Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 269/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť SHR – Ing. Ľ. V., S., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.

2 postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 20. decembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť SHR – Ing. Ľ. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára

2012 doručená sťažnosť SHR – Ing. Ľ. V., S. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v postupom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 20. decembra 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

Okresný súd Svidník (ďalej len „okresný súd“) rozhodoval o návrhu V., a. s., K. (ďalej len

„navrhovateľka“), na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa sťažovateľke uložila

povinnosť zdržať sa konania, ktoré by bránilo navrhovateľke vo vykonávaní stavebných

prác na výstavbe verejného vodovodu podľa právoplatného rozhodnutia Krajského úradu v

Prešove, odbor životného prostredia, č. 98/01004-Š z 15. decembra 1998 (ďalej len

„stavebné povolenie“). Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že sťažovateľka ako

nájomníčka pozemkov, na ktorých mala byť predmetná stavba realizovaná, bránila vstupu

na tieto pozemky aj napriek skutočnosti, že navrhovateľka zabezpečila súhlasné stanovisko

väčšiny ich vlastníkov. Okresný súd uznesením č. k. -174 z 3. októbra 2011

návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel a súčasne navrhovateľke uložil, aby sa v

lehote 60 dní domáhala svojich práv podaním žaloby vo veci samej.

Sťažovateľka však podala proti označenému uzneseniu okresného súdu riadne a včas

odvolanie – riadny opravný prostriedok, ktorý odôvodnila okrem iného najmä tým, že zo

strany navrhovateľky nebola dodržaná podmienka uložená stavebným povolením

spočívajúca v povinnosti vopred prerokovať a uzavrieť dohodu o vstupe na pozemky s ich

užívateľmi na účely realizácie stavebných prác.

Následne sťažovateľka ďalším podaním doručeným krajskému súdu už po uplynutí

zákonnej lehoty na podanie odvolania oznámila, že vo výrokovej časti uznesenia okresného

súdu sú zahrnuté aj pozemky, ktoré neužíva ona, ale tieto na základe v prílohe predloženej

nájomnej zmluvy č. 2008 z 12. mája 2008, resp. zmluvy o podnájme (ďalej len „zmluva

o podnájme“) uzavretej s ňou ako nájomkyňou užíva M. V. (ďalej len „syn sťažovateľky“)

ako podnájomník, a aj z tohto dôvodu namietala zmätočnosť odvolaním napadnutého

uznesenia.

Krajský súd v zmysle ustanovenia

(ďalej aj „OSP“) bez nariadenia pojednávania rozhodol o odvolaní sťažovateľky uznesením

sp. zn. z 20. decembra 2011 tak, že uznesenie okresného súdu č. k.

-174 z 3. októbra 2011 ako vecne správne potvrdil. Označené uznesenia

nadobudli právoplatnosť 19. januára 2012.

Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodňuje okrem iného najmä takto:

„... Navrhovateľ realizoval výstavbu vodovodu cez pozemky v užívaní odporkyne

a bez akéhokoľvek súhlasu a jednania s ňou vstupoval arogantným spôsobom na pozemky

v jej užívaní, čím porušil rozhodnutie Krajského úradu 98/01004- S zo dňa 15. 12. 1998,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. 2. 1999, kde porušil bod 4 z tohto Rozhodnutia. Okrem

iného navrhovateľ vstúpil aj na pozemky syna odporkyne M. V., ktorý má tieto pozemky v

užívaní a navrhovateľ zaviedol súd a zahrnul do predbežného opatrenia aj tieto pozemky,

ktoré užíva syn odporkyne M. V. od 12. 5. 2008 o čom svedčí aj Nájomná zmluva z

uvedeného roku medzi SHR - Ing. Ľ. V. a M. V. ml. a Deklarácia pozemkov pre PPA, mapa

daných pozemkov (číslo parcely... v trase vedenia vodovou). V liste 2. 8. 2011 menovaný M.

V. vyzval navrhovateľa, aby nevstúpil na pozemky, kým nedôjde k dohode. Dňa 20. 10. 2011

navrhovateľ zaslal list kde žiada predložiť podmienky vstupu s kópiou nájomnej zmluvy.

Navrhovateľ nepočkal na odpoveď a znova svojvoľne arogantným spôsobom vstupoval bez

dohody na uvedené pozemky. Dňa 9. 11. 2011 opäť bol zaslaný list, kde vyzýva menovaný

M. V., aby navrhovateľ nevykonával práce, nakoľko vznikajú škody na pozemkoch a je

ochotný rokovať, tieto pozemky boli zahrnuté do predbežného opatrenia, no M. V. nebol

účastníkom konania. Navrhovateľ dňa 5. 12. 2011 v ranných hodinách o 5:00 hod. opäť

vstúpil na pozemky za prítomnosti S. K., ktorý ohrozovali celú rodinu na zdraví.

Zo strany súdu boli urobené aj prieťahy v konaní, nespravodlivý proces, dátumy sa

rozchádzajú ako aj lehoty na vyjadrenia. Aj napriek tomu, že navrhovateľ bol úspešný a súd

mu vyhovel pri vydaní predbežného opatrenia stále sa mal možnosť vyjadriť k danej veci.

Táto sťažnosť sa opiera hlavne o spôsobenú škodu odporkyni na pozemkoch, ktoré má

riadne v užívaní, kde sa nachádzajú biotopy a ekologické hospodárenie, úrode, došlo

k znemožneniu a obmedzeniu na podnikaní odporkyne, zásahom do jej osobnej slobody,

narušením vážnosti, ako bývalej starostky u občanov obce, došlo k závažnému ublíženiu na

zdraví nielen odporkyne ale aj jej rodiny, syna, dcéry a manžela. Je zrejme, že súd neskúmal

skutočnosti a vážnosť veci a stále dal za pravdu navrhovateľovi, ako dominantnej

spoločnosti, ktorá sa domnievame, že protiprávne zasahovala a pošľapávala užívateľské

a vlastnícke práva oprávnených subjektov, čo je v rozpore s ústavnými právami

oprávnených užívateľov.“

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vyvodil, že sťažovateľka sa sťažnosťou podanou

ústavnému súdu v podstate domáha, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej

základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v a jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

označeným postupom a rozhodnutím krajského súdu, a súčasne žiada „... zrušiť

uznesenie Krajského súdu prešov pod č. zo dňa 20. 12. 2011 a vec vrátiť na

ďalšie konanie, priznať sťažovateľke za poškodenie práv a zákonov platných v SR

odškodnenie vo výške 20 000 €“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v a základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. decembra 2011.

1. K porušeniu základného práva na spravodlivé súdne konanie postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. decembra 2011

malo podľa tvrdenia sťažovateľky dôjsť tým, že návrhu na vydanie predbežného opatrenia

bolo vyhovené napriek nesplneniu podmienky uloženej stavebným povolením, ktorá

spočívala v povinnosti navrhovateľky na účely realizácie stavebných prác vopred

prerokovať a uzavrieť so sťažovateľkou ako užívateľkou (nájomkyňou) dohodu o vstupe na

pozemky, ako aj tým, že predbežné opatrenie (výroková časť uznesenia okresného súdu)

zahŕňa aj pozemky, ktoré na základe zmluvy o podnájme neužíva sťažovateľka, ale syn

sťažovateľky, pričom tento ani nebol účastníkom konania o jeho vydanie.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách (, mutatis mutandis ,

, , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

Krajský súd v uznesení sp. zn. z 20. decembra 2011 sa s odvolacími

námietkami sťažovateľky, na ktorých je okrem iného založená aj táto sťažnosť, vysporiadal

takto:

„... V danom prípade navrhovateľ potrebu dočasnej úpravy právnych pomerov

osvedčil tak, ako to správne konštatuje aj súd prvého stupňa... Je nesporné, že výstavba

verejného vodovodu je rozsiahlou vodohospodárskou líniovou stavbou realizovanou

vo verejnom záujme, za účelom zásobovania obyvateľov pitnou vodou a jej realizácia je

ohrozená konaním odporkyne. Zo spisu vyplýva, že odporkyňa svoj súhlas pre vstup na

pozemky podmieňuje v prvom rade úhradou pohľadávky vo výške 184.027,08 eura

s príslušenstvom, o ktorej sú vedené tri žaloby na príslušných súdoch a pohľadávku

navrhovateľ považuje za spornú. Z konania tiež vyplýva, že rokovanie s navrhovateľom

ohľadom podmienok vstupu na predmetné pozemky odporkyňa viaže len na úhradu tejto

sumy a bez jej splnenia nie je ochotná s navrhovateľom o uvedenom rokovať. ...

Správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva aj z ust. § 20 ods. 1 zákona

č. , podľa ktorého prevádzkovateľ je oprávnený v nevyhnutnej miere

vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti, okrem iného aj s nariaďovaním verejného

vodovodu.

K ďalším námietkam odvolateľky je potrebné uviesť, že nie je možné súhlasiť s jej

tvrdením, že navrhovateľ porušil stavebné povolenie..., že s ňou neprejednal vopred vstupy

na dotknuté pozemky. Navrhovateľ podľa stavebného povolenia mal prejednať vstupy na

pozemky s užívateľmi pozemkov a vo vzťahu k odporkyni to zrealizoval aj písomne, no práve

odporkyňa nebola prístupná to akceptovať. Ako to vyplýva aj z listu odporkyne zo dňa

10. 02. 2011 adresovaného navrhovateľovi sama uvádza, že dňa 08. 02. 2001 bola

požiadaná o súhlas na vstup na pozemky pre realizáciu stavby S., úsek G.. Z uvedeného listu

však tiež vyplýva, že súhlas so vstupom podmienila úhradou pohľadávky vo výške

184.027,08 eur s príslušenstvom, ktorú mala nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok

od spoločnosti A., s. r. o. Uvedené preukazuje..., že najneskôr dňa 08. 02. 2011 odporkyňa

bola vyzvaná navrhovateľom na rokovanie o vstup na predmetné pozemky. Jej tvrdenie, že

to tak nebolo teda je vyvrátené uvedeným listom nachádzajúcim sa v spise na č. l. 12 vo

fotokópii. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že navrhovateľ vyvinul ďalšiu

aktivitu a vyžiadal súhlasy od vlastníkov dotknutých pozemkov, keď odporkyňa mu súhlas

na vstup na pozemky odmietla poskytnúť podmieňujúc to úhradou spornej pohľadávky.

... Aj keď odporkyňa ďalším podaním doručeným súdu 25. 11. 2011, teda až po

odvolacej lehote poukázala na to, že nie všetky nehnuteľnosti, cez ktoré má ona strpieť

realizáciu stavebných prác obhospodaruje ona, ale že ich obhospodaruje jej syn M. V. ml.,

odvolací súd uvádza, že zmluva o nájme č. 2008 zo dňa 12. 05. 2008, ktorú odporkyňa v

uvedenej súvislosti predložila, nemôže mať vplyv na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa

o nariadení predbežného opatrenia. Uvedená nájomná zmluva jednak nekonkretizuje

parcely, ktoré by mali byť predmetom uvedenej nájomnej zmluvy, a to číslami, ktoré by bolo

možné porovnať stotožniť s číslami parciel, ktorých sa týka nariadené predbežné opatrenie

a jednak v nájomnej zmluve vystupuje odporkyňa ako vlastnícka predmetných

nehnuteľností, ktorých vlastníckou z dôkazov predložených do spisu nie je. Nebolo preto

preukázané, aby parcely, ktorých sa predmetné predbežné opatrenia týka, neužívala

odporkyňa, ale tretia osoba.

Záverom je treba ešte dodať, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech

v súdnom konaní, preto tvrdenie odporkyne, že súd prvého stupňa vyhovel návrhu

navrhovateľa na predbežné opatrenie z dôvodu jeho silnejšieho postavenia ako akciovej

spoločnosti voči odporkyni ako samostatne hospodáriacemu roľníkovi nie je dôvodné.

... Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa ako vecne správne postupom podľa potvrdil. ...“

V súvislosti so sťažovateľkou namietaným porušením základného práva zaručeného

v je potrebné osobitne akcentovať, že posúdenie podmienok na vydanie

predbežného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov ( ). Ústavný

súd preto ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti ( ) sa spravidla

nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie

je súčasťou sústavy všeobecných súdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv

a povinností účastníkov konania nezasahujú konečným spôsobom (). Ústavný

súd posudzuje problematiku predbežného opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch

a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí

návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže

zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežnom opatrení iba za predpokladu, že

by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný

rozpor s princípmi spravodlivého procesu. Avšak aj v konaní o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované minimálne požiadavky

zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu

ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať

predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným

orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené.

Ako to však z odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia vyplynulo, krajský

súd stotožniac sa so závermi okresného súdu svoj právny názor založil najmä na ustanovení

o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách

a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach v znení

účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch“), podľa

ktorého prevádzkovateľ je oprávnený v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky

okrem iného aj v súvislosti so zriaďovaním verejného vodovodu.

Právny názor krajského súdu opierajúci sa najmä o ustanovenie § 20 ods. 1 zákona

o verejných vodovodoch, podľa ktorého navrhovateľ osvedčil dôvodnosť vydania

predbežného opatrenia, resp. dočasnej úpravy pomerov, nijako nemožno považovať za

arbitrárny či zjavne neodôvodnený. Z uznesenia krajského súdu totiž nevyplýva

jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu označeného zákonného

ustanovenia, ktorá by bola popretím jej účelu, podstaty a zmyslu.

Tak isto ani sťažovateľke uznesením okresného súdu č. k. -174

z 3. októbra 2011 s poukazom na procesno-právne ustanovenie

uloženú povinnosť zdržať sa konania, ktoré by bránilo navrhovateľke vo vykonávaní

stavebných prác v trase vedenia verejného vodovodu podľa stavebného povolenia a súčasne

strpieť realizáciu tejto stavby, ktoré bolo napadnutým uznesením krajského súdu ako vecne

správne potvrdené, nemožno považovať za takú, ktorá by sa vymkýnala účelu a zmyslu

hmotno-právneho ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch, resp. tento by

akokoľvek prekračovala.

Krajský súd sa ústavne akceptovateľným spôsobom dostatočne vysporiadal aj

s námietkou sťažovateľky, pokiaľ ide o ňou tvrdené nesplnenie podmienky uloženej

stavebným povolením, ktorá spočívala v povinnosti navrhovateľky vopred prerokovať

a uzavrieť so sťažovateľkou dohodu o vstupe na pozemky, a z jeho rozhodnutia vyplýva, že

do odôvodnenia svojho uznesenia uviedol logický postup, akým dospel k záveru, že práve

sťažovateľka bola tá, ktorá vstup na pozemky na účely realizácie stavebných prác nebola

ochotná akceptovať.

Aj vo vzťahu k tej námietke sťažovateľky, ktorou vytýka, že predbežné opatrenie,

resp. výroková časť uznesenia okresného súdu zahŕňa aj pozemky, ktoré na základe zmluvy

o podnájme má užívať jej syn, krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia princípom

spravodlivého procesu zodpovedajúcim spôsobom podrobne vysvetlil, z akých dôvodov na

základe ňou (až po uplynutí odvolacej lehoty) predloženej zmluvy o podnájme nemožno

dospieť k záveru o užívaní pozemkov, resp. ich časti synom sťažovateľky.

Napokon, sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení s označeným

uznesením okresného súdu je v zmysle ustanovenia záväzné okrem

všetkých orgánov verejnej moci „len“ pre účastníkov konania. A teda, ak by sa syn

sťažovateľky, ktorý účastníkom konania o vydanie predbežného opatrenia nebol, predsa len

cítil jeho výrokovou časťou dotknutý, možnosť domáhať sa ochrany svojich práv je mu

naďalej zaručená. Tu ústavný súd podotýka, že ochrana údajných užívacích práv syna

sťažovateľky je predovšetkým vecou jeho samotného, a nie vecou sťažovateľky.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd sa dostatočne

vysporiadal zo všetkými skutočnosťami podstatným pre rozhodnutie a jeho skutkové

a právne závery nemožno považovať za svojvoľné, neopodstatnené, arbitrárne či

z ústavného hľadiska neudržateľné.

Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná

úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov

konania o predbežnom opatrení bude v rozhodnutí vo veci samej rozhodnuté inak než

v konaní o predbežnom opatrení. Predbežné opatrenia predstavujú rozhodnutia, trvanie

ktorých je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh zrušené.

Ústavný súd napokon dodáva, že predpokladom na záver o porušení základných práv

a slobôd je také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu

pred začatím konania alebo v konaní o veci samej ( a nasl. a ), resp. ktoré

nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom

poriadku v spojitosti s predbežnými opatreniami. Vyhovenie návrhu na vydanie

predbežného opatrenia však nemôže samo osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti právneho názoru krajského súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným.

Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť v tejto

časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ).

2. Sťažovateľka tiež namieta, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. došlo k prieťahom, čím malo byť porušené jej základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v .

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol

pred podaním sťažnosti podľa (), a preto už

k namietanému porušovaniu označeného práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže

dochádzať (m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Z príloh sťažnosti podanej ústavnému súdu vyplýva, že napadnuté konanie krajského

súdu vedené pod sp. zn. bolo ukončené vydaním uznesenia z 20. decembra

2011. Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou až

podaním z 21. januára 2012 (doručeným ústavnému súdu 2. februára 2012, podaným na

poštovú prepravu 1. februára 2012), t. j. v čase, keď porušenie označeného základného

práva na všeobecnom súde, ktorý sťažovateľka označila za účastníka konania, už netrvalo

a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý

ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu podľa (mutatis

mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva zaručeného v v čase, keď

v označenom konaní pred krajským súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda

bola odstránená jej právna neistota vo vzťahu k predbežnému opatreniu, pripadalo do úvahy

odmietnutie predmetnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd nad rámec vlastnej argumentácie a pre úplnosť veci dodáva, že

okresným súdom bol spis na účely rozhodnutia o odvolaní sťažovateľky proti jeho

uzneseniu č. k. -174 z 3. októbra 2011 predložený (doručený) krajskému súdu

24. novembra 2011, krajský súd v rámci svojho postupu zákonnú lehotu v zmysle

ustanovenia druhej vety , podľa ktorej súd o odvolaní proti rozhodnutiu

o predbežnom opatrení v ostatných veciach rozhodne bezodkladne najneskôr do 30 dní,

dodržal.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení označeného

rozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia je

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 a 3

), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012