Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 363/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť E. L., B.; F. H. B.; J. L., B.; M L. D.; R. L., D.; B. P. D.; A.

L., B.; P. L., B.; PhDr. G. L., B.; P. L., B.; Mgr. A. N., B.; Ing. Ľ. L., B.; O. L., B.; J. L., B.;

M. S. B., a H. P. B., zastúpených advokátkou JUDr. H. L., B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. L., F. H., J. L., M. L., R. L., B. P., A. L., P. L., PhDr. G. L., P. L., Mgr.

A. N., Ing. Ľ. L., O. L., J. L., M. S. a H. P. o d m i e t a pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2012

doručená sťažnosť E. L., F. H., J. L., M. L., R. L., B. P., A. L., P. L., PhDr. G. L., P. L.,

Mgr. A. N., Ing. Ľ. L., O. L., J. L., M. S. a H. P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že «... podali dňa 10. septembra

2003 žalobu vo veci ochrany vlastníckeho práva proti H. Toto konanie bolo rozhodnuté dňa

8. decembra 2006 rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. Do dnešného dňa však nebolo

právoplatne rozhodnuté o trovách konania a právneho zastúpenia, a teda navrhovatelia,

napriek tomu, že súdny spor vyhrali, ešte 6 rokov po jeho skončení nemajú náhradu

nákladov, ktoré museli vynaložiť pri domáhaní sa ochrany svojich vlastníckych práv...

Pri vyčísľovaní trov konania a právneho zastúpenia na Okresnom súde Bratislava I.

zo dňa 4. augusta 2010, tento rozhodol, že: „odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi

v 1. až 18. rade trovy konania vo výške 66.740,09 EUR k rukám právnej zástupkyne

navrhovateľov, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti toho uznesenia. Voči tomuto

rozhodnutiu bolo zo strany navrhovateľov podané odvolanie ...“

Okresný súd Bratislava I. však následne vydal nové rozhodnutie o trovách konania,

ktorým nerešpektoval vyjadrenie súdu vyššieho stupňa (Krajský súd Bratislava), ktorý mal

byť preň právne záväzný. Z tohto dôvodu sa sťažovatelia opätovne odvolali na Krajský súd

Bratislava, a to dňa 29. septembra 2011...

Do dnešného dňa však nebolo vo veci rozhodnuté, a to ani napriek tým

skutočnostiam, že Krajský súd Bratislava už raz v tej istej veci rozhodol, a že mu teda musí

byť známa právna podstata prípadu. Predmetný prípad sa dostal na rozhodovanie

rovnakému sudcovi, ktorý ho už raz rozhodoval 31. mája 2011, a teda bol plne oboznámený

s podstatou prípadu.».

3. Sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby vydal nález tohto znenia:

„Základné právo sťažovateľov, a to právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo porušené postupom Krajského súdu Bratislava v konaní

o odvolaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu Bratislava, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľom spoločne a nerozdielne primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3.000 EUR, ktoré im je Krajský súd Bratislava povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľov...

Ústavný súd priznáva sťažovateľom spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 2278,72 EUR, ktorá je splatná do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľov...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 3 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ

domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

( ). V tomto ohľade sťažovatelia (kvalifikovane zastúpení advokátom)

namietali prieťahy (iba) v rámci odvolacieho konania pred krajským súdom.

7. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak

sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

10. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva

okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel

zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci

nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej

moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých

ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

11. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a priložených príloh zistil, že sťažovatelia

doručili krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní krajského súdu 3. mája 2012, ktorú

podpredseda krajského súdu uznal za dôvodnú v liste sp. zn. Spr. 2119/2012 z 15. mája

2012. V odpovedi podpredsedu krajského súdu sťažovateľom na ich sťažnosť na prieťahy

v konaní sp. zn. tvoriacej prílohu sťažnosti je okrem iného uvedené: „... spis

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. bol prvýkrát predložený Krajskému

súdu... dňa 15. 10. 2010 a bola mu pridelená sp. zn. , pričom dňa 31. 05.

2011 tunajší súd uznesením č. k. -424 uznesenie súdu I. stupňa v napadnutej

časti zrušil a vec vrátil mu v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Vec po druhý raz napadla na

Krajský súd... dňa 12. 9. 2011 a bola jej pridelená sp. zn. ...

Súčasne podotýkam, že vec sp. zn. bude prevedená do režimu

sledovania vecí podpredsedom krajského súdu až do vrátenia spisu súdu prvého stupňa,

pričom vyzvem konajúceho predsedu senátu, aby neodkladne prijal ďalšie opatrenia na

odstránenie vzniknutých prieťahov v konaní.“

12. Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti predsedovi krajského súdu

(3. mája 2012) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (6. júna 2012) sa

javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká

sťažnosť mohla mať, ak by podpredseda krajského súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu

na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. ,

, ), ktoré, mimochodom, podpredseda krajského súdu zrejme aj

prijal, keďže následne (15. júna 2012) krajský súd v merite veci rozhodol a spis 19. júna

2012 vrátil Okresnému súdu Bratislava I .

13. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

14. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa

odmietol pre jej neprípustnosť.

15. Aj keby ústavný súd sťažnosť neodmietol pre jej neprípustnosť, bolo by ju

potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu

totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. podľa dohovoru (, , ,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

16. Vzhľadom na uvedené, najmä na dĺžku konania vedeného pred krajským súdom

pod sp. zn. (viac ako 9 mesiacov), ktorá sama osebe nemá takú ústavne

relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať

porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote, by bolo potrebné odmietnuť sťažnosť

smerujúcu proti postupu krajského súdu aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012