Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 540/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., C., zastúpenej advokátkou JUDr. J. F., B.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára

2013 doručená sťažnosť Ing. M. P., C. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. J. F., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka je

žalovanou v súdnom konaní o náhradu škody v sume 1 086 € s príslušenstvom pôvodne

vedenom Okresným súdom Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Okresný súd po prerokovaní veci rozhodol rozsudkom sp. zn. z 18. mája

2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“). Proti uvedenému rozsudku okresného súdu

podal žalobca odvolanie, o ktorom v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo

krajským súdom rozhodnuté.

Sťažovateľka je toho názoru, že v napadnutom konaní postupom krajského súdu

došlo v dôsledku jeho nečinnosti k porušeniu ňou označeného základného práva podľa

, a preto podala ústavnému súdu sťažnosť, ktorú v súvislosti

s namietaným porušením označeného práva odôvodňuje takto:

«Sťažovateľka tvrdí, že od 10. 08. 2011 dodnes je Krajský súd v Trnave nečinný, ergo

je procesné neefektívny. Nezabezpečuje procesnej strane (žalovanej Ing. M. P., sťažovateľke

v intenciách tohto podania) ústavne garantované právo na súdu ochranu a právo na

spravodlivý a súčasne primerane rýchly proces. ...

Tvrdíme, že z vyššie uvedených skutočností sa dá vyvodiť záver o priamej spojitosti

porušenia práv základných práv sťažovateľky - Ing. M. P. - s ústavne fixovanými

požiadavkami na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Medzi napadnutým postupom KS

v Trnave, teda medzi dlhší čas trvajúcou neefektívnou prácou so sprievodnými zbytočnými

prieťahmi zo strany súdu (porušovateľa) na strane jednej a porušenými základnými právami

sťažovateľky na strane druhej existuje priama príčinná súvislosť. Postupom porušovateľa

(KS v Trnave) došlo a dochádza k porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci v súdnom konaní bez zbytočných prieťahov. Konkrétne porušovateľ

svojím postupom porušil , keď bez zjavných príčin

a najmä vzhľadom na charakter prejednávanej veci, svojou neefektívnou procesnou prácou

a protrahovanou nečinnosťou spôsoboval a stále spôsobuje sťažovateľke mimoriadne

ťažkosti. Predmetný spor zo skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty

mimoriadnej náročnosti a právnej zložitosti - ba dá sa povedať, že v činnosti justície je

obvyklý; „procesná technológia“ konaní o náhrady škody po autonehodách je všeobecným

súdom dostatočne známa a rutinná. ... Na uvedené fakty sme porušovateľa upozornili, no

vedenie súdu je tiež nečinné. K reálnej náprave stavu dodnes neprišlo.

Sťažovateľka sa domáhala ochrany jej práv v súlade s ustanoveniami zákona

č. o súdoch. Snaha sťažovateľky „hýbať procesom“ sa nestretla s adekvátnou

a reálnou súdnou odozvou. Je zrejmé, že neboli prijaté žiadne reálne opatrenia, zaručujúce

konanie bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka nevidí žiadnu verifikovateľnú garanciu

odstránenia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti Krajského súdu v Trnave (máme na mysli

konanie č. ).»

Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

právo Ing. M. P., rod. K., nar..., bytom: C., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v .

2. Krajskému súdu v Trnave sa v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. P., rod. K., nar..., bytom: C., sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 700,- € (slovom sedemsto Eur), ktoré je Krajský súd v Trnave

povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť Ing. M. P., rod. K., nar..., bytom: C.,

trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od

doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne JUDr. J. F. č. ú.:..., vedený vo V., a.

s. B.“

Sťažovateľka spolu s doplnením svojej sťažnosti podaním doručeným ústavnému

súdu 24. januára 2013 predložila ústavnému súdu upovedomenie krajského súdu

zo 14. januára 2013 o spôsobe vybavenia jej sťažnosti adresovanej predsedovi krajského

súdu, ktorou namietala zbytočné prieťahy v napadnutom konaní. V súvislosti s jej

vybavením uviedla, že z prípisu predsedu krajského súdu o spôsobe vybavenia jej sťažnosti

„... je zrejmé, že dané súdne konanie je poznačené prieťahmi“.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS

66/98, , ). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových konaniach,

v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje

kontradiktórnosť konania [porovnaj a (m. m.

)].

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podstatou argumentácie sťažovateľky je tvrdenie, že namietaným postupom

krajského súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že napadnuté konanie pred

krajským súdom trvá od 10. augusta 2011, keď bol súdny spis okresného súdu sp. zn.

predložený  z dôvodu odvolania podaného proti rozsudku okresného súdu 

krajskému súdu. Z uvedeného je teda zrejmé, že sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy

v konaní krajského súdu, ktoré do podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo 17 mesiacov.

V prípise zo 14. januára 2013 predseda krajského súdu uviedol:

„Napriek uvedenej poddimenzovanosti tunajšieho odvolacieho súdu vybavovanie

predmetnej veci trvá už cca 15 mesiacov, preto opatrením predsedu súdu Spr. 372/12 zo

dňa 28. 11. 2012, predseda súdu uložil sudcovi spravodajcovi Mgr. J. M., aby odstránil do

jedného mesiaca od doručenia opatrenia nedostatky v plynulosti súdneho konania vedeného

na odvolacom súde. Senát predmetnú vec prejednal na zasadnutí senátu dňa 17. 12. 2012 s

tým, že vo veci bol stanovený termín pojednávania na deň 6. februára 2013.

Stanovenie termínu pojednávania v predmetnej veci možno považovať za úkon

smerujúci k jej vybaveniu.

Pokiaľ budú splnené všetky podmienky pre konanie odvolacieho súdu na uvedenom

pojednávaní a budú zadovážené všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie, vec bude možné

na tomto pojednávaní rozhodnúť.“

Ústavný súd na krajskom súde zistil, že krajský súd rozsudkom zo 17. apríla 2013

zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť odporcovi sumu 785

€, vo zvyšku odvolanie odmietol. Spis bol okresnému súdu vrátený 16. mája 2013.

Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť

29. apríla 2013.

Ústavný súd poukazuje na to, že podanie sťažnosti orgánu štátnej správy príslušného

súdu v krátkom čase pred doručením sťažnosti ústavnému súdu (v danom prípade ani nie tri

týždne) sa považuje v zásade za formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by

inak taká sťažnosť mohla mať, ak by orgán štátnej správy príslušného súdu dostal primeranú

lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. ,

, , , , ).

Napriek uvedenému v danom prípade z vybavenia sťažnosti predsedom krajského

súdu vyplýva, že ešte pred doručením mu sťažnosti na prieťahy v konaní urobil vo veci

opatrenia v súvislosti s nariadením pojednávania na 6. február 2013 a krajský súd vo veci

rozhodol 17. apríla 2013.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (, ,

).

Ústavný súd s prihliadnutím na namietanú dĺžku konania (odvolacie konanie od

doručenia spisu krajskému súdu trvalo 20 mesiacov), ako aj na predmet konania konštatuje,

že konanie netrvá tak dlho, aby sa ku dňu predbežného prerokovania sťažnosti dalo

uvažovať o zbytočných prieťahoch.

Opierajúc sa o svoju stabilizovanú judikatúru, ústavný súd dospel k záveru, že

namietaná dĺžka odvolacieho konania nedosahuje ústavnoprávny rozmer, a teda nie je reálne

predpokladať, aby po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné prijať záver

o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , a preto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa

.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky (prikázanie krajskému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a priznanie náhrady trov konania), ktoré

sa vecne viažu na vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených práv, stratilo

opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013