Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 389/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou F.,

s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B. F., PhD., vedené pod sp. zn.

až sp. zn. vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2

, jeho základných práv podľa a

a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Kežmarok

sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012,

sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012,

sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012,

sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012,

sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012,

sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012,

sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012,

sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012,

sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012,

sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012,

sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012,

sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012,

sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 4. apríla 2012,

sp. zn. z 29. marca 2012 a sp. zn. z 30. marca 2012 a jeho

postupom v týchto konaniach a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. až sp. zn. Rvp

5152/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

5125/2012.

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. mája 2012

doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorými namietal porušenie čl. 12

ods. 2 (ďalej len „“), svojich základných práv podľa čl.

20 ods. 1 a a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) v záhlaví označenými uzneseniami Okresného súdu Kežmarok (ďalej len

„okresný súd“) a jeho postupom v týchto konaniach.

Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako

exekútor podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre

obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007.

Okresný súd napadnutými rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie

z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím mal zasiahnuť do

ním označených základných práv podľa , práv podľa dohovoru, práva podľa

dodatkového protokolu a označeného článku ; navrhol preto napadnuté uznesenia

okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať sťažovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ

zároveň v sťažnosti tvrdil, že k porušeniu jeho označených základných práv podľa ,

práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a označeného článku

došlo aj postupom okresného súdu v označených konaniach.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd

spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa

týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení

vecí, avšak v súlade s citovaným možno v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod

sp. zn. až sp. zn. a z nich vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd tak, že predmetné sťažnosti spojil

do jedného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K veci samotnej

Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho

prerokovania ústavných sťažností podľa , a dospel

opätovne k záveru, že aj napriek nesúhlasu sťažovateľa ich podala osoba zjavne

neoprávnená podľa . Uvedené ustanovenie v záujme

racionality a efektivity konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu

posúdiť „prijateľnosť“ návrhu predtým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne

meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte

nemá charakter kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť

bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci

a údajov obsiahnutých v samotnej sťažnosti.

Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.

Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku, keďže podľa § 2 ods. 1 je exekútor

štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných

rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej

činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že

Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej,

ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické

osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technicky či organizačne

inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc

súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát,

resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva

tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto

osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.

Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu

na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie

v daných veciach pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle

ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania

o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to

ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho

sťažnosti odmietol ako podané zjavne neoprávnenou osobou (bod 2 výroku) bez toho,

aby sa pritom bližšie zaoberal jeho obšírnou právnou argumentáciou. Tento záver

vyslovený ústavným súdom v mnohých predchádzajúcich veciach sťažovateľa

(, , , , ap.) by

už mal sťažovateľ pri podávaní ďalších sťažností rešpektovať, aby nezahlcoval ústavný súd

neprerokovateľnými podaniami, ktorých spracovanie mu bráni venovať sa tým veciam,

ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah.

Zároveň ústavný súd poznamenáva, že nesúhlas sťažovateľa s viacerými

rozhodnutiami ústavného súdu (napr. s uznesením sp. zn. zo 7. decembra

2011) by mohol byť dôvodom odmietnutia sťažností v časti aj pre ich neprípustnosť podľa

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012