Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 567/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júla 2012 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť P. D., Bulharská republika, t. č. vo výkone trestu odňatia

slobody, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. R., K., vo veci namietaného porušenia čl. 17

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné práva P. D. na osobnú slobodu uvedené v , 2 a 5 Slovenskej

republiky, ako aj jeho právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -68 z 26. septembra

2011 z r u š u j e .

3. P. D. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 527,52 € (slovom

päťstodvadsaťsedem eur a päťdesiatdva centov), ktorú j e Krajský súd v Košiciach

p o v i n n ý vyplatiť jeho právnej zástupkyni advokátke JUDr. Ľ. R. do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti P. D. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

č. k. -17 z 15. decembra 2011 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť P. D.,

Bulharská republika, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia (ďalej len „“) a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní

vedenom Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže tak sťažovateľ podaním bez označenia

dátumu doručeným ústavnému súdu 1. februára 2012 a krajský súd vo vyjadrení

zo 16. januára 2012 vyslovili súhlas s tým, aby sa upustilo od ústneho pojednávania.

Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov konania

nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 3. marca 2011 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov

uvedených v ustanovení a , pričom väzba začala

plynúť 1. marca 2011 o 19.10 h. Dňa 31. augusta 2011 bol okresnému súdu doručený návrh

Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „prokurátor“) na predĺženie lehoty väzby. Dňa

2. septembra 2011 sťažovateľ prostredníctvom svojej obhajkyne zaslal okresnému súdu

žiadosť o prepustenie z väzby. O žiadosti sťažovateľa a návrhu prokurátora rozhodol

okresný súd (sudca pre prípravné konanie) uznesením sp. zn. z 9. septembra

2011 tak, že podľa ustanovenia predĺžil lehotu trvania väzby

sťažovateľa do 30. novembra 2011, pričom podľa ustanovenia § 79 ods. 3 Trestného

poriadku žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietol a podľa ustanovenia § 80

ods. 1 písm. b) písomný sľub sťažovateľa nahrádzajúci väzbu neprijal.

Zároveň vyslovil, že dôvody väzby sťažovateľa uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a)

a c) nepominuli. Uznesením krajského súdu sp. zn.

z 26. septembra 2011 bola sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu

zamietnutá. Uznesenie krajského súdu bolo doručené 5. októbra 2011.

Dňa 13. októbra 2011 po skončení vyšetrovania sa uskutočnilo preštudovanie

vyšetrovacieho spisu. Dňa 20. októbra 2011 sťažovateľ prostredníctvom svojej obhajkyne

zaslal žiadosť o preskúmanie postupu polície pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania.

V ten istý deň, t. j. 20. októbra 2011 prokurátor upovedomil obhajkyňu sťažovateľa

o podaní obžaloby na sťažovateľa.

Prokurátor návrhom na predĺženie lehoty väzby doručeným okresnému súdu

31. augusta 2011 požiadal o predĺženie lehoty väzby sťažovateľa do 30. novembra 2011

s tým, že v ďalšom priebehu vyšetrovania bude potrebné zabezpečiť výpis všetkých

odchádzajúcich a prichádzajúcich hovorov a textových správ špecifikovaných telefónnych

čísiel od 26. februára 2011 až doteraz s lokalizáciou, a to od mobilného operátora

spoločnosti T., s. r. o., ako aj zabezpečiť charakteristiku sťažovateľa z Ústavu na výkon

väzby K.

Sťažovateľ vo svojej žiadosti o prepustenie z väzby z 2. septembra 2011

argumentoval svojím osobným stavom a spôsobom vedenia prípravného konania s tým, že

je občanom Bulharskej republiky, kde má trvalý pobyt, riadne zamestnanie a rodinu

s maloletými deťmi, pričom posledný vyšetrovací úkon sa vykonal 8. júna 2011 a od toho

času vyšetrovanie stagnovalo.

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že je nutné predĺžiť lehotu väzby

sťažovateľa, pretože dôvody väzby podľa a

nepominuli a je daná potreba vykonať ďalšie vyšetrovacie úkony špecifikované v návrhu

prokurátora na predĺženie lehoty väzby. Sťažovateľ sa na adrese trvalého pobytu

nezdržiaval, je obava z vyhýbania sa trestnému stíhaniu a hrozí trest odňatia slobody

od 7 do 10 rokov. Je tiež preukázané, že bol usvedčený aj v Taliansku a je naďalej v pátraní

Interpolu. Krajský súd sa s názorom okresného súdu stotožnil a sťažnosť zamietol.

V skutočnosti zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že sa sťažovateľ na adrese trvalého

bydliska nezdržiaval. To isté sa vzťahuje na tvrdenie, že je v pátraní Interpolu. Už v rannom

štádiu prípravného konania bol vydaný pokyn prokurátora na zabezpečenie výpisov

odchádzajúcich a prichádzajúcich hovorov, v ktorom sa nachádza aj pokyn na zabezpečenie

výpisov od mobilného operátora spoločnosti T., s. r. o. V návrhu na predĺženie lehoty väzby

sa uvádza ako dôvod potreba zabezpečiť výpisy odchádzajúcich a prichádzajúcich hovorov,

pričom ide o identické telefónne číslo, ktoré sťažovateľ nemal možnosť využívať

od momentu svojho zadržania 1. marca 2011. Pokiaľ je predmetom vyšetrovania skutok,

ktorého sa mal dopustiť najneskôr 1. marca 2011 (po tomto dni už bol väzobne stíhaný),

potom zabezpečenie dôkazu výpisom prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov

od 26. februára 2011 až doteraz nemá nijakú relevanciu. Sťažovateľ si po skončení

oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania zabezpečil kópiu dôkazu, na ktorom trvali

orgány činné v trestnom konaní a ktorým prokurátor odôvodňoval svoj návrh na predĺženie

väzby. Mobilný operátor (T., s. r. o.) na základe príkazu Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 3. marca 2011 oznámil, že k mobilnému telefónu značky Nokia IMEI(...)

a telefónnym staniciam tam špecifikovaných čísiel neevidujú od 26. februára 2011 až

doteraz žiadnu telekomunikačnú prevádzku. List mobilného operátora je datovaný

28. marca 2011, pričom polícia list zaevidovala ako prijatý 27. septembra 2011. V spise

polície sp. zn. ČVS: ORP-495/5-OJP-KE-2011 bolo proti sťažovateľovi vznesené obvinenie

za skutok, ktorý mal byť spáchaný 1. marca 2011 okolo 19.00 h. Táto trestná vec bola

spojená na spoločné konanie s inými trestnými vecami sťažovateľa uznesením polície

z 12. mája 2011 a odvtedy je vedená pod sp. zn. ČVS: ORP-495/6-OJP-KE-2011.

Je nelogické a absurdné, že v septembri orgány činné v trestnom konaní požadovali

zabezpečiť informácie od mobilného operátora, hoci tento príkaz súdu vybavil už 28. marca

2011. Z tohto dôvodu sťažovateľ požadoval zabezpečiť obálku a podacie číslo, pod ktorým

bola zásielka od mobilného operátora s dátumom 28. marec 2011 doručená polícii, lebo

tento dôkaz by vyvrátil pochybnosti o zákonnom spôsobe podania návrhu na predĺženie

lehoty väzby. Návrh sťažovateľa na doplnenie vyšetrovania bol zamietnutý z dôvodu, že

smerodajná je prijímacia pečiatka polície s dátumom prijatia písomnosti.

Dňa 13. októbra 2011 sa po skončení vyšetrovania uskutočnilo preštudovanie

vyšetrovacieho spisu. Sťažovateľ 20. októbra 2011 požiadal o preskúmanie postupu polície

pri tomto úkone. Sťažovateľ totiž predniesol návrhy na doplnenie vyšetrovania, ktoré však

boli zamietnuté na základe nedostatočných a nelogických dôvodov. Sťažovateľ požadoval aj

možnosť prehrania DVD záznamov, ktoré sú ako dôkazy súčasťou vyšetrovacieho spisu, ale

ani to mu nebolo umožnené. Pritom ide o súčasť sťažovateľovho základného práva

na obhajobu podľa .

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil jednak porušenie

, a , ako aj a dohovoru postupom a uzneseniami

v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. a krajským súdom pod

sp. zn. , ako aj porušenie a a 3 , ale tiež

dohovoru v konaní vedenom políciou pod sp. zn. ČVS: ORP-495/6-OEK-KE-2011 s tým,

aby boli uznesenia okresného súdu z 9. septembra 2011 a krajského súdu z 26. septembra

2011 zrušené, a zároveň, aby bol sťažovateľ prepustený z väzby. Požaduje napokon náhradu

trov právneho zastúpenia vo výške 261,82 €.

Z doplňujúceho podania sťažovateľa bez označenia dátumu doručeného ústavnému

súdu 24. novembra 2011 vyplýva, že obhajkyni sťažovateľa bol 16. novembra 2011

doručený prípis prokurátora sp. zn. z 11. novembra 2011, v ktorom tento

vyslovil názor, že „spôsob doručovania správ a vyjadrení iných orgánov v rámci súčinnosti

nie je predmetom dokazovania ako takého a doklady svedčiace o ich doručení sa

nezakladajú do originálu vyšetrovacieho spisu, ale iba do konceptu“. Sťažovateľ sa totiž aj

u prokurátora domáhal objasnenia, ako je možné, že odpoveď mobilného operátora

datovaná 28. marca 2011 mala byť údajne polícii doručená až 27. septembra 2011.

Sťažovateľ si až pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania všimol, že medzi časom

vystavenia správy mobilného operátora a časom jej prijatia je doba 5 mesiacov, čo sa

z logického hľadiska javí ako nemožné.

Z vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. 1 Spr zo 16. januára 2012

doručeného ústavnému súdu 18. januára 2012 vyplýva, že sťažnosť považuje za nedôvodnú.

Podľa jeho názoru krajský súd jasne a zrozumiteľne uviedol dôvody väzby sťažovateľa, ako

aj skutkové zistenia, z ktorých pri ich ustálení vychádzal. Obťažnosť predmetnej trestnej

veci odôvodnil potrebou vypracovania znaleckého posudku z odboru antropológie –

somatoskopie, ktorý bol vypracovaný 24. augusta 2011. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na to,

že v návrhu na predĺženie väzby v prípravnom konaní je uvedený ako dôvod potreba

zabezpečiť výpisy odchádzajúcich hovorov, pričom ide o identické telefónne čísla, ktoré

sťažovateľ nemal možnosť využívať od svojho zadržania, treba uviesť, že tieto telefónne

čísla nepatrili sťažovateľovi, pretože práve z týchto telefónnych čísiel sa uskutočňovali

hovory sťažovateľovi. Táto skutočnosť vyplýva z príkazu sudcu pre prípravné konanie.

Práve preto krajský súd v uznesení uviedol, že zabezpečenie tohto dôkazu môže prispieť aj

k rozšíreniu obvinenia (vrátane spolupáchateľov). Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že je nelogické

a absurdné, aby vyšetrovateľ v septembri 2011 požadoval zabezpečiť informácie

od mobilného operátora, hoci tento príkaz súdu vybavil už 28. marca 2011, uvedené

tvrdenie nezodpovedá stavu veci, keďže žiadaná informácia bola vyšetrovateľovi zaslaná

podľa odtlačku pečiatky na tejto listine 27. septembra 2011. Odhliadnuc od uvedeného treba

tiež uviesť, že všeobecný súd nevykonáva vo vzťahu k činnosti a rozhodovaniu

vyšetrovateľa či prokurátora v prípravnom konaní dozor a nedisponuje ani účinnými

zákonnými prostriedkami, prostredníctvom ktorých by mohol zistiť, či v danom štádiu

trestného stíhania už boli určité dôkazy obstarané, pokiaľ tieto nie sú súčasťou predloženého

spisového materiálu. Okresný súd vychádzal z predpokladu, že prokurátor k svojmu návrhu,

na základe ktorého mal okresný súd v prípravnom konaní rozhodnúť o väzbe obvineného,

pripojil celý dovtedy získaný spisový materiál tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 72 ods. 4

.

Z repliky sťažovateľa bez označenia dátumu doručenej ústavnému súdu 1. februára

2012 vyplýva, že sťažovateľ so závermi krajského súdu nesúhlasí. Potreba zabezpečiť

charakteristiku obvineného nemôže požívať status náročnosti dokazovania. To isté sa

vzťahuje aj na správu od mobilného operátora, keďže táto bola vypracovaná ešte 28. marca

2011. Nemožno akceptovať názor, podľa ktorého treba za moment doručenia správy

mobilného operátora považovať 27. september 2011 v súlade s odtlačkom dátumovej

pečiatky, a to vzhľadom na päťmesačný rozdiel medzi týmto dátumom a dátumom

vystavenia správy.

II.

Z príkazu na zistenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke sp. zn.

vydaného Okresným súdom Košice I 3. marca 2011 vyplýva inter alia

povinnosť pre spoločnosť T., s. r. o., dať polícii výpisy všetkých odchádzajúcich

a prichádzajúcich hovorov a SMS správ z telefónnych čísiel +3598(...), +3598(...)

a +3598(...), z ktorých boli realizované hovory sťažovateľa na mobilný telefón značky

Nokia IMEI(...) v dobe od zaznamenania na území Slovenskej republiky až do súčasnosti,

najmenej však od 26. februára 2011 doteraz s lokalizáciou, ako aj výpis všetkých

odchádzajúcich a prichádzajúcich hovorov a SMS správ z mobilného telefónu značky Nokia

IMEI(...), ktorý užíval sťažovateľ, a to v dobe od jeho zaznamenania na území Slovenskej

republiky až do súčasnosti, najmenej však od 26. februára 2011 doteraz s lokalizáciou.

Z listu spoločnosti T., s. r. o., sp. zn. z 28. marca 2011 adresovaného polícii

k sp. zn. ORP-495/5-OJP-KE-2010 vyplýva, že na základe súdneho príkazu Okresného súdu

Košice I sp. zn. z 3. marca 2011 oznamuje, že k mobilnému telefónu značky

Nokia IMEI(...) a k telefónnym staniciam s číslami +3598(...), +3598(...) a +3598(...) nie je

od 26. februára 2011 až doteraz evidovaná žiadna telekomunikačná prevádzka. Na liste je

dátumová pečiatka polície s dátumom prijatia listu 27. septembra 2011.

Z prípisu T., s. r. o., sp. zn. z 12. decembra 2011 doručeného ústavnému

súdu (na základe žiadosti ústavného súdu o súčinnosť zo 6. decembra 2011) 15. decembra

2011 vyplýva, že list mobilného operátora z 28. marca 2011 adresovaný polícii súvisiaci

s poskytnutím súčinnosti na základe súdneho príkazu Okresného súdu Košice I bol zaslaný

polícii (na adresu Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor justičnej polície,

Rampová 7, Košice, sp. zn. ORP-495/5-OJP-KE-2010) ako doporučená zásielka Slovenskej

pošty 30. marca 2011. Zásielka bola vedená pod podacím číslom RR 26276032. Pripojená

kópia podacieho hárku, na ktorom je odtlačok pečiatky č. 12 Pošty B. z 30. marca 2011,

uvedené údaje potvrdzuje.

Z prípisu Slovenskej pošty, Pošta K., sp. zn. 256/ORP-OD/2012 z 19. januára 2012

doručeného ústavnému súdu (na základe žiadosti ústavného súdu o súčinnosť z 12. januára

2012) 25. januára 2012 vyplýva, že zásielku s podacím číslom 26 276 032 podanú na

Pošte B. dňa 30. marca 2011 pre adresáta Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad

justičnej a kriminálnej polície, odbor kriminálnej polície, Rampová 7, Košice, prevzal

splnomocnenec oprávneného prijímateľa 4. apríla 2011.

Pripojená kópia úhrnného dodacieho lístku, na ktorom je odtlačok pečiatky číslo 20

Pošty K. zo 4. apríla 2011, uvedené údaje potvrdzuje.

Z návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby č. k. -35 z 31. augusta

2011 doručeného okresnému súdu toho istého dňa vyplýva, že sa požaduje predĺženie väzby

sťažovateľa do 30. novembra 2011, keďže v ďalšom priebehu vyšetrovania je potrebné

zabezpečiť od spoločnosti T., s. r. o., jednak výpis všetkých odchádzajúcich

a prichádzajúcich hovorov a SMS správ z telefónnych čísiel +3598(..), +3598(...)

a +3598(...), z ktorých boli realizované hovory sťažovateľa na mobilný telefón Nokia

IMEI(...) od 26. februára 2011 až doteraz s lokalizáciou, ale tiež výpis všetkých

odchádzajúcich a prichádzajúcich hovorov a SMS správ z mobilného telefónu značky Nokia

IMEI(...), ktorý užíval sťažovateľ v dobe od jeho zaznamenania na území Slovenskej

republiky až doteraz, najmenej však od 26. februára 2011 doteraz s lokalizáciou. Napokon

treba zabezpečiť charakteristiku sťažovateľa z Ústavu na výkon väzby K.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -68 z 26. septembra 2011 vyplýva, že

ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 9. septembra 2011. Sťažovateľovi bolo 1. marca 2011 vznesené obvinenie

zo zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov

podľa pre skutok, ktorého sa mal dopustiť 1. marca 2011

v čase okolo 19.00 h v O. v K. tým, že pri platbe za tovar použil ako pravú falšovanú 200-

eurovú bankovku. Následne 28. marca 2011, 29. marca 2011, 30. marca 2011, 21. apríla

2011 a 29. apríla 2011 mu boli vznesené ďalšie obvinenia pre obdobné skutky, ktoré mal

spáchať tiež 1. marca 2011 rovnakým spôsobom v rôznych časoch na iných miestach v K.

Všetky konania vedené proti sťažovateľovi boli spojené na spoločné konanie vedené pod

sp. zn. ČVS: ORP-495/6-OEK-KE-2011. Podľa upovedomenia prokurátora z 3. júna 2011

treba konanie sťažovateľa kvalifikovať aj ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221

ods. 1 . Sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu podal jednak sťažovateľ

sám, pričom dvomi podaniami sťažnosť aj odôvodnil, no okrem toho dôvody sťažnosti

doplnil aj prostredníctvom svojej obhajkyne. Podľa jeho názoru nie sú dané dôvody ani

preventívnej, ani útekovej väzby a v spise sa nenachádza žiadny dôkaz preukazujúci, že by

bol v pátraní Interpolu. Skutočnosť, že je bulharským občanom, je irelevantná, lebo nemôže

byť sama osebe pripisovaná na jeho ťarchu. Z odôvodnenia uznesenia nevyplývajú žiadne

konkrétne skutočnosti, ktoré by dávali presné, jasné a zrozumiteľné odôvodnenie predĺženia

lehoty väzby. Pokiaľ sa v návrhu na predĺženie lehoty väzby poukazuje na potrebu

zabezpečiť výpisy odchádzajúcich a prichádzajúcich telefonických hovorov, ide o identické

telefónne číslo, ktoré nemal možnosť využívať od momentu zadržania, teda od 1. marca

2011. Po tomto dni už bol väzobne stíhaný, a preto zabezpečenie výpisov od 26. februára

2011 doteraz nemá pre vyšetrovanie veci relevanciu. Podľa názoru krajského súdu dôvody

väzby podľa a naďalej pretrvávajú. Čo sa týka

dôvodov väzby, treba poukázať na to, že sťažovateľ nemá na území Slovenskej republiky

stále bydlisko. Táto skutočnosť sama osebe nezakladá dôvod väzby, avšak za relevantné

nemožno považovať vzhľadom na charakter trestnej činnosti a osobu sťažovateľa jeho

tvrdenie, podľa ktorého má stály pobyt v Bulharsku. Zo spisu totiž vyplýva, že sťažovateľ

sa pohybuje po rôznych štátoch Európskej únie, mimo svojho bydliska, a preto jeho

prepustením na slobodu by bolo do značnej miery sťažené vyšetrovanie tak závažnej

trestnej činnosti. V prípade uznania viny sťažovateľovi hrozí vysoký trest odňatia slobody

vo výmere od 7 do 10 rokov, čo spolu s podozrením, že sa mal dopustiť žalovaného

trestného činu v jeden deň na niekoľkých miestach v K., ako aj so skutočnosťou, že už mal

byť za obdobný trestný čin odsúdený v Taliansku, taktiež zakladá dôvod väzby podľa § 71

ods. 1 písm. a) . Vo vzťahu k dôvodu väzby podľa

obava z pokračovania v páchaní trestnej činnosti vyplýva

zo skutočnosti, že sťažovateľ už bol v inom štáte za obdobný trestný čin odsúdený, ale aj

z toho, že sa mal v jeden deň dopustiť obdobného konania opakovane na rôznych miestach

na území K. Konkrétne, sťažovateľ v Taliansku v meste P. v marci 2007 sa spolu s ďalšou

osobou pokúšal v nákupnom centre platiť falošnou bankovkou v nominálnej hodnote 200

eur, pričom mu bolo zabavených 71 kusov takýchto bankoviek. Za to bol odsúdený na 1 rok

a 6 mesiacov odňatia slobody s tým, že výkon trestu mu bol následne odložený. Hoci toto

odsúdenie sťažovateľa v inom štáte nemá vplyv na prípadné ukladanie trestu na území

Slovenskej republiky, má však svoj význam z hľadiska hodnotenia jeho osoby pre účely

väzobného stíhania. Zabezpečenie dôkazov, na ktoré poukázal prokurátor v návrhu

na predĺženie lehoty trvania väzby, tak vzhľadom na charakter a náročnosť môže prispieť

prípadne k rozšíreniu obvinenia.

Z uznesenia okresného súdu č. k. -345 z 31. októbra 2011 vyplýva, že

podľa bol sťažovateľ ponechaný vo väzbe s tým, že

dôvody väzby podľa a naďalej trvajú. Okresný

súd takto rozhodol potom, ako na sťažovateľa bola podaná obžaloba.

Z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 24. novembra 2011 vyplýva, že

ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-345 z 31. októbra 2011.

Podľa zistenia ústavného súdu na hlavnom pojednávaní okresného súdu konanom

5. apríla 2012 bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok. Odvolanie sťažovateľa proti rozsudku

krajský súd 28. júna 2012 zamietol a od uvedeného dňa je sťažovateľ vo výkone trestu

odňatia slobody.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa prvej vety nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 prvej vety dohovoru každý, kto je zatknutý alebo pozbavený

slobody v súlade s ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený

pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má

právo, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas

konania.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má

právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti

pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Rozhodujúcim argumentom sťažovateľa je, že prokurátor požiadal o predĺženie

väzby v prípravnom konaní jednak pre potrebu zabezpečiť od mobilného operátora výpis

všetkých odchádzajúcich a prichádzajúcich hovorov z označených telefónnych čísiel, resp.

z označeného mobilného telefónu, ale tiež kvôli zabezpečeniu charakteristiky sťažovateľa,

a to aj napriek tomu, že mobilný operátor takúto správu v súlade so súdnym príkazom vydal

ešte 28. marca 2011. Preto predĺženie väzby, o ktorom okresný súd a krajský súd rozhodli,

bolo v skutočnosti v rozpore so zákonom.

Podľa názoru krajského súdu v danej súvislosti je rozhodujúce, že správa mobilného

operátora bola polícii doručená podľa odtlačku dátumovej pečiatky až 27. septembra 2011.

Táto správa preto v čase rozhodovania všeobecných súdov nebola súčasťou spisu

predloženého prokurátorom spolu s jeho návrhom na predĺženie väzby.

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy,

ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký

trest,

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť

objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa tretej vety o väzbe koná a rozhoduje súd

a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri

vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný.

Podľa k návrhu na vzatie obvineného do väzby, ako

aj k ďalším návrhom prokurátora, na ktorých základe sa má v prípravnom konaní rozhodnúť

o väzbe, treba vždy pripojiť originál alebo orgánom činným v trestnom konaní overený

rovnopis celého dosiaľ získaného spisového materiálu s očíslovanými listami a s prehľadom

obsahu spisu. Predloženie spisu príslušnému orgánu nesmie byť prekážkou pre plynulé

konanie vo veci.

Podľa druhej vety predĺžiť lehotu väzby možno len

vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obťažnosť veci

alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného

na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného

konania.

Každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade

s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec

pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom , ktorým je ochrana

jednotlivca proti svojvôli (, ale aj , , ).

Z uvedenej zásady vyplýva, že porušenie zákona v prípade rozhodovania o väzbe

zakladá zároveň aj porušenie , 2 a 5 , resp. dohovoru.

Skutočnosť, že dôvody väzby existovali po celú dobu jej trvania, sama osebe nestačí

na záver, že obvinený bol súdený v primeranej lehote, ak väzba trvala neprimerane dlho.

Primeranosť lehoty sa tu posudzuje podľa rovnakých kritérií ako primeranosť dĺžky konania

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. podľa povahy veci, správania strán a správania orgánu

štátu. Primeranosť lehoty sa pritom posudzuje prísnejšie ako v prípade čl. 6 ods. 1 dohovoru

a vyžaduje sa, aby všeobecné súdy postupovali vo väzobných veciach s „osobitným

urýchlením“ (Tomasi c. Francúzsko z 27. augusta 1992, § 84, Abdoella c. Holandsko

z 25. novembra 1992, § 24).

Z citovaného ustanovenia sú zrejmé podmienky,

za splnenia ktorých obvinený môže byť vzatý do väzby. Je teda nevyhnutné, aby zistené

skutočnosti nasvedčovali tomu, že inkriminovaný skutok bol spáchaný, má znaky trestného

činu, sú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal obvinený, a z konania obvineného alebo

ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava z úteku, resp. skrývania sa,

kolúzie alebo pokračovania v trestnej činnosti.

V prípade rozhodovania súdu o predĺžení lehoty väzby v prípravnom konaní

v zmysle druhej vety navyše (popri podmienkach

vyplývajúcich z ustanovenia ) musia byť ešte kumulatívne

splnené ďalšie podmienky, podľa ktorých 1. nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných

závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a 2. prepustením obvineného na slobodu hrozí,

že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.

Napokon, ako to vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri už

citované rozhodnutia Tomasi c. Francúzsko a Abdoella c. Holandsko), pri rozhodovaní

o väzbe treba skúmať aj to, či vyšetrovanie trestnej veci prebieha s osobitnou

starostlivosťou a urýchlením.

Možno konštatovať, že splnenie podmienok väzby vyplývajúcich z ustanovenia § 71

ods. 1 je v uznesení krajského súdu obšírnym spôsobom a presvedčivo

zdôvodnené. Túto časť odôvodnenia uznesenia krajského súdu nemožno v nijakom prípade

považovať ani za arbitrárnu, ale ani za zjavne neodôvodnenú. Krajský súd tu v dostatočnom

rozsahu splnil svoju prieskumnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 72 ods. 2 tretej

vety .

Odlišná je situácia vo vzťahu k ustanoveniu § 76 ods. 3 druhej vety Trestného

poriadku, teda v súvislosti s posúdením otázky, či bolo alebo nebolo možné pre obťažnosť

veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť v pôvodnej sedemmesačnej

lehote, ako aj v súvislosti s povinnosťou viesť vyšetrovanie s osobitnou starostlivosťou

a urýchlením.

Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým zo skutkového hľadiska

konštatovať, že tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého polícia v čase podania návrhu

na predĺženie väzby mala správu mobilného operátora už dávno k dispozícii, bolo v plnom

rozsahu zisteniami ústavného súdu preukázané. Mobilný operátor totiž svoju správu

z 28. marca 2011 odovzdal na doporučenú poštovú prepravu 30. marca 2011 a polícia

poštovú zásielku obsahujúcu správu mobilného operátora prevzala prostredníctvom

splnomocnenca ešte 4. apríla 2011. Možno preto zo skutkového hľadiska ustáliť, že pokiaľ

sa návrh prokurátora na predĺženie väzby v prípravnom konaní opieral inter alia o potrebu

vyžiadať si od mobilného operátora výpis odchádzajúcich a prichádzajúcich hovorov a SMS

správ z označených telefónnych čísiel a z označeného mobilného telefónu, bol v tomto

smere duplicitný a nadbytočný, pretože požadované informácie už mobilný operátor pred

niekoľkými mesiacmi polícii poskytol.

Z dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, možno ustáliť, že polícia v súvislosti

s návrhom na predĺženie väzby v prípravnom konaní nepredložila prokurátorovi (a ten

následne okresnému súdu) celý dovtedy získaný spisový materiál, pretože v predloženom

spisovom materiáli sa nenachádzala správa mobilného operátora z 28. marca 2011, hoci

bola polícii doručená ešte 4. apríla 2011. Pritom je rozhodujúce, že prokurátor navrhol

predĺžiť lehotu väzby v prípravnom konaní (ktorá mala uplynúť 1. októbra 2011)

do 30. novembra 2011 (teda o ďalšie dva mesiace) jednak pre potrebu zadovážiť

charakteristiku sťažovateľa z ústavu na výkon väzby, ale najmä preto, aby sa zadovážila

v skutočnosti už existujúca správa od mobilného operátora. Inými slovami, ustanoveniu

sa priečiaci postup polície v konečnom dôsledku umožnil, že

okresný súd a krajský súd (ktoré o existencii správy mobilného operátora zrejme nevedeli)

návrhu prokurátora na predĺženie väzby v prípravnom konaní v plnom rozsahu vyhoveli

s výslovným poukazom na potrebu zadovážiť túto správu. Na doplnenie treba dodať, že

po rozhodnutí krajského súdu, ktorý predĺženie väzby v prípravnom konaní odobril,

k novému vyžiadaniu správy od mobilného operátora už nedošlo, pretože zrejme hneď

potom bola do spisu založená správa z 28. marca 2011, ktorá podľa dátumovej pečiatky

mala byť polícii doručená 27. septembra 2011, teda v deň nasledujúci po dni, keď krajský

súd o veci rozhodol.

Postup polície v prípravnom konaní, ktorá nepredloží prokurátorovi, resp.

všeobecnému súdu celý získaný spisový materiál v súvislosti s rozhodovaním o väzbe,

v dôsledku čoho všeobecné súdy rozhodnú o väzbe bez znalosti všetkých rozhodujúcich

skutočností, nemožno považovať za konanie, ktoré by bolo v súlade s konaním

ustanoveným zákonom. Znamená to zároveň porušenie základného práva na osobnú

slobodu podľa , 2 a 5 , resp. práva na slobodu podľa

dohovoru.

V uvedenej súvislosti treba ešte podotknúť, že o neúplnosti predloženého spisového

materiálu celkom zrejme nevedel ani sťažovateľ, resp. jeho obhajkyňa, pretože rozhodujúce

skutočnosti zistili až po skončení vyšetrovania v rámci preštudovania vyšetrovacieho spisu

13. októbra 2011, teda už po rozhodnutí krajského súdu, ku ktorému došlo ešte

26. septembra 2011. Z tohto dôvodu ani nebolo možné, aby v rámci konania a rozhodovania

o návrhu prokurátora na predĺženie väzby v prípravnom konaní uvedený nedostatok

namietali (napr. v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o predĺžení väzby). Naproti

tomu však na adresu okresného súdu a krajského súdu možno konštatovať, že

z predloženého spisového materiálu museli mať vedomosť o tom, že ešte v marci 2011 bol

mobilný operátor vyzvaný správu podať, pričom v predloženom spise sa správa mobilného

operátora nenachádzala a zo spisu nevyplývala urgencia správy, ale ani akékoľvek

vysvetlenie, prečo ani po niekoľkých mesiacoch nebola správa k dispozícii. Uvedené

skutočnosti mali vyvolať u všeobecných súdov prinajmenšom závažné pochybnosti o tom,

či sa vo veci koná s osobitnou starostlivosťou a urýchlením, ako sa to vo väzobnej veci

vyžaduje.

Popri porušení ustanovenia ani z vecného hľadiska

( druhá veta ) nie je možné považovať rozhodnutie

o predĺžení väzby za akceptovateľné. Ako to vyplýva z už uvedeného, dôvod predĺženia

väzby spočívajúci v potrebe zadovážiť správu od mobilného operátora v skutočnosti

neexistoval. Zadováženie charakteristiky sťažovateľa z ústavu na výkon väzby si predĺženie

väzby nevyžaduje, keďže z časového hľadiska ide o celkom nenáročný úkon.

S prihliadnutím na uvedené rozhodujúce skutočnosti treba uznesenie krajského súdu

považovať za nezákonné, a preto aj priečiace sa , 2 a 5 , ako aj

a 4 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). Hoci krajský súd o existencii správy mobilného

operátora nevedel a subjektívne v tejto súvislosti nepochybil, z objektívneho hľadiska nesie

napriek tomu zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľa. Krajskému súdu

však možno pričítať aj subjektívne pochybenie v tom, že sa v uvedených súvislostiach

nezaoberal dostatočne otázkou, či vyšetrovanie prebieha s osobitnou starostlivosťou

a urýchlením.

Vzhľadom na uvedený záver už nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami

sťažovateľa.

Keďže ústavný súd rozhodol o porušení práv sťažovateľa uznesením krajského súdu

č. k. -68 z 26. septembra 2011, podľa a podľa

ods. 2 toto uznesenie zrušil (bod 2 výroku nálezu).

Sťažovateľ nežiadal, aby ústavný súd po zrušení uznesenia krajského súdu vrátil vec

okresnému súdu na ďalšie konanie, preto ústavný súd o vrátení veci nerozhodoval, pričom

treba poznamenať, že vrátiť vec na ďalšie konanie by v danom prípade ani neprichádzalo

do úvahy.

O väzbe rozhoduje všeobecný súd vždy s účinkami pro futuro. Nie je teda možné

rozhodovať o väzbe so spätnou účinnosťou (mutatis mutandis , ).

Jurisdikcia sudcu pre prípravné konanie sa končí momentom podania obžaloby,

čo zároveň znamená, že rozhodovanie o dôvodnosti väzby prináleží po podaní obžaloby

sudcovi (sudcom) a súdu konajúcemu a rozhodujúcemu o merite veci ().

Keďže na sťažovateľa bola podaná obžaloba, nie je už možné o predĺžení väzby

v prípravnom konaní rozhodovať. Išlo by totiž o rozhodovanie o väzbe s účinkami

do minulosti. Okrem toho jurisdikcia sudcu pre prípravné konanie sa podaním obžaloby

skončila. O väzbe sťažovateľa môže teraz rozhodovať iba súd, ktorý koná o merite veci.

Sťažovateľ ďalej požadoval, aby ho ústavný súd prepustil z väzby.

Vzhľadom na to, že rozhodnutím krajského súdu o odvolaní z 28. júna 2012 sa väzba

sťažovateľa už skončila (nastúpil uvedeného dňa do výkonu trestu odňatia slobody), stala sa

jeho požiadavka z pohľadu ústavného súdu bezpredmetnou, a preto sťažnosti v tejto časti

nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Ústavný súd poznamenáva, že o prípadnom priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia za utrpenú nemateriálnu ujmu nemohol rozhodovať, keďže sťažovateľ

takúto požiadavku neuplatnil.

Z titulu náhrady trov právneho zastúpenia advokátkou priznal ústavný súd

úspešnému sťažovateľovi čiastku 527,52 €, a to za tri úkony právnych služieb v roku 2011

(prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť, doplnenie sťažnosti) po 123,50 €, za jeden úkon

právnych služieb v roku 2012 (replika na vyjadrenie predsedu krajského súdu) vo výške

127,16 €, ako aj režijný paušál 3 x po 7,41 € a 1 x 7,63 €. Krajský súd je povinný trovy

zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2012