Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 540/2013
PDF · 160.25 KB
No categories available
IV. ÚS 540/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., C., zastúpenej advokátkou JUDr. J. F., B.,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 241/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. M. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára
2013 doručená sťažnosť Ing. M. P., C. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
JUDr. J. F., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka je
žalovanou v súdnom konaní o náhradu škody v sume 1 086 € s príslušenstvom pôvodne
vedenom Okresným súdom Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 25 C 142/2009.
Okresný súd po prerokovaní veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 25 C 142/2009 z 18. mája
2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“). Proti uvedenému rozsudku okresného súdu
podal žalobca odvolanie, o ktorom v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo
krajským súdom rozhodnuté.
Sťažovateľka je toho názoru, že v napadnutom konaní postupom krajského súdu
došlo v dôsledku jeho nečinnosti k porušeniu ňou označeného základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto podala ústavnému súdu sťažnosť, ktorú v súvislosti
s namietaným porušením označeného práva odôvodňuje takto:
«Sťažovateľka tvrdí, že od 10. 08. 2011 dodnes je Krajský súd v Trnave nečinný, ergo
je procesné neefektívny. Nezabezpečuje procesnej strane (žalovanej Ing. M. P., sťažovateľke
v intenciách tohto podania) ústavne garantované právo na súdu ochranu a právo na
spravodlivý a súčasne primerane rýchly proces. ...
Tvrdíme, že z vyššie uvedených skutočností sa dá vyvodiť záver o priamej spojitosti
porušenia práv základných práv sťažovateľky - Ing. M. P. - s ústavne fixovanými
požiadavkami na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Medzi napadnutým postupom KS
v Trnave, teda medzi dlhší čas trvajúcou neefektívnou prácou so sprievodnými zbytočnými
prieťahmi zo strany súdu (porušovateľa) na strane jednej a porušenými základnými právami
sťažovateľky na strane druhej existuje priama príčinná súvislosť. Postupom porušovateľa
(KS v Trnave) došlo a dochádza k porušeniu základného práva sťažovateľky na
prerokovanie veci v súdnom konaní bez zbytočných prieťahov. Konkrétne porušovateľ
svojím postupom porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď bez zjavných príčin
a najmä vzhľadom na charakter prejednávanej veci, svojou neefektívnou procesnou prácou
a protrahovanou nečinnosťou spôsoboval a stále spôsobuje sťažovateľke mimoriadne
ťažkosti. Predmetný spor zo skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty
mimoriadnej náročnosti a právnej zložitosti - ba dá sa povedať, že v činnosti justície je
obvyklý; „procesná technológia“ konaní o náhrady škody po autonehodách je všeobecným
súdom dostatočne známa a rutinná. ... Na uvedené fakty sme porušovateľa upozornili, no
vedenie súdu je tiež nečinné. K reálnej náprave stavu dodnes neprišlo.
Sťažovateľka sa domáhala ochrany jej práv v súlade s ustanoveniami zákona
č. 757/2004 Zb. o súdoch. Snaha sťažovateľky „hýbať procesom“ sa nestretla s adekvátnou
a reálnou súdnou odozvou. Je zrejmé, že neboli prijaté žiadne reálne opatrenia, zaručujúce
konanie bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka nevidí žiadnu verifikovateľnú garanciu
odstránenia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti Krajského súdu v Trnave (máme na mysli
konanie č. 11 Co 241/2011).»
Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.: 11 Co 241/2011 porušil
právo Ing. M. P., rod. K., nar..., bytom: C., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Krajskému súdu v Trnave sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 11 Co 241/2011
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. M. P., rod. K., nar..., bytom: C., sa priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 700,- € (slovom sedemsto Eur), ktoré je Krajský súd v Trnave
povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť Ing. M. P., rod. K., nar..., bytom: C.,
trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od
doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne JUDr. J. F. č. ú.:..., vedený vo V., a.
s. B.“
Sťažovateľka spolu s doplnením svojej sťažnosti podaním doručeným ústavnému
súdu 24. januára 2013 predložila ústavnému súdu upovedomenie krajského súdu
zo 14. januára 2013 o spôsobe vybavenia jej sťažnosti adresovanej predsedovi krajského
súdu, ktorou namietala zbytočné prieťahy v napadnutom konaní. V súvislosti s jej
vybavením uviedla, že z prípisu predsedu krajského súdu o spôsobe vybavenia jej sťažnosti
„... je zrejmé, že dané súdne konanie je poznačené prieťahmi“.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu
štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého
ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS
66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových konaniach,
v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje
kontradiktórnosť konania [porovnaj § 120 ods. 1 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (m. m.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podstatou argumentácie sťažovateľky je tvrdenie, že namietaným postupom
krajského súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že napadnuté konanie pred
krajským súdom trvá od 10. augusta 2011, keď bol súdny spis okresného súdu sp. zn.
25 C 142/2009 predložený z dôvodu odvolania podaného proti rozsudku okresného súdu
krajskému súdu. Z uvedeného je teda zrejmé, že sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy
v konaní krajského súdu, ktoré do podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo 17 mesiacov.
V prípise zo 14. januára 2013 predseda krajského súdu uviedol:
„Napriek uvedenej poddimenzovanosti tunajšieho odvolacieho súdu vybavovanie
predmetnej veci trvá už cca 15 mesiacov, preto opatrením predsedu súdu Spr. 372/12 zo
dňa 28. 11. 2012, predseda súdu uložil sudcovi spravodajcovi Mgr. J. M., aby odstránil do
jedného mesiaca od doručenia opatrenia nedostatky v plynulosti súdneho konania vedeného
na odvolacom súde. Senát predmetnú vec prejednal na zasadnutí senátu dňa 17. 12. 2012 s
tým, že vo veci bol stanovený termín pojednávania na deň 6. februára 2013.
Stanovenie termínu pojednávania v predmetnej veci možno považovať za úkon
smerujúci k jej vybaveniu.
Pokiaľ budú splnené všetky podmienky pre konanie odvolacieho súdu na uvedenom
pojednávaní a budú zadovážené všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie, vec bude možné
na tomto pojednávaní rozhodnúť.“
Ústavný súd na krajskom súde zistil, že krajský súd rozsudkom zo 17. apríla 2013
zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť odporcovi sumu 785
€, vo zvyšku odvolanie odmietol. Spis bol okresnému súdu vrátený 16. mája 2013.
Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť
29. apríla 2013.
Ústavný súd poukazuje na to, že podanie sťažnosti orgánu štátnej správy príslušného
súdu v krátkom čase pred doručením sťažnosti ústavnému súdu (v danom prípade ani nie tri
týždne) sa považuje v zásade za formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by
inak taká sťažnosť mohla mať, ak by orgán štátnej správy príslušného súdu dostal primeranú
lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04,
III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05, I. ÚS 233/08, IV. ÚS 348/2012, IV. ÚS 368/2012).
Napriek uvedenému v danom prípade z vybavenia sťažnosti predsedom krajského
súdu vyplýva, že ešte pred doručením mu sťažnosti na prieťahy v konaní urobil vo veci
opatrenia v súvislosti s nariadením pojednávania na 6. február 2013 a krajský súd vo veci
rozhodol 17. apríla 2013.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy
je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04,
Ústavný súd s prihliadnutím na namietanú dĺžku konania (odvolacie konanie od
doručenia spisu krajskému súdu trvalo 20 mesiacov), ako aj na predmet konania konštatuje,
že konanie netrvá tak dlho, aby sa ku dňu predbežného prerokovania sťažnosti dalo
uvažovať o zbytočných prieťahoch.
Opierajúc sa o svoju stabilizovanú judikatúru, ústavný súd dospel k záveru, že
namietaná dĺžka odvolacieho konania nedosahuje ústavnoprávny rozmer, a teda nie je reálne
predpokladať, aby po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné prijať záver
o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, a preto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľky (prikázanie krajskému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a priznanie náhrady trov konania), ktoré
sa vecne viažu na vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených práv, stratilo
opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2013