Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 207/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. M. C., P., Č., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S.,

Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. M. C. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2012

doručená sťažnosť MUDr. M. C., P., Č. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka je „zákonnou dedičkou

po poručiteľke A. H., rod. K., nar. ... a zomr. ..., naposledy bytom B...

Dedičské konanie po nebohej A. H., rod. K. sa viedlo na Štátnom notárstve v D. pod

sp. zn. D322/71. Rozhodnutie Štátneho notárstva v D. č. k. -44 zo dňa 01. 10. 1973

však pre procesné pochybenie nenadobudlo právoplatnosť dňa 25. 01. 1974, ako bolo

pôvodne vyznačené. Krajský súd v Banskej Bystrici totiž v konaní o dodatočné prejednanie

dedičstva po nebohej A. H., rod. K. zistil, že dedičské rozhodnutie č. k. -44 zo dňa

01. 10. 1973 nebolo doručené právnemu nástupcovi pôvodného zákonného dediča MUDr. J.

H. st., jeho synovi MUDr. J. H. ml., ktorý sa ani nevyjadril k relatívnej neplatnosti závetu

a preto nariadil, aby sa toto rozhodnutie doručilo MUDr. J. H. ml. aj s výzvou na

vyjadrenie sa k relatívnej neplatnosti závetu poručiteľky A. H., rod. K.. ...

Dedičskú vec po poručiteľke A. H., rod. K. opätovne prejednal Okresný súd v

Dolnom Kubíne prostredníctvom súdneho komisára JUDr. M. K. a rozhodol uznesením č.

k. D416/1996, IV Dnot 135/96 zo dňa 10. 01. 2006. ...

Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu v Dolnom Kubíne podali odvolanie dedičky

po závetnej dedičke M. K., jej dcéry M. G., rod. K. a F. K., rod. K.. O odvolaní rozhodol

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. zo dňa10. 01. 2007. ...

Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. zo dňa 10. 01. 2007

som... podala prostredníctvom mojej právnej zástupkyne dovolanie spísané dňa

21. 02. 2007. Na základe tohto dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

č. k. zo dňa 25. 09. 2008 dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Žiline v podstatnej časti zrušil a vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie. ...

Krajský súd v Žiline opätovne rozhodol uznesením č. k. zo dňa

11. 12. 2008. Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Žiline som opäť podala dovolanie...

Na základe tohto dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

č. k. zo dňa 20. 05. 2010 opäť dovolaním napadnuté uznesenie Krajského

súdu v Žiline zrušil a vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie. ...

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa

20. 05. 2010 bolo doručené Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 31. 05. 2010. Okresný súd

Dolný Kubín predložil spis Krajskému súdu v Žiline dňa 23. 06. 2010.

V marci 2011 som prostredníctvom advokátky JUDr. D. S. zisťovala na KS v Žiline,

aký je stav v tejto dedičskej veci. Moja právna zástupkyňa bola dňa 28. 03. 2011

informovaná, že senát JUDr. R. U. na Krajskom súde v Žiline sa bude touto právnou vecou

zaoberať v apríli 2011.

Do dnešného dňa Krajský súd v Žiline o tejto právnej veci nerozhodol.“.

V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka ďalej uviedla:

„Krajskému súdu v Žiline predložil Okresný súd Dolný Kubín spis dňa 23. 06. 2010,

z čoho vyplýva, že Krajský súd v Žiline po dobu takmer dvoch rokov vo veci nekonal

a nerozhodol.

Nečinnosť Krajského súdu v Žiline v tejto dedičskej veci je o to závažnejšia, že ide

o starú dedičskú vec, ktorá pochybením súdu nebola právoplatne ukončená v pôvodnom

dedičskom konaní, teda dedičské konanie, ktoré začalo v roku 1971 nie je doteraz

právoplatne skončené.

Sťažovateľka som podala prostredníctvom mojej právnej zástupkyne sťažnosť

na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi Krajského súdu v Žiline dňa 23. 01. 2012.

Na túto moju sťažnosť som doteraz nedostala žiadnu odpoveď.

Tým, že Krajský súd v Žiline v dedičskej veci po nebohej A. H., rod. K. riadne

nekoná, dochádza k výrazným prieťahom v tomto dlhoročnom dedičskom konaní.

Jednoznačne možno konštatovať, že sťažovateľka som stratila možnosť dosiahnuť

právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vo veci v primeranom čase.

... tvrdím, že postupom Krajského súdu v Žiline bolo porušené moje základné právo

na prerokovanie mojej veci bez zbytočných prieťahov.“

Vzhľadom na opísaný skutkový stav sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal

tento nález:

„1. Základné právo MUDr. M. C., sťažovateľky a účastníčky konania v dedičskej

veci po nebohej A. H., rod. K.... na prerokovanie dedičskej veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v čl. 48 ods. 2 Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Žiline v konaní

vedenom pod spisovou značkou porušené bolo.

2. Sťažovateľke MUDr. M. C. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 3 320,00 €, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný sťažovateľke vyplatiť do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Sťažovateľke MUDr. M. C. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo

výške 314,71 €..., ktoré je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť advokátke JUDr. D. S. do

15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3

viazaný návrhom na začatie konania a môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý

označila za porušovateľa svojich práv ( ). Pretože sťažovateľka

(kvalifikovane zastúpená advokátkou) namietala prieťahy len v (odvolacom) konaní

vedenom pred krajským súdom pod sp. zn. , ústavný súd sa zaoberal

možným porušením označeného základného práva sťažovateľky len vo vzťahu k postupu

krajského súdu v označenom konaní.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Zo súvisiaceho spisu Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. , ktorý si ústavný súd vyžiadal, vyplýva, že po zrušení uznesenia

krajského súdu z 11. decembra 2008 a vrátení veci dovolacím súdom okresný súd

23. júna 2010 predložil spis krajskému súdu na ďalšie konanie. V priebehu konania (ako to

vyplýva zo sťažnosti) sťažovateľka podala 23. januára 2012 predsedovi krajského súdu

sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. Krajský súd uznesením sp. zn.

z 28. marca 2012 rozhodol vo veci sťažovateľky tak, že zrušil uznesenie okresného súdu

sp. zn. D 416/1996 z 10. októbra 2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo veci konajúci

predseda senátu 25. apríla 2012 požiadal podpredsedníčku krajského súdu o predĺženie

lehoty na písomné vyhotovenie rozhodnutia. Uvedenej žiadosti bolo vyhovené. Lehota

na vypracovanie rozhodnutia bola predĺžená do 24. mája 2012, pričom z obsahu súdneho

spisu vyplýva, že v tejto lehote bolo rozhodnutie aj vypracované.

1. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

).

Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom

práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté konanie pred krajským súdom od postúpenia

veci až do rozhodnutia vo veci samej trvalo jeden a trištvrte roka, pričom podanie sťažnosti

predsedovi krajského súdu sa v danom prípade ukázalo účinným prostriedkom nápravy.

Na základe sťažovateľkou podanej sťažnosti krajský súd vo veci rozhodol 28. marca 2012

(aj keď ešte nie právoplatne vzhľadom na nedoručenie rozhodnutia účastníkom konania

z dôvodu predĺženia lehoty na písomné vyhotovenie rozhodnutia). Podľa názoru ústavného

súdu nemožno považovať označený postup krajského súdu za taký, ktorý by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle .

S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšou

rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup

krajského súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie

konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48

ods. 2 , preto ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Napadnuté konanie bolo na krajskom súde skončené (aj keď zatiaľ nie právoplatne)

uznesením z 28. marca 2012. Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila

so svojou sťažnosťou doručenou 4. mája 2012 (podanou na poštovú prepravu 2. mája 2012),

t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý sťažovateľka

označila za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom

nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (mutatis

mutandis ).

Pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci domáhala ochrany svojho základného

práva podľa v čase, keď v označenom odvolacom konaní pred krajským

súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota,

pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej sťažnosti aj z tohto dôvodu pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012