Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-241-2011.pdf
PDF · 82.2 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/241/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobcu: S. Z., nar. XX.X.XXXX, H. X, N., zastúpený advokátkou Mgr. Kristínou Černayovou, Slnečná 4, Senec, proti žalovanej: Ing. S. K., nar. XX.X.XXXX, S. XX, U., zastúpená advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, Jakubovo nám. 9, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 1.086 eur a príslušenstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudkom Okresného súdu Trnava z 18. mája 2011, č. k. 25C/142/2009 - 147, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 785 eur do 3 dní.
Vo zvyšku odvolanie o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 49 eur do 3 dní; zastavil konanie v časti o zaplatenie 252 eur a vo zvyšku (nad sumu 49 eur) žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania vyhradil samostatnému uzneseniu v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 a 3 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom prakticky záverom o zodpovednosti žalovanej za vznik škody, ktorá ju uznala a preto bol právny základ nároku žalobcu nepochybný. Spornou ostala výška skutočnej škody, na ktorú súd prvého stupňa zameral dokazovanie, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že škoda, ktorá žalobcovi vznikla dopravnou nehodou, zavinenou žalovanou, za ktorú táto zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bola sčasti uhradená z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla žalovanej vedľajším účastníkom a to vo výške 452 eur (suma 200,- eur pred podaním žaloby a suma 252,- eur na základe podaného znaleckého posudku po podaní žaloby). Uhradením uvedenej sumy vedľajším účastníkom podľa súdu prvého stupňa však nebola uhradená žalobcovi skutočná škoda v celkovej výške, ktorú mal súd za preukázanú, a to vo výške 501 eur vyplývajúcej zo znaleckého posudku, ktorá predstavuje celkové náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, preto uložil žalovanej povinnosť zaplatenia sumy 49 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi skutočnou škodou vo výške 501 eur, t.j. sumou, ktorú by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu a poskytnutým plnením zo strany vedľajšieho účastníka, a to vo výške 452 eur. Pokiaľ sa žalobca podaným návrhom domáhal náhrady škody vo vyššej sume, bol jeho návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý ako nedôvodný, pretože jeho nárok bol dôvodný len do sumy 301 eur. Nakoľko žalobca zobral svoj návrh v časti žalovanej istiny späť, a to podaním zo dňa 12.5.2011, podľa § 96 ods. 1 O.s.p., prvostupňový súd konanie v tejto časti istiny zastavil. Súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, navrhovaných právnou zástupkyňou žalobcu, ktorí mali potvrdiť montáž plynového zariadenia a centrálneho uzamykania do nového auta a dosvedčiť
účelne vynaložené náklady, keďže pri montáži plynového zariadenia do auta je potrebné urobiť revíznu správu. Výsluch svedkov nepovažoval za potrebný, pretože uvedené skutočnosti v konaní neboli sporné, existenciu plynového zariadenia v pôvodnom aute a centrálneho uzamykania nikto nenamietal a ani potrebu revízie tohto zariadenia, avšak podľa výsledkov znaleckého dokazovania nebolo potrebné na odstránenie následkov nehody zakúpiť nové motorové vozidlo a premontovať plynové zariadenia a centrálne uzamykanie do nového auta, pretože to bolo možné vykonať opravu pôvodného vozidla, a teda náklady na demontáž a montáž plynového zariadenia a centrálneho uzamykania netvorili skutočnú škodu. Pracovníci vedľajšieho účastníka, poisťovne žalovanej, nesprávne stanovili rozsah spôsobenej škody, ako aj jej finančné vyjadrenie, avšak žalobca sám s týmto stanoveným rozsahom škody nesúhlasil. Zabezpečením opravy motorového vozidla prípadne zabezpečením odborného vyjadrenia osoby vykonávajúcej opravy motorových vozidiel by navrhovateľ mohol predísť zvýšeným nákladom na zabezpečenie si nového vozidla. Tento nesprávny postup vedľajšieho účastníka a žalobcu nie je dôvodom pre určenie povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi všetky vynaložené náklady v súvislosti so zabezpečením nového auta, pretože nejde o skutočnú škodu, ktorá spočíva vo výške nákladov, potrebných na dosiahnutie pôvodného stavu motorového vozidla žalobcu pred nehodou.
Proti tomuto rozsudku (ako proti celku) s výnimkou výroku o zastavení konania čo do zaplatenia 252 eur podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu vyhovením jeho návrhu a uložením žalovanej povinnosti zaplatiť mu 834 eur a príslušenstva alebo jeho zrušením a vrátením súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že pri určení majetkovej ujmy nezohľadnil žiadne skutočnosti okrem znaleckého posudku, ktoré zohľadňovali skutočnú škodu. Ak nebolo možné obnovenie majetkového stavu uvedením do pôvodného stavu, ale obstaraním iného vozidla porovnateľnej technickej vybavenosti, odstránenie následkov škody bolo vykonané účelne.
Žalovaná odvolací návrh nepodala.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania, žalobca (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto bolo potrebné ho zmeniť (§ 220 O.s.p.).
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 25C/142/2009 je zaplatenie sumy 1.086 eur a príslušenstva titulom náhrady škody.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá.
Predovšetkým je treba (k naloženiu s odvolaním procesne akceptovateľným spôsobom) uviesť, že pri spôsobe rozhodnutia súdu prvého stupňa napádaným rozsudkom, teda pri kombinácii len čiastočného vyhovenia žalobe a jej tzv. zvyškového zamietnutia bolo treba i v súlade s relevantnými závermi ustálenej rozhodovacej praxe súdov v tomto smere uzavrieť, že len žalobca bol subjektívne oprávnený napadnúť (vlastným odvolaním) výlučne rozhodnutie vo veci samej vo vzťahu k tej časti rozhodnutia vo veci samej, ktorou došlo k zamietnutiu žaloby. Je to tak preto, že napriek nepopierateľnému formálnemu oprávneniu každého účastníka súdneho konania napadnúť rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním (tu por. § 201 O.s.p.) účastník konania takéto objektívne existujúce oprávnenie stráca v tej časti, v ktorej v konaní zaznamenal procesný úspech. Ak teda účastníkovi, obracajúcemu sa s určitou požiadavkou na súd, (žalobca) je (z pohľadu zachovania skôr existujúcich práv a povinností) na prospech každé rozhodnutie, ktorým sa žalobe vyhovelo a rovnako je to (pokiaľ ide o vec samu) v prípade žalovaného a rozhodnutia, ktorým sa naopak žaloba zamietla; nemôže byť namieste iný záver, než ten, že žalobca nemá subjektívne oprávnenie napadnúť rozsudok v časti vyhovujúcej žalobe.
Ak sa týmto žalobca v prejednávanej veci neriadil a špecifickej procesnej situácii neprispôsobil ako vymedzenie rozsahu napadnutia rozsudku odvolaním, tak ani odvolací návrh (návrh na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu), jediným možným výsledkom takéhoto počínania bolo čiastočné odmietnutie odvolania (v časti dotknutej nedostatkom subjektívneho oprávnenia účastníka konania účinne napadnúť prvostupňové rozhodnutie).
To bol dôvod, pre ktorý odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. rozhodol spôsobom, uvedeným v druhej vete výroku tohto rozhodnutia (nakoľko tam uvedeným zvyškom bola práve časť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou došlo k vyhoveniu žaloby).
Podľa § 442 odst. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa škoda hradí v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka platí, že sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v dobe jej poškodenia. Toto ustanovenie dáva súdom možnosť manévrovať vo veľmi širokom priestore, kde cena veci v dobe poškodenia je len akýmsi odrazovým mostíkom na ďalšie úvahy.
Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k výsledku spravodlivému, inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, a nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou právnou normou. V danom prípade je zmyslom a účelom ustanovenie, priznávajúce poškodenému právo na náhradu škody zaistiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma. Preto je nutné v každom individuálnom prípade skúmať majetkový stav poškodeného pred vznikom škody a po vykonaní opravy poškodeného vozidla, alebo vynaložení nákladov, ktoré predstavujú tzv. cena obvyklú, za ktorú je v danom mieste a čase možné kúpiť náhradnú vec (všeobecná cenu), a nie účtovnú hodnotu poškodenej veci vyjadrenú odpočtom amortizácie od obstarávacej ceny veci, ktorá nerešpektuje úžitkovú hodnotu veci.
Pokiaľ je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí i rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu, v danom prípade na obstaranie veci porovnateľnej s tou pred škodovou udalosťou, ktorú chcel poškodený pôvodne uviesť do predošlého stavu jej opravou, čo mu však bolo odopreté jej neúčelnosťou (tu je treba poznamenať, že žalovaná sa riadila pokynmi vedľajšieho účastníka, ktorý jej v tomto smere zabezpečoval všetky náležitosti súvisiace so škodovou udalosťou) tak, aby bola z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopná, ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak než za použitia nových náhradných dielov alebo aj použitých, ako v tomto prípade, treba konštatovať, že obnova tohto bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Nie je možné prenášať povinnosť na úhradu nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Rozsah náhrady škody musí zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré musel poškodený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k stavu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou.
Vzhľadom k vyššie uvedenému mal odvolací súd za to, že ak cena porovnateľného vozidla, za ktorú sa dalo toto obstarať v rozhodnom období bola 689 eur a žalobca ho obstaral za 500 eur, obstaral ho za cenu primeranú a aj náklady, ktoré na vec vynaložil mimo obstarania vozidla (vyúčtované účtovnými dokladmi: faktúra č. 10182009 na sumu 261 eur, č. 01-01/2009 na sumu 300 eur a č. 0027/09 na sumu 225 eur), ktoré súviseli so stavom pred škodovou udalosťou (splyňovač, alarm centrálneho uzamykania, a pod.), je nutné považovať za nutné prostriedky, ktoré musel vynaložiť na obnovenie svojho pôvodného majetkového stavu. Na úhradu škody bolo plnené doposiaľ 452 eur z celkovej 1.286 eur, priznaná súdom prvého stupňa v rozsahu 49 eur, ostáva k úhrade 785 eur.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že návrh v tejto vyhovel podľa § 220 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď podľa § 224 ods. 4 O.s.p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.