Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 195/2012
PDF · 180.44 KB
No categories available
II. ÚS 195/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. B. F.,
B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
25 C 135/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra
2011 doručená sťažnosť spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 135/2010.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v označenom konaní žalobou podanou
okresnému súdu 14. júla 2010 domáhala proti Slovenskej republike (ďalej len
„odporkyňa“), v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, náhrady
„majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“.
Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd „doposiaľ nevykonal vo veci žiadny
procesný úkon, ktorý by viedol k ochrane legitímnych práv sťažovateľa a to napriek tomu,
že od podania návrhu uplynulo viac ako 14 mesiacov.
Vzhľadom k časovo enormnej stagnácii konania sa sťažovateľ rozhodol využiť svoje
právo a... podal listom zo dňa 25. 07. 2011 sťažnosť na postup súdu smerujúcu proti
porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej okrem iného uviedla:
„Tvrdíme, že postupom porušovateľa došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, keď bez zjavných príčin, svojou nesystematickou prácou spôsobuje
sťažovateľovi neprimerane veľké ťažkosti - obmedzuje jeho vlastnícke právo, pretože
po dobu viac ako 14 mesiacov nie je schopný vyriešiť pretrvávajúci stav právnej neistoty.
Porušovateľ svojim postupom taktiež porušil a sústavne porušuje právo sťažovateľa
na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konanie súdu, k dnešnému dňu v trvaní viac
ako 14 mesiacov, vo veci náhrady škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď sťažovateľ
spolupracuje so súdom, v podanom návrhu označila všetky dôležité skutočnosti a podložila
ich relevantnými dôkazmi, pričom doposiaľ nedošlo ani k prvému pojednávaniu a vôbec nie
k rozhodnutiu, nemožno hodnotiť tak, že by garantovalo rozhodnutie o veci v primeranej
lehote...
Tvrdíme, že pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, okresný súd prejednáva
spor o náhradu škody a nemajetkovej ujmy relatívne vysokej výšky, ktorý je však adekvátne
skutkovo opísaný a podložený dôkazmi a je právne podrobne zdôvodnený. Uznávame, že
predmetný spor nie je úplne právne a fakticky jednoduchý, avšak z vykonaných procesných
úkonov súdu nie je možné vyvodiť, že by sa súd s obsahom spisu doposiaľ oboznámil,
pretože vo veci doposiaľ nebolo nariadené ani prvé pojednávanie. Máme za to, že prípadná
skutková alebo právna zložitosť veci nemôže byť braná do úvahy, keďže na vznik, existenciu
a dĺžku trvania prieťahov nemá doposiaľ žiadny vplyv. Správanie sťažovateľa v priebehu
doterajšieho konania nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť prieťahy. Naopak jeho aktívna
súčinnosť podporuje skoré ukončenie konania. Posúdenie tretieho kritéria je spojené
s vykonaním dokazovania v priebehu konania o ústavnej sťažnosti Ústavným súdom
Slovenskej republiky s využitím všetkých relevantných materiálov, najmä súdneho spisu
okresného súdu.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1) Základné právo spoločnosti L., a. s... B... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25
C/135/2010 porušené bolo.
2) Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
25 C/135/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3) Spoločnosti L., a. s... B... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 700,- €..., ktoré
je jej Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4) Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L., a. s... B... trovy
konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho
zástupcu F, s. r. o..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstata námietok sťažovateľky spočíva v tvrdení, že v konaní vedenom pod sp. zn.
25 C 135/2010 je postup okresného súdu poznačený zbytočnými a neodôvodnenými
prieťahmi, v dôsledku čoho bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z vyžiadaného súdneho spisu na účely vyhodnotenia možného prijatia sťažnosti
na ďalšie konanie ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 25 C 135/2010:
Žalobou doručenou okresnému súdu 14. júla 2010 sa sťažovateľka domáhala voči
odporkyni priznania náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá nastala
v priamej príčinnej súvislosti s nezákonnými postupmi a rozhodnutiami všeobecných súdov
Slovenskej republiky (odporkyne) a ústavného súdu. V dňoch 3. a 30. augusta 2010 právny
zástupca sťažovateľky predložil súbor dôkazov označených v žalobe.
Následne okresný súd 31. augusta 2010 uznesením č. k. 25 C 135/2010-117 vyzval
odporkyňu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k návrhu
sťažovateľky.
Právny zástupca sťažovateľky 21. októbra 2010 predložil dátový nosič s komplexnou
identifikáciou pohľadávok sťažovateľky, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie
občianskeho súdneho konania spracovanými v elektronickej forme a o ktorých nebolo
súdmi rozhodované z príčin uvedených v žalobe, pričom takýmto nesprávnym úradným
postupom došlo k ich premlčaniu.
Okresný súd prípisom z 3. októbra 2011 postúpil spis Okresnému súdu Nové Zámky
z dôvodu jeho príslušnosti.
Právny zástupca sťažovateľky 19. októbra 2011 podal námietku proti postúpeniu veci
inému súdu.
K fyzickému doručeniu súdneho spisu Okresnému súdu Nové Zámky došlo
24. októbra 2011 a bola mu pridelená sp. zn. 5 C 236/2011. Okresný súd Nové Zámky
8. novembra 2011 predložil súdny spis Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)
na rozhodnutie, pretože s postúpením veci nesúhlasil.
Krajský súd uznesením č. k. 9 NcC 28/2011-130 z 30. decembra 2011 rozhodol, že
nesúhlas Okresného súdu Nové Zámky s postúpením veci nie je dôvodný, a 15. februára
2012 mu súdny spis vrátil. Dňa 20. februára 2012 Okresný súd Nové Zámky zasielal
rozhodnutie krajského súdu č. k. 9 NcC 28/2011-130 z 30. decembra 2011 účastníkom
konania.
Odporkyňa 6. marca 2012 navrhla zložiť preddavky na trovy konania sťažovateľkou
a 7. marca 2012 sa vyjadrila k veci.
Právny zástupca sťažovateľky 19. marca 2012 podal generálnu námietku zaujatosti
sudcov Okresného súdu Nové Zámky, na základe čoho zákonná sudkyňa 29. marca 2012
predložila spis predsedovi Okresného súdu Nové Zámky, ktorý 30. marca 2012 požiadal
všetkých sudcov tohto súdu, aby sa k námietke zaujatosti vyjadrili. Títo tak urobili v období
od 12. apríla do 9. mája 2012 (všetci sa cítili zaujatí).
Po predložení súdneho spisu 15. mája 2012 krajskému súdu tento uznesením
sp. zn. 8 NcC 16/ 2012 z 23. mája 2012 rozhodol o vylúčení všetkých sudcov Okresného
súdu Nové Zámky a na prerokovanie a rozhodnutie vec pridelil Okresnému súdu Nitra.
K postúpeniu súdneho spisu Okresnému súdu Nitra došlo 11. júna 2012 potom, ako
bol spis 4. júna 2012 vrátený Okresnému súdu Nové Zámky krajským súdom. Konanie je na
Okresnom súde Nitra vedené pod sp. zn. 19 C 69/2012.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,
I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je
poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav
zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou.
1. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených
v sťažnosti považovať označený postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 146/06). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy i čl. 6 ods. 1 dohovoru je pojem autonómny, ktorý možno vykladať
a aplikovať predovšetkým materiálne. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich
rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,
sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v konaní zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01,
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postup okresného
súdu v napadnutom konaní sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru.
V súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu preto neprichádza
do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní po prijatí
návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie práv sťažovateľky
zaručených v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť
odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
2. Sťažovateľka sa na ústavnom súde domáha ochrany svojho základného práva
a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 25 C 135/2010 sťažnosťou z 26. septembra 2011 (ústavnému súdu bola
doručená 28. septembra 2011), pričom z tejto sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka
podala ústavnému súdu túto sťažnosť ani nie dva mesiace potom, ako 1. augusta 2011
(podanie z 25. júla 2011) podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,
takže z tohto hľadiska neposkytla okresnému súdu dostatočný časový priestor, aby
v dôsledku využitia sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi okresného súdu, ktorú
ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok ochrany označených práv, porušenie
ktorých sa namieta, sám okresný súd urobil nápravu vo svojom dovtedy zdĺhavom postupe.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva stanovisko, že sťažnosť sťažovateľky
na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu bola v okolnostiach prípadu
zo strany sťažovateľky iba formálnym úkonom. Možno síce konštatovať, že sťažovateľka
podala predtým, ako sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť predsedovi okresného súdu, avšak
takéto formálne využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sťažovateľkou nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by
predstavoval splnenie podmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia
zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť mu bola sťažovateľkou
podaná v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho
prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd účinne
poskytuje a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné
a neprinieslo ním sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu predseda okresného
súdu primerane nereagoval a nevyužil príležitosť, aby sám urobil nápravu a odstránil
protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.
Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím
na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky už po jej
predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní
okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov (v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
vo veci už koná iný súd), ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo
slobôd sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júla 2012