4. mája 2007 bolo okresnému súdu faxom doručené ospravedlnenie novoustanoveného
právneho zástupcu navrhovateľa z neúčasti na pojednávaní, ktorý súčasne žiadal okresný
súd o odročenie pojednávania, aby mal čas oboznámiť sa s vecou, pričom okresný súd
odročil pojednávanie na neurčito (sťažovateľ prítomný, pozn.). Dňa 15. mája 2007 okresný
súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby špecifikoval žalovanú sumu, pričom
okresný súd právneho zástupcu navrhovateľa urgoval s odpoveďou na túto výzvu 19. júna
2007 a 16. júla 2007, pričom právny zástupca navrhovateľa zaslal požadované stanovisko
18. júla 2007 a 22. augusta 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. október 2007. Dňa
12. septembra 2007 sa sťažovateľ vyjadril k podaniu právneho zástupcu navrhovateľa.
Na pojednávaní konanom 5. októbra 2007 okresný súd po vypočutí účastníkov vyhlásil vo
veci rozsudok, ktorým návrh v celom rozsahu zamietol. Dňa 20. novembra 2007
navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku a 22. novembra 2007 okresný súd vyzval
sťažovateľa, aby sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa, a navrhovateľa vyzval, aby zaplatil
súdny poplatok za odvolanie. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za odvolanie 11.
decembra 2007 a 13. decembra 2007 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu. Dňa 27. decembra
2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Krajský
súd 3. januára 2008 vrátil spis okresnému súdu na doplnenie vyjadrenia zákonnej sudkyne
okresného súdu k námietke zaujatosti, ktorú voči nej vzniesol navrhovateľ v podanom
odvolaní. Dňa 17. januára 2008 po doplnení vyjadrenia zákonnej sudkyne okresného súdu
bol spis opäť predložený krajskému súdu.
Krajský súd uznesením sp. zn. 4 Co 330/07 z 28. januára 2009 zrušil rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom spis bol vrátený okresnému súdu
5. marca 2009 a 28. mája 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. júl 2007. Dňa
17. júla 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní
z dôvodu plánovanej letnej dovolenky a tiež ospravedlnila aj neúčasť sťažovateľa, preto
27. júla 2009 okresný súd žiadal právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby zdokladovala tvrdenia
uvádzané v ospravedlnení z pojednávania. Pojednávanie konané 29. júla 2009 okresný súd
kvôli neprítomnosti účastníkov odročil na 30. september 2009. Dňa 10. septembra 2009
právna zástupkyňa sťažovateľa zdokladovala svoje ospravedlnenie z pojednávania. Podaním
doručeným okresnému súdu 18. septembra 2009 navrhovateľ namietal zaujatosť zákonnej
sudkyne a 24. septembra 2009 navrhovateľ predložil návrhy na dokazovanie, súčasne sa
zákonná sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti a okresný súd tiež oznámil účastníkom
konania zrušenie nariadeného termínu pojednávania z dôvodu podanej námietky zaujatosti.
Dňa 28. septembra 2009 bol spis predložený krajskému súdu pre účely rozhodnutia
o námietke zaujatosti, pričom krajský súd uznesením sp. zn. 11 NcC 40/09 zo 6. októbra
2009 rozhodol, že vec vracia okresnému súdu z dôvodu, že na predmetnú námietku
neprihliada, pretože sa týkala iba procesného postupu zákonnej sudkyne okresného súdu,
a nie jej osoby. Dňa 8. októbra 2009 bol spis vrátený okresnému súdu a 11. novembra 2009
okresný súd nariadil pojednávanie na 18. december 2009, ktoré po vypočutí účastníkov
konania okresný súd odročil na neurčito s tým, že navrhovateľ zdokladuje špecifikáciu
žalovanej sumy a tiež sa vyjadrí k námietke premlčania uplatnenej na pojednávaní
sťažovateľom. Právny zástupca navrhovateľa sa 9. apríla 2010 ospravedlnil, že
od posledného pojednávania stále nepredložil žiadané podklady, pričom sa tak malo stať
z dôvodu jeho hospitalizácie a liečby s tým, že súčasne oznámil, že žiadané doklady
predloží do 15. mája 2010. Dňa 18. mája 2010 sa právny zástupca navrhovateľa opäť
ospravedlnil, že stále nepredložil ani v predĺženej lehote požadované podklady, pričom
tentokrát sa tak malo stať z dôvodu hospitalizácie navrhovateľa.
Okresný súd 31. mája 2010 vyzval A., a. s., a Z. (ďalej len „zväz“) na poskytnutie
potrebných údajov. Dňa 7. júna 2010 bola okresnému súdu vrátená zásielka adresovaná
zväzu s poznámkou „adresát neznámy“. Okresný súd 27. augusta 2010 urgoval A., a. s., s
odpoveďou na výzvu z 31. mája 2010, ktorý na predmetnú výzvu reagoval 14. septembra
2010. V dňoch 5. októbra 2010, 11. novembra 2010 a 13. januára 2011 okresný súd urgoval
právneho zástupcu navrhovateľa, aby reagoval v zmysle záverov z pojednávania, a 4.
februára 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. marec 2011. Dňa 2. marca 2011
navrhovateľ oznámil, že na výzvy okresného súdu nebolo možné reagovať, pretože bol
dlhodobo práceneschopný, a súčasne predložil vyjadrenie k sporu spolu s listinnými
dôkazmi. Právny zástupca navrhovateľa 15. marca 2011 ospravedlnil svoju neúčasť na
nariadenom pojednávaní z dôvodu, že nová právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorej vec z
dôvodu svojho odchodu na dôchodok postúpil, sa ešte nestihla oboznámiť s vecou, súčasne
okresný súd telefonicky oznámil právnej zástupkyni sťažovateľa, že protistrana sa na
pojednávaní nezúčastní. Pojednávanie konané 16. marca 2011 okresný súd kvôli
neprítomnosti účastníkov odročil na neurčito s tým, že vyzve navrhovateľa, aby predložil
splnomocnenie pre advokáta, ktorý ho bude v konaní zastupovať, a tiež aby oznámil, či trvá
na návrhu a aké dôkazy navrhuje vykonať. Okresný súd 17. marca 2011 vyzval
navrhovateľa v zmysle záverov z pojednávania a 12. apríla 2011 navrhovateľ predložil
splnomocnenie pre svoju novú advokátku. Dňa 19. apríla 2011 okresný súd nariadil
pojednávanie na 27. máj 2011, súčasne vyzval Poľnohospodársku platobnú agentúru (ďalej
len „agentúra“) na poskytnutie potrebných údajov, pričom agentúra odpovedala na výzvu
okresného súdu 20. mája 2011.
Dňa 26. mája 2011 novozvolená právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila svoju
neprítomnosť na pojednávaní s odôvodnením, že kvôli chorobe sa nestihla oboznámiť
s vecou, ospravedlnila aj neprítomnosť navrhovateľa a súčasne kvôli pobytu mimo
Slovenskej republiky ospravedlnila svoju neprítomnosť a neprítomnosť sťažovateľa
na pojednávaní aj jeho právna zástupkyňa. Pojednávanie konané 27. mája 2011 bolo kvôli
ospravedlnenej neprítomnosti účastníkov odročené na 29. jún 2011. Dňa 30. mája 2011
okresný súd vyzval Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“), aby oznámilo potrebné údaje, a 23. júna 2011 predvolaný svedok
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Ministerstvo odpovedalo na výzvu
okresného súdu 27. júna 2011. Pojednávanie konané 29. júna 2011 bolo po vypočutí
účastníkov a svedkov odročené na neurčito s tým, že navrhovateľovi bola uložená
povinnosť, aby presne špecifikoval a zdokladoval žalovanú sumu. Dňa 25. júla 2011 právna
zástupkyňa navrhovateľa žiadala o predĺženie lehoty na predloženie a preukázanie žalovanej
sumy z dôvodu, že niektoré doklady museli vyžiadať od iných orgánov. Následne 8. augusta
2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. október 2011 a 9. augusta 2011 okresný súd
oznámil právnej zástupkyni navrhovateľa, že na predloženie špecifikácie žalovanej sumy jej
predlžuje lehotu do 15. augusta 2011. Právna zástupkyňa navrhovateľa predložila podklady
v zmysle záverov z pojednávania 15. augusta 2011 a 22. augusta 2011 okresný súd žiadal
sťažovateľa, aby sa vyjadril k podaniu navrhovateľa z 15. augusta 2011, a okresný súd
súčasne vyzval obec podľa bydliska sťažovateľa na oznámenie potrebných údajov. Dňa
20. septembra 2011 sa sťažovateľ vyjadril k podaniu navrhovateľa z 15. augusta 2011
a 26. septembra 2011 predvolaný svedok ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní
konanom 12. októbra 2011, ktoré bolo po vypočutí účastníkov a svedkov odročené
na 25. november 2011 s tým, že účastníci predložia dôkazy v zmysle záverov pojednávania.
Sťažovateľ predložil dôkazy 26. októbra 2011 a navrhovateľ ich predložil
2. novembra 2011. Dňa 24. novembra 2011 právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila
neprítomnosť sťažovateľa na pojednávaní z dôvodu jeho práceneschopnosti, súčasne
okresný súd uvedenú skutočnosť telefonicky oznámil právnej zástupkyni navrhovateľa
a pojednávanie konané 25. novembra 2011 bolo kvôli neprítomnosti účastníkov odročené
na 20. január 2012. Právna zástupkyňa navrhovateľa 9. januára 2012 ospravedlnila svoju
neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu plánovanej zimnej dovolenky a žiadala
pojednávanie odročiť, a 16. januára 2012 okresný súd oznámil právnej zástupkyni
navrhovateľa, že nevyhovuje jej žiadosti o odročenie pojednávania, pretože neuviedla
žiadny závažný dôvod, ale keďže navrhovateľ trval na prítomnosti svojej právnej
zástupkyne, bolo pojednávanie konané 20. januára 2012 odročené na 17. február 2012.
Pojednávanie konané 17. februára 2012 bolo po vypočutí svedka pre účely vyhlásenia
rozsudku odročené na 8. marec 2012, na ktorom okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým
žalobu zamietol. Sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie 19. apríla 2012
a 20. júna 2012 okresný súd postúpil spis na odvolacie konanie Krajskému súdu
v Košiciach, ktorý vo veci v súčasnosti koná pod sp. zn. 4 Co 101/2012.
Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej
zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).
Preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného súdu
vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 207/05 ústavný súd v tomto skúmanom postupe okresného
súdu zistil iba jedno obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 9 mesiacov (od 16. júna 2006, keď
navrhovateľ odstránil nedostatky petitu, do 26. marca 2007, keď okresný súd nariadil vo
veci pojednávanie), ktoré však samo osebe nie je možné vyhodnotiť ako zbytočný prieťah
v zmysle sťažovateľom namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).
V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie práva
zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01,
I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).
Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že okresnému súdu by síce bolo
možné vytknúť málo efektívny, resp. málo rázny postup v predmetnom konaní proti
navrhovateľovi, ktorého nepružný postoj ku konaniu aj napriek tomu, že sám tento spor
svojím návrhom inicioval, podstatnou mierou prispel k predĺženiu konania, avšak
zhovievavý postoj okresného súdu k takémuto správaniu navrhovateľa sa podstatným
spôsobom neprejavil vo významných obdobiach nečinnosti.
Okrem uvedeného ústavný súd tiež poznamenáva, že v súvislosti s hodnotením
postupu okresného súdu nemožno na jeho ťarchu pripočítať obdobia, počas ktorých sa spis
nachádzal na krajskom súde, a to či už z dôvodu odvolacieho konania, alebo z dôvodu
rozhodovania o námietke zaujatosti, pretože v tomto období okresný súd nemohol, resp.
nebolo v jeho moci ovplyvniť rýchlosť konania.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom
prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní
okresnému súdu vo veci konať, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa
(čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa už uvedenými nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júla 2012