Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 348/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,

B., konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp

4121/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

4152/2012, sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa , a Slovenskej

republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj namietaného porušenia a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v

konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 9 Er

603/2011, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 5

Er 1001/2011, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 6

Er 2885/2009, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 7

Er 1012/2011, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a

takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

4136/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012

osobne doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej F., s. r. o., B., konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F.,

vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

4151/2012, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), práv podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), ako aj namietaného porušenia a dohovoru postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 10 Er

609/2011, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 10

Er 1034/2011, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.) v napadnutých konaniach

vedených okresným súdom podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie

exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti („Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie

poverení na vykonanie exekúcií, čím došlo k zákonnému založeniu povinnosti okresného

súdu rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie

poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej

názoru nevykazujú prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu

okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie,

resp. rozhodnutie v týchto veciach. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej dosiaľ neboli

zo strany okresného súdu oznámené ani spisovné značky, pod ktorými sa napádané

exekučné konania vedú, preto ich identifikovala len pomocou označenia účastníkov

a údajov, ktoré sú jej známe.

Vzhľadom na z pohľadu sťažovateľky neodôvodnenú činnosť a neefektívny postup

okresného súdu podala v zmysle o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných

konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti z 25. mája 2011

nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež porušeniu a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené práva, prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a napokon uložil okresnému súdu zaplatiť

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podaniami doručenými ústavnému súdu 30. júla 2012 sťažovateľka doplnila

sťažnosti „spresnením petitov“, prostredníctvom ktorých identifikovala spisové značky

jednotlivých exekučných konaní vedených okresným súdom napadnutých sťažnosťami

adresovanými ústavnému súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj

vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti

smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty (), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu

(, , ) alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr.

, , , ), podľa ktorého sa ochrana

základnému právu podľa (a tiež právu podľa dohovoru)

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade

všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už

nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd

ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa ,

ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva podľa dohovoru),

je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do chránenej sféry sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby

sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále

trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase,

keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže

dochádzať, predovšetkým z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod

na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

, v ktorých podľa zistení ústavného súdu okresný súd rozhodol o žiadostiach

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcií uzneseniami z 26. apríla

2012 (sp. zn. , pozn.), zo 4. apríla 2012 (sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , pozn.),

z 27. apríla 2012 (sp. zn. , pozn.) a z 25. apríla 2012 (sp. zn.

, pozn.). V čase podania sťažností (2. mája 2012, pozn.) už teda postupom

okresného súdu v týchto konaniach zjavne nemohlo dochádzať k porušovaniu

sťažovateľkou označeného základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol tieto časti

sťažností sťažovateľky podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

II.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

Zo spisovej dokumentácie okresného súdu ústavný súd zistil, že tvrdenie

sťažovateľky o tom, že okresný súd zatiaľ o žiadosti súdneho exekútora JUDr. R. K. na

vykonanie exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn. nerozhodol,

nezodpovedá skutočnosti. Zo zistení ústavného súdu totiž vyplýva, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. poveril 26. januára 2011 súdneho exekútora JUDr. R.

K. v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti

sťažovateľky smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, keďže napadnutým postupom okresného súdu nemohlo dôjsť k sťažovateľkou

namietanému porušeniu jej základného práva podľa a ani jej práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.4 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62

a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116

ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje

sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon

podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že

sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak

je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie

je v súlade so základným právom zaručeným , ale poskytnutie

príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený

nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. , ).

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (a tiež práva podľa dohovoru), koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o

súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na

sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, prijme opatrenia smerujúce k

zabezpečeniu ochrany základného práva sťažovateľa, zakladá to podľa názoru ústavného

súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovateľka v sťažnostiach tvrdí, že v súlade so zákonom o súdoch „podal(a)

písomne ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu

smerujúcu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že ani toto tvrdenie sťažovateľky nezodpovedá

skutočnosti. V konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. sťažovateľka síce podala sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch, avšak nie 25. mája 2011 (ako to tvrdí), ale až 19. marca 2012.

Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd uzneseniami sp. zn.

z 23. mája 2012, sp. zn. zo 17. mája 2012, sp. zn.

z 23. mája 2012, sp. zn. z 23. mája 2012, sp. zn.

z 23. mája 2012, sp. zn. z 23. mája 2012 a sp. zn.

zo 16. mája 2012 rozhodol o žiadostiach súdneho exekútora JUDr. R. K.

o udelení poverenia na vykonanie exekúcií.

Z uvedeného teda vyplýva, že v období bezprostredne po sťažovateľkou podaných

sťažnostiach na postup okresného súdu z 19. marca 2012 okresný súd rozhodol

o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia, po podaní sťažností teda nielenže

začal vo veciach konať, ale o nich aj meritórne rozhodol, t. j. sťažnosťami podľa zákona

o súdoch sa zabezpečila efektívna ochrana základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj jej práva podľa dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd časti sťažností sťažovateľky smerujúce proti

postupu okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

II.5 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn.

Sťažovateľka aj vo vzťahu k týmto napadnutým konaniam v sťažnostiach tvrdí, že

v súlade so zákonom o súdoch „podal(a) písomne ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu

exekučného súdu sťažnosť na postup súdu smerujúcu proti porušovaniu práva na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že ani toto tvrdenie sťažovateľky nezodpovedá

skutočnosti. V konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

sťažovateľka síce podala sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, avšak nie 25. mája

2011 (ako to tvrdí), ale až 19. marca 2012.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že podanie sťažnosti

predsedovi okresného súdu 19. marca 2012, t. j. v pomerne krátkom čase pred doručením

sťažností ústavnému súdu (2. mája 2012), sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému

nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného

súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom

vo veci samej (m. m. , , , ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka sa domáha

ochrany svojich práv v napadnutých konaniach prostredníctvom sťažností podľa čl. 127

ods. 1 predčasne, čo zakladá dôvod na odmietnutie tejto časti sťažností smerujúcej

proti postupu okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

z dôvodu neprípustnosti podľa .

II.6 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , práva podľa dodatkového protokolu, a

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

os. 1 a , práva podľa dodatkového protokolu a tiež porušenie

ods. 2 a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

v priamej príčinnej súvislosti (z rovnakých dôvodov) s namietaným porušením jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, v zmysle ktorého

v napadnutých konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného

práva sťažovateľky podľa a ani jej práva podľa dohovoru,

nemohlo podľa jeho názoru v týchto konaniach dôjsť ani k porušeniu ďalších sťažovateľkou

označených základných práv podľa , práva podľa dodatkového protokolu

a označených článkov a dohovoru.

Na základe uvedeného preto ústavný súd aj tieto časti sťažností odmietol z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti podľa .

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími návrhmi

sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2012