Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 195/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. B. F.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra

2011 doručená sťažnosť spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v označenom konaní žalobou podanou

okresnému súdu 14. júla 2010 domáhala proti Slovenskej republike (ďalej len

„odporkyňa“), v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, náhrady

„majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“.

Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd „doposiaľ nevykonal vo veci žiadny

procesný úkon, ktorý by viedol k ochrane legitímnych práv sťažovateľa a to napriek tomu,

že od podania návrhu uplynulo viac ako 14 mesiacov.

Vzhľadom k časovo enormnej stagnácii konania sa sťažovateľ rozhodol využiť svoje

právo a... podal listom zo dňa 25. 07. 2011 sťažnosť na postup súdu smerujúcu proti

porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej okrem iného uviedla:

„Tvrdíme, že postupom porušovateľa došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

Slovenskej republiky, keď bez zjavných príčin, svojou nesystematickou prácou spôsobuje

sťažovateľovi neprimerane veľké ťažkosti - obmedzuje jeho vlastnícke právo, pretože

po dobu viac ako 14 mesiacov nie je schopný vyriešiť pretrvávajúci stav právnej neistoty.

Porušovateľ svojim postupom taktiež porušil a sústavne porušuje právo sťažovateľa

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konanie súdu, k dnešnému dňu v trvaní viac

ako 14 mesiacov, vo veci náhrady škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď sťažovateľ

spolupracuje so súdom, v podanom návrhu označila všetky dôležité skutočnosti a podložila

ich relevantnými dôkazmi, pričom doposiaľ nedošlo ani k prvému pojednávaniu a vôbec nie

k rozhodnutiu, nemožno hodnotiť tak, že by garantovalo rozhodnutie o veci v primeranej

lehote...

Tvrdíme, že pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, okresný súd prejednáva

spor o náhradu škody a nemajetkovej ujmy relatívne vysokej výšky, ktorý je však adekvátne

skutkovo opísaný a podložený dôkazmi a je právne podrobne zdôvodnený. Uznávame, že

predmetný spor nie je úplne právne a fakticky jednoduchý, avšak z vykonaných procesných

úkonov súdu nie je možné vyvodiť, že by sa súd s obsahom spisu doposiaľ oboznámil,

pretože vo veci doposiaľ nebolo nariadené ani prvé pojednávanie. Máme za to, že prípadná

skutková alebo právna zložitosť veci nemôže byť braná do úvahy, keďže na vznik, existenciu

a dĺžku trvania prieťahov nemá doposiaľ žiadny vplyv. Správanie sťažovateľa v priebehu

doterajšieho konania nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť prieťahy. Naopak jeho aktívna

súčinnosť podporuje skoré ukončenie konania. Posúdenie tretieho kritéria je spojené

s vykonaním dokazovania v priebehu konania o ústavnej sťažnosti Ústavným súdom

Slovenskej republiky s využitím všetkých relevantných materiálov, najmä súdneho spisu

okresného súdu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti L., a. s... B... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25

porušené bolo.

2) Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3) Spoločnosti L., a. s... B... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 700,- €..., ktoré

je jej Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4) Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L., a. s... B... trovy

konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho

zástupcu F, s. r. o..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľky spočíva v tvrdení, že v konaní vedenom pod sp. zn.

je postup okresného súdu poznačený zbytočnými a neodôvodnenými

prieťahmi, v dôsledku čoho bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z vyžiadaného súdneho spisu na účely vyhodnotenia možného prijatia sťažnosti

na ďalšie konanie ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. :

Žalobou doručenou okresnému súdu 14. júla 2010 sa sťažovateľka domáhala voči

odporkyni priznania náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá nastala

v priamej príčinnej súvislosti s nezákonnými postupmi a rozhodnutiami všeobecných súdov

Slovenskej republiky (odporkyne) a ústavného súdu. V dňoch 3. a 30. augusta 2010 právny

zástupca sťažovateľky predložil súbor dôkazov označených v žalobe.

Následne okresný súd 31. augusta 2010 uznesením č. k. -117 vyzval

odporkyňu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k návrhu

sťažovateľky.

Právny zástupca sťažovateľky 21. októbra 2010 predložil dátový nosič s komplexnou

identifikáciou pohľadávok sťažovateľky, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie

občianskeho súdneho konania spracovanými v elektronickej forme a o ktorých nebolo

súdmi rozhodované z príčin uvedených v žalobe, pričom takýmto nesprávnym úradným

postupom došlo k ich premlčaniu.

Okresný súd prípisom z 3. októbra 2011 postúpil spis Okresnému súdu Nové Zámky

z dôvodu jeho príslušnosti.

Právny zástupca sťažovateľky 19. októbra 2011 podal námietku proti postúpeniu veci

inému súdu.

K fyzickému doručeniu súdneho spisu Okresnému súdu Nové Zámky došlo

24. októbra 2011 a bola mu pridelená sp. zn. . Okresný súd Nové Zámky

8. novembra 2011 predložil súdny spis Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)

na rozhodnutie, pretože s postúpením veci nesúhlasil.

Krajský súd uznesením č. k. -130 z 30. decembra 2011 rozhodol, že

nesúhlas Okresného súdu Nové Zámky s postúpením veci nie je dôvodný, a 15. februára

2012 mu súdny spis vrátil. Dňa 20. februára 2012 Okresný súd Nové Zámky zasielal

rozhodnutie krajského súdu č. k. -130 z 30. decembra 2011 účastníkom

konania.

Odporkyňa 6. marca 2012 navrhla zložiť preddavky na trovy konania sťažovateľkou

a 7. marca 2012 sa vyjadrila k veci.

Právny zástupca sťažovateľky 19. marca 2012 podal generálnu námietku zaujatosti

sudcov Okresného súdu Nové Zámky, na základe čoho zákonná sudkyňa 29. marca 2012

predložila spis predsedovi Okresného súdu Nové Zámky, ktorý 30. marca 2012 požiadal

všetkých sudcov tohto súdu, aby sa k námietke zaujatosti vyjadrili. Títo tak urobili v období

od 12. apríla do 9. mája 2012 (všetci sa cítili zaujatí).

Po predložení súdneho spisu 15. mája 2012 krajskému súdu tento uznesením

sp. zn. z 23. mája 2012 rozhodol o vylúčení všetkých sudcov Okresného

súdu Nové Zámky a na prerokovanie a rozhodnutie vec pridelil Okresnému súdu Nitra.

K postúpeniu súdneho spisu Okresnému súdu Nitra došlo 11. júna 2012 potom, ako

bol spis 4. júna 2012 vrátený Okresnému súdu Nové Zámky krajským súdom. Konanie je na

Okresnom súde Nitra vedené pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

, , ).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav

zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou.

1. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených

v sťažnosti považovať označený postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle a dohovoru.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(, , ). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 i dohovoru je pojem autonómny, ktorý možno vykladať

a aplikovať predovšetkým materiálne. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich

rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,

sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v konaní zaručeného v a práva na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. ,

).

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postup okresného

súdu v napadnutom konaní sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle a

dohovoru.

V súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu preto neprichádza

do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní po prijatí

návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie práv sťažovateľky

zaručených v a dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľka sa na ústavnom súde domáha ochrany svojho základného práva

a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. sťažnosťou z 26. septembra 2011 (ústavnému súdu bola

doručená 28. septembra 2011), pričom z tejto sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka

podala ústavnému súdu túto sťažnosť ani nie dva mesiace potom, ako 1. augusta 2011

(podanie z 25. júla 2011) podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

takže z tohto hľadiska neposkytla okresnému súdu dostatočný časový priestor, aby

v dôsledku využitia sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi okresného súdu, ktorú

ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok ochrany označených práv, porušenie

ktorých sa namieta, sám okresný súd urobil nápravu vo svojom dovtedy zdĺhavom postupe.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva stanovisko, že sťažnosť sťažovateľky

na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu bola v okolnostiach prípadu

zo strany sťažovateľky iba formálnym úkonom. Možno síce konštatovať, že sťažovateľka

podala predtým, ako sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť predsedovi okresného súdu, avšak

takéto formálne využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde sťažovateľkou nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by

predstavoval splnenie podmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia

. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť mu bola sťažovateľkou

podaná v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho

prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné

a neprinieslo ním sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu predseda okresného

súdu primerane nereagoval a nevyužil príležitosť, aby sám urobil nápravu a odstránil

protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov (v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že

vo veci už koná iný súd), ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobôd sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012