Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 189/2012
PDF · 93.98 KB
No categories available
I. ÚS 189/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom doc. JUDr. B. F.,
PhD., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 2681/2012 až sp. zn.
2685/2012 vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20
ods. 1 a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu
Kežmarok z 22. februára 2012 sp. zn. 8 Er 843/2009, sp. zn. 8 Er 788/2009, sp. zn.
8 Er 787/2009, sp. zn. 8 Er 786/2009 a sp. zn. 8 Er 785/2009 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 2681/2012 až sp. zn. Rvp
2685/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 2681/2012.
2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 28. marca
2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorými namietal porušenie
svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v záhlaví označenými uzneseniami Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný
súd“).
2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako
exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre
obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007.
Okresný súd napadnutými rozhodnutiami neprípustne rozhodol o jeho vylúčení z
vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o.,
čím zasiahol do ním označených základných práv; navrhol preto napadnuté uznesenia
okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred
ústavným súdom.
3. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho
prerokovania ústavnej sťažnosti podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“), a dospel k záveru, že aj napriek nesúhlasu sťažovateľa ju podala osoba
zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie
v záujme racionality a efektivity konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu
kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“ návrhu predtým, ako dospeje k záveru, že o návrhu
rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania,
ktorá ešte nemá charakter kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle
rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej
moci a údajov obsiahnutých v samotnej sťažnosti.
4. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.
Tento svoj status získal podľa zákona Exekučného poriadku, keďže § 2 ods. 1 ustanovuje,
že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri
výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa.
Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci –
špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych
exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne
technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby
štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol
povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať
a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva;
rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako
v konaní pred súdmi.
5. Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu
na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie
v daných veciach pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle
ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania
o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to
ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho
sťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (bod 2 výroku). Tento záver
vyslovený ústavným súdom v mnohých predchádzajúcich veciach sťažovateľa
(I. ÚS 478/2011, I. ÚS 480/2011 ap.) by už mal rešpektovať sťažovateľ pri podávaní
ďalších sťažností tak, aby nezahlcoval ústavný súd neprejednateľnými podaniami, ktorých
spracovanie mu bráni venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho
zásah.
6. Podľa § 31 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 2681/2012 až sp. zn. Rvp 2685/2012 a z nich vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného
súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd tak, že predmetné
sťažnosti spojil do jedného konania (bod 1 výroku tohto uznesenia) a sťažnosti potom
odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. apríla 2012