Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 338/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. P., S., zastúpeného advokátkou JUDr. M. G., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 2. mája 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 6. júla 2012

doručená sťažnosť V. P. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa (ďalej len ,a“) a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len ,,krajský súd“) sp. zn. z 2. mája 2012 (ďalej aj ,,uznesenie krajského

súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«V právnej veci starostlivosti súdu o mal. J. P. nar..., dieťa rodičov: S. T... a V. P... o

zmenu zverenia a úpravu styku v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod č. k. 11

súd uznesením zo dňa 1. 3. 2010 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z

odboru psychológia... a vykonaním znaleckého úkonu súd poveril znalca PhDr. Ľ. J., CSc.

Zároveň cit. uznesením mi súd uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckej

odmeny vo výške 200,- Eur...

Znalec dňa 1. 6. 2010 doručil súdu „súdnoznalecký psychologický posudok 8/2010“

zo dňa 31. 5. 2010 spolu s vyúčtovaním, v ktorom si znalec za predložený znalecký posudok

účtoval odmenu“» (v celkovej sume 460,68 €, pozn.).

Sťažovateľ s vyúčtovaním znalca nesúhlasil, «nakoľko znalcom predložené

vyúčtovanie je... v rozpore s vyhláškou MS SR č. o odmenách, náhradách

výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ako aj v

rozpore so o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch...

„... Znalec si vyúčtoval paušálnu odmenu podľa § 5 písm. b) cit. vyhl. prevzatie a

prvotné oboznámenie sa so spisom 19,92 €, zároveň si vyúčtoval hodinovú odmenu za

štúdium a výpis zo spisového materiálu v počte 4 hodín á 3,28 € v celkovej sume 53,12 €.

Nepostupoval však správne, štúdium spisu je úkon zahrnutý v paušálnej odmene podľa § 5

písm. b) cit. vyhl., a nemôže byť duplicitne účtovaný aj ako hodinová odmena. Hodinová

odmena za štúdium a výpis spisového materiálu s poukazom na cit. ustanovenia § 3 ods. 2 a

§ 5 cit. vyhl. znalcovi nepatrí. Naviac tento úkon nie je úkonom znaleckej činnosti, a preto

nemôže byť odmeňovaný hodinovou odmenou. Ostatné náklady za prípravné a

administratívne práce sú zahrnuté už v odmene za znaleckú činnosť (§ 2 cit. vyhl.),

Rovnako znalcovi nepatrí hodinová odmena za koncipovanie a napísanie posudku v

pocte 6 hod. á 13,28 v celkovej sume 79,68 €, keďže tento úkon tiež nie je úkonom znaleckej

činnosti, ide o administratívnu prácu, ktorá je v zmysle § 2 cit. vyhl. už zahrnutá v odmene

za znaleckú činnosť...

Znalcovi nepatria ani hotové výdavky za vyhotovenie znaleckého posudku, ktoré si

vyúčtoval podľa § 14 písm. a) cit. vyhl. v sume 10,60 € a za 13 strán čiernobieleho textu

podľa § 14 písm b) cit. vyhl. v sume 5,20 €. Uvedené mu nepatrí vzhľadom na ust. § 14 ods.

1 posledná veta cit. vyhl., že paušalizovaná výška hotových výdavkov neplatí v prípade

znalca ustanoveného súdom, tak ako je tomu v tomto prípade.“

Dňa 19. 10. 2011 Okresný súd Pezinok doručil môjmu právnemu zástupcovi

uznesenie s dátumom zo dňa 10. 11. 2011 (!?!) dátum uvedený v písomnom vyhotovení

uznesenia je evidentne nesprávny), č. k. -78, ktorým súd priznáva znalcovi

PhDr. Ľ. J., CSc... odmenu vo výške 460,68 Eur.

Okresný súd Pezinok svoje rozhodnutie o priznaní znalcovej odmeny odôvodnil len

citovaním znalečného uplatneného znalcom dňa 31. 5. 2010 a strohým konštatovaním, že

znalcom účtovaná odmena je v súlade so o znalcoch,

tlmočníkoch a prekladateľoch a vyhláškou MS SR č. .. (ďalej len vyhláška č.

a , pozn.).

Súd prvého stupňa moje konkrétne námietky k vyúčtovaniu odmeny znalca

obsiahnuté vo vyjadrení zo dňa 25. 6. 2010 nepreskúmal vôbec, keďže v rozhodnutí nedal

na ne žiadnu odpoveď, naviac neuviedol ani podľa akej relevantnej právnej normy znalcovi

patria jednotlivé položky, ktoré si znalec vyúčtoval.

Dňa 2. 11. 2011 som proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok s dátumom zo dňa 10.

11. 2011, č. k. -78 podal odvolanie, v ktorom som uviedol, že s napadnutým

uznesením súdu prvého stupňa nesúhlasím, v konaní o odmene znalca došlo k vade konania,

nakoľko súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h)

) a rozhodol o odmene znalca v rozpore so zákonom ( ).

Naviac som namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko z

odôvodnenia nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov

riadil a ako vec právne posúdil ( v spojení s )...

Dňa 23. 5. 2012 môjmu právnemu zástupcovi bolo doručené uznesenie Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 2. 5. 2012, č. k. -95, ktorým uznesenie súdu

prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil, tým že z obsahu môjho

odvolania sa mu javí, že dôvodom môjho odvolania je nespokojnosť s obsahom znaleckého

posudku, zisteniami znalca, jeho závermi a konštatovaniami. Ďalej uviedol, že prezentovaná

moja nespokojnosť s obsahom znaleckého posudku, však podľa názoru odvolacieho súdu

nemôže byť dôvodom pre krátenie odmeny znalcovi, ktorý znalecký posudok vypracoval

podľa pokynov súdu, vysporiadal sa s položenými otázkami, a svoj záver náležité odôvodnil

Ďalej odvolací súd si vybral len jeden konkrétny môj argument, ktorý sa týkal vyúčtovania

hotových výdavkov za vyhotovenie znaleckého posudku, a na ktorý dal odpoveď, prečo

znalcovi patrí náhrada za hotové výdavky, ktoré si znalec účtoval podľa § 14 ods. 3 písm. a)

vyhl. č. v sume 10,60 € a za 13 strán čiernobieleho textu podľa

písm. b) cit. vyhl. v sume 5,20 €. Avšak na moje argumenty, ktoré som uviedol - konkrétne

proti vyúčtovaniu odmeny znalca za položky:

- štúdium a výpis zo spisu 4 hod. á 13,28 €... 53,12 €

- koncipovanie a napísanie posudku 6 hod. á 13,28 €...79,68€

mi ani odvolací súd nedal žiadnu odpoveď a tiež ani z rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyplýva podľa akej relevantnej právnej normy rozhodol...

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. 5. 2012 č. k. -95

došlo k porušeniu môjho základného práva podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6

ods. 1 dohovoru, nakoľko uznesenie neobsahuje právne posúdenie veci, nedáva žiadnu

odpoveď na podstatné právne otázky a námietky spochybňujúce namietanú výšku odmeny

znalca, a tiež závery v ňom obsiahnuté sú svojvoľné a zjavne neodôvodnené...».

V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho

základné právo „domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. 5. 2012 č. k. 11 CoP

412/2011-97“ porušené boli. Ďalej žiada, aby ústavný súd toto uznesenie krajského súdu

zrušil, vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal mu právo na náhradu trov

konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti

namietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie

konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom

zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

skúmal, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že táto má predpísané

náležitosti, je podaná v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, nie je neprípustná a na jej

prerokovanie má právomoc. Ďalej sa ústavný súd zaoberal otázkou, či sťažnosť nie je

zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

sťažovateľ označil, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia I. ÚS. 140/03, ,

, , , ).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných zásahov

ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich do ich

právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti ( ). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným

súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , )

a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,

alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil (m. m. , ). Ústavný súd v tejto súvislosti

vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť

princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Ochrana , prípadne dohovorom

garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu,

ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní , ústavným

zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom (

; napr. , ).

V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd

rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri

rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru rozhodnutím súdu, sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej

interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných

súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré

zo základných práv a slobôd (napr. , , , ).

Podstatné námietky sťažovateľa však opomínajú uvedenú judikatúru ústavného súdu

a sťažnosť možno podľa jej skutočného obsahu (nesúhlas so skutkovými a právnymi

závermi krajského súdu) vyhodnotiť v podstate ako ďalší opravný prostriedok.

Argumentačná pozícia sťažovateľa totiž spočíva prevažne v rovine podústavného práva

(dokonca podzákonného práva – )

Sťažnostné námietky sa v tomto smere sústreďujú na tvrdené nedostatočné

vysporiadanie sa s odvolacími dôvodmi sťažovateľa, nedostatky v odôvodnení uznesenia a

absenciu ústavnej konformity predmetného uznesenia.

Ústavný súd zistil, že krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia uznesenia uviedol:

„Napadnutým uznesením súd prvého stupňa priznal v zmysle vyhl. č. v

platnom znení PhDr. Ľ. J., CSc..., odmenu za podaný znalecký posudok vo výške 460,68,-

eura, keď znalec znalecký posudok vypracoval podľa požiadaviek súdu a znalečné vyúčtoval

v správnej výške.“

V odôvodnení rozhodnutia na strane 2 až 5 uviedol odvolacie námietky sťažovateľa,

vyjadrenie znalca k jeho odvolacím námietkam, ktorý v zásade uviedol, že trvá na všetkých

položkách vyúčtovania znalečného, ktoré zodpovedajú pracovnému času strávenému

vypracovaním posudku, pričom sa vyjadril k uplatneným účtovaným položkám.

Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľa nie je dôvodné.

V odôvodnení uviedol: „Z obsahu odvolania otca sa javí, že dôvodom jeho odvolania je

nespokojnosť s obsahom znaleckého posudku, zisteniami znalca, jeho závermi a

konštatovaniami. Prezentovaná nespokojnosť otca s obsahom znaleckého posudku, však

podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť dôvodom pre krátenie odmeny znalcovi, ktorý

znalecký posudok vypracoval podľa pokynov súdu, vysporiadal sa s položenými otázkami, a

svoj záver náležité odôvodnil.

Námietku otca týkajúcu sa okolnosti, že znalcovi nepatrí náhrada hotových výdavkov

za vyhotovenie znaleckého posudku, ktoré si vyúčtoval podľa § 14 ods. 3 písm. a) Vyhlášky

MS SR , v sume 10,60 € a za 13 strán čiernobieleho textu podľa

citovanej vyhlášky v sume 5,20 € s poukazom na to, že na ustanovenie § 14 ods. 1 posledná

veta citovanej vyhlášky, že paušalizovaná výška hotových výdavkov neplatí v prípade znalca

ustanoveného súdom vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú.

V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa môže so

zadávateľom dohodnúť podľa druhu niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa

predpokladá v súvislosti s poskytovaním činnosti, na ich paušalizovanej výške v súlade s

osobitným predpisom. To neplatí v prípade znalca, tlmočníka alebo prekladateľa

ustanoveného súdom alebo iným orgánom verejnej moci. Hotovými výdavkami pri tom

treba v zmysle .. považovať výdavky účelne a

preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti, najmä súdne poplatky,

správne poplatky, cestovné výdavky a telekomunikačné výdavky, paušálne ustanovené

náhrady, výdavky za kopírovacie a tlačiarenské služby, výdavky spojené s činnosťou

konzultanta a výdavky za odborné podklady, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných

registrov. § 14 ods. 1 Vyhlášky sa týka znalca, ktorý nie je ustanovený súdom. V danom

prípade znalec ustanovený súdom bol, preto sa ustanovenie § 14 ods. 1 na vyúčtovanie jeho

odmeny nevzťahuje. Ustanovenie § 14 ods. 1 sa vzťahuje na predpokladané náklady, teda

na tie, ktoré v skutočnosti ešte nevznikli. Ustanovenie § 14 ods. 3 Vyhlášky, v zmysle ktorej

si znalec vyúčtoval náhradu za hotové výdavky sa týka skutočne vynaložených výdavkov a

obmedzenie podľa § 14 ods. 1 veta druhá sa na odsek 3 nevzťahuje.

Pokiaľ sa však súd prvého stupňa stotožnil s obsahom znaleckého posudku a nezistil

ani dôvod pre krátenie odmeny v zmysle príslušných ustanovení o priznaní odmeny

znalcovi, správne rozhodol, keď odmenu znalcovi priznal.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto odvolací uznesenie

súdu prvého stupňa podľa potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného

ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa.“

Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia a tiež po preskúmaní predložených príloh

vo vzťahu k námietkam sťažovateľa a jeho nesúhlasu s vyúčtovaním odmeny znalcom

podľa vyhlášky č. , ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu

o priznaní odmeny znalcovi, ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie krajského súdu nie je

arbitrárne a ani svojvoľné, hoci mu krajský súd nedal konkrétne odpovede na všetky jeho

argumenty uvedené v odvolaní. Z odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia

krajského súdu podľa názoru ústavného súdu jasne a zrozumiteľne vyplývajú dôvody, pre

ktoré potvrdil uznesenie okresného súdu.

Ústavnému súdu, ktorý nie je skutkovým súdom, nemôže prislúchať skúmanie

obsahu vyúčtovania odmeny znalcom, ani to, či si vyúčtoval jednotlivé úkony správne.

Z uznesenia krajského súdu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil nič,

čo by ho robilo ústavne neakceptovateľným, a teda vyžadujúcim korekciu zo strany

ústavného súdu. Uznesenie krajského súdu je vnútorne logické, nie je prejavom aplikačnej

a interpretačnej svojvôle konajúceho všeobecného súdu, rešpektuje zákonné požiadavky

na odôvodnenie (skutkové a právne) uznesenia. Inak povedané, v sťažnosti absentuje

ústavno-právny rozmer.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny názor svojím

vlastným (m. m. , ).

V súvislosti so sťažovateľovým prejavom nespokojnosti s namietaným uznesením

krajského súdu ústavný súd tiež konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva podľa dohovoru nie je záruka,

že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania (obdobne napr.

a ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2012