Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 196/2012
PDF · 179.59 KB
No categories available
II. ÚS 196/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L. a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. B. F.,
F, s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 123/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra
2011 doručená sťažnosť spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 123/2010.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v označenom konaní žalobou podanou
okresnému súdu 14. júla 2010 domáhala proti Slovenskej republike, v zastúpení
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, náhrady „majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy“.
Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd „doposiaľ nevykonal vo veci žiadny
procesný úkon, ktorý by viedol k ochrane legitímnych práv sťažovateľa a to napriek tomu,
že od podania návrhu uplynulo viac ako 14 mesiacov.
Vzhľadom k časovo enormnej stagnácii konania sa sťažovateľ rozhodol využiť svoje
právo a... podal listom zo dňa 25. 07. 2011 sťažnosť na postup súdu smerujúcu proti
porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej okrem iného uviedla:
„Tvrdíme, že postupom porušovateľa došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, keď bez zjavných príčin, svojou nesystematickou prácou spôsobuje
sťažovateľovi neprimerane veľké ťažkosti - obmedzuje jeho vlastnícke právo, pretože
po dobu viac ako 14 mesiacov nie je schopný vyriešiť pretrvávajúci stav právnej neistoty.
Porušovateľ svojim postupom taktiež porušil a sústavne porušuje právo sťažovateľa
na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konanie súdu, k dnešnému dňu v trvaní viac
ako 14 mesiacov, vo veci náhrady škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď sťažovateľ
spolupracuje so súdom, v podanom návrhu označila všetky dôležité skutočnosti a podložila
ich relevantnými dôkazmi, pričom doposiaľ nedošlo ani k prvému pojednávaniu a vôbec nie
k rozhodnutie, nemožno hodnotiť tak, že by garantovalo rozhodnutie o veci v primeranej
lehote...
Tvrdíme, že pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, okresný súd prejednáva
spor o náhradu škody a nemajetkovej ujmy relatívne vysokej výšky, ktorý je však adekvátne
skutkovo opísaný a podložený dôkazmi a je právne podrobne zdôvodnený. Uznávame, že
predmetný spor nie je úplne právne a fakticky jednoduchý, avšak z vykonaných procesných
úkonov súdu nie je možné vyvodiť, že by sa súd s obsahom spisu doposiaľ oboznámil,
pretože vo veci doposiaľ nebolo nariadené ani prvé pojednávanie. Máme za to, že prípadná
skutková alebo právna zložitosť veci nemôže byť braná do úvahy, keďže na vznik, existenciu
a dĺžku trvania prieťahov nemá doposiaľ žiadny vplyv. Správanie sťažovateľa v priebehu
doterajšieho konania nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť prieťahy. Naopak jeho aktívna
súčinnosť podporuje skoré ukončenie konania. Posúdenie tretieho kritéria je spojené
s vykonaním dokazovania v priebehu konania o ústavnej sťažnosti Ústavným súdom
Slovenskej republiky s využitím všetkých relevantných materiálov, najmä súdneho spisu
okresného súdu.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1) Základné právo spoločnosti L., a. s..., B. ... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12
C/123/2010 porušené bolo.
2) Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C/123/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3) Spoločnosti L. a.s... B. ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 700,- €..., ktoré
je jej Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4) Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L. a. s..., B. ... trovy
konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho
zástupcu F, s. r. o..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstata námietok sťažovateľky spočíva v tvrdení, že v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C 123/2010 je postup okresného súdu poznačený zbytočnými a neodôvodnenými
prieťahmi, v dôsledku čoho bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z vyžiadaného súdneho spisu na účely vyhodnotenia možného prijatia sťažnosti
na ďalšie konanie ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 12 C 123/2010:
Žalobou doručenou okresnému súdu 14. júla 2010 sa sťažovateľka domáhala voči
odporkyni priznania náhrady škody z titulu nezákonného postupu Okresného súdu
Topoľčany. Následne 3. augusta 2010 sťažovateľka v súvislosti so svojím návrhom
predložila okresnému súdu dôkazový materiál.
Okresný súd 26. augusta 2010 vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov
podania spočívajúcich v neúplnom označení odporkyne.
Sťažovateľka 30. augusta 2010 predložila ešte jednu kópiu už ňou 3. augusta 2010
predložených dôkazov a 22. septembra 2010 reagovala na výzvu okresného súdu
z 26. augusta 2010. Dňa 21. októbra 2010 sťažovateľka predložila ako dôkaz dátový nosič
kompletnou identifikáciou pohľadávok sťažovateľky, ktoré boli uplatnené návrhmi
na začatie občianskeho súdneho konania spracovanými v elektronickej forme a o ktorých
nebolo súdmi rozhodované.
Okresný súd uznesením z 28. októbra 2010 uložil odporkyni vyjadriť sa k návrhu
sťažovateľky a 4. augusta 2011 nariadil pojednávanie na 21. október 2011.
V období od 8. augusta 2011 do 18. októbra 2011 bol súdny spis predložený
predsedovi okresného súdu k sp. zn. Spr 2223/2011. Z tohto dôvodu nebolo včas
expedované predvolanie na pojednávanie nariadené na 21. október 2011, preto okresný súd
18. októbra 2011 nariadil pojednávanie na 9. december 2011, na ktoré predvolával
účastníkov konania 27. októbra 2011.
Odporkyňa sa 17. októbra 2011 vyjadrila k návrhu sťažovateľky.
Dňa 9. decembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľka založila
do súdneho spisu svoje vyjadrenia a stanoviská; po vyjadreniach právneho zástupcu
sťažovateľky a zástupcu odporkyne bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu
„oboznámenia sa so zloženými listinnými dôkazmi a podaniami N... N v lehote 10 dní doplní
do spisu špecifikáciu žalobného návrhu, ktorú preukazuje pripojeným CD nosičom, ktorý sa
súdu nepodarilo otvoriť s tým, že dodá nový bezchybný nosič vo dvoch kusoch, pričom jeden
priamo doručí O a predloží dôkaz o doručení odpovede OS Topoľčany z 27. 7. 2006 SPR
1107/06 a O v lehote 10 dní dvojmo doručí súdu vyjadrenie predsedníčky OS Topoľčany,
na ktoré poukazovala vo svojom vyjadrení.“.
Odporkyňa predložila okresným súdom požadované doklady 14. decembra 2011.
Dňa 20. decembra 2011 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na doplnenie
dokazovania, ako aj ďalší dátový nosič a 22. decembra 2011 podala svoje vyjadrenie
k otázke premlčania a k otázke konkretizácie nákladov a trov uplatňovaných ako súčasť
náhrady hmotnej škody.
Okresný súd 12. januára 2012 vyzval sťažovateľku na preukázanie jej majetkových
pomerov.
Odporkyňa 20. januára 2012 navrhla zložiť preddavok na trovy konania
sťažovateľkou podľa § 141a Občianskeho súdneho poriadku.
Následne okresný súd uznesením zo 14. februára 2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 27. februára 2012, uložil sťažovateľke povinnosť zložiť preddavok na trovy
konania, a keďže tak sťažovateľka neurobila, okresný súd uznesením zo 7. mája 2012
konanie z tohto dôvodu zastavil (§ 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Toto rozhodnutie sťažovateľka 31. mája 2012 napadla odvolaním, ktoré okresný súd
12. júna 2012 doručoval odporkyni, aby sa k nemu vyjadrila, a 3. júla 2012 bol súdny spis
predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o tomto opravnom prostriedku.
1. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 146/06). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý
v čl. 48 ods. 2 ústavy i čl. 6 ods. 1 dohovoru je pojem autonómny, ktorý možno vykladať
a aplikovať predovšetkým materiálne. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich
rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,
sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v konaní zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01,
Ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov vykonaných vo veci, postup okresného
súdu je poznačený ojedinelým prieťahom v trvaní 9 mesiacov (od 28. októbra 2010
do 4. augusta 2011). Inak je konanie plynulé a smerujúce k odstráneniu právnej neistoty
sťažovateľky, teda také, ktoré napĺňa účel základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postup okresného
súdu v napadnutom konaní sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Vychádzajúc z uvedených skutočností a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v napadnutom konaní po prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako
porušenie práv sťažovateľky zaručených v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto
ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
2. Okrem uvedeného ústavný súd v súvislosti so sťažovateľkou podanou sťažnosťou
na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu nad rámec poznamenáva, že ústavný súd
už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka konania
pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti
tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym
postupom alebo svojou nečinnosťou.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala ústavnému súdu sťažnosť
28. septembra 2011, t. j. ani nie dva mesiace potom, ako 1. augusta 2011 (podanie z 25. júla
2011) podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, takže z tohto
hľadiska sťažovateľka neposkytla okresnému súdu dostatočný časový priestor, aby
v dôsledku využitia sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi okresného súdu, ktorú
považuje ústavný súd za účinný právny prostriedok ochrany označených práv, sám
vo svojom postupe zjednal nápravu. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva stanovisko,
že sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu bola
v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľky iba formálnym úkonom.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní
okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako aj rozhodnutie o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie
porušenia práva alebo slobôd sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy), ústavný súd sa touto
časťou sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júla 2012