Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 396/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

23. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B.,

zastúpenej spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát

doc. JUDr. B. F., PhD., vedené pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky, jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 1. júna 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 25. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 29. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 28. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 29. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 1. júna 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 1. júna 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 29. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 1. júna 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 28. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 28. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 29. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 1. júna 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012

(), sp. zn. a jeho uznesením z 29. mája 2012

() a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. júla

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., (ďalej len „sťažovateľka“),

vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ,

ktorými namieta porušenie (ďalej len

„ústava“), svojich základných práv podľa a , práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 1. júna 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 25. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 29. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 28. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 29. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 1. júna 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 1. júna 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 29. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 1. júna 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 28. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 28. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 29. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 1. júna 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2012 (),

sp. zn. a jeho uznesením z 29. mája 2012 (); ďalej

spolu „namietaný postup“ a „napadnuté uznesenia“.

Napadnutými uzneseniami okresný súd v označených konaniach vylúčil

súdneho exekútora JUDr. R. K. z vykonávania exekúcie z dôvodu, že bol

zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného),

čo podľa názoru okresného súdu zakladá dôvod na jeho vylúčenie, pretože existujú

pochybnosti o jeho nestrannosti z objektívneho hľadiska, reflektujúc a rešpektujúc tak

názor ústavného súdu uvedený v náleze sp. zn. z 13. apríla 2011.

Sťažovateľka v sťažnostiach tvrdí, že okresný súd napadnutými uzneseniami

a ich predchádzajúcim postupom v označených konaniach „ex offo rozhodol

o vylúčení sťažovateľa z vykonávania exekúcie. Práve označené uznesenie a postup

všeobecného súdu, ktorý viedol k jeho vydaniu, sťažovateľ napáda z hľadiska

porušenia jeho základných, nižšie definovaných, práv...“.

Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd svojím postupom v označených konaniach

a napadnutými uzneseniami okresného súdu porušil jej práva, konkrétne:

«A. právo na súdnu ochranu zaručené

(ďalej aj „Ústava SR“);

B. právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“);

C. právo vlastniť majetok zaručené ;

D. právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1

k Dohovoru;

E. všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený ;

F. zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru...»

V ďalšej časti sťažností sťažovateľka zdôvodňuje, v čom podľa nej spočíva

porušenie jej v sťažnosti uvedených práv tvrdiac, že postup okresného súdu

v označených konaniach a jeho napadnutými uzneseniami „nelegitímne a nelegálne

limitovali práva sťažovateľa, najmä jeho právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivý súdny proces zaručené Dohovoru a

to v takej miere, že je to v právnom štáte neprípustné. Je tomu tak preto, že všeobecný

súd:

a) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa

13. 04. 2011, sp. zn.: -37;

b) bez toho aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti sťažovateľa vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho aby existovala námietka zaujatosti alebo akékoľvek racionálne

pochybnosti o legálnom a legitímnom postupe sťažovateľa v exekúcii;

d) bez toho aby existovali oprávnené obavy povinného o legálny priebeh

exekúcie;

e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie

všeobecného súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade

konkrétnych dôkazov a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci

sp. zn.: ; rozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust. § 30 ods. 10

Exekučného poriadku proti rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti

exekútora nemožno podať opravný prostriedok) o právnom postavení sťažovateľa,

pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo

sťažovateľa možnosti vykonávať teraz i v budúcnosti exekúciu vedenú pre vymoženie

pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom –

JUDr. R. K.“.

Osobitne sťažovateľka upozorňuje na skutočnosť, že «V danom prípade

okresný súd bez toho, aby akokoľvek vypočul sťažovateľa ako účastníka konania

a umožnil mu rovnocenne vznášať argument proti argumentom povinného a sudcu, de

facto ale aj de iure rozhodol o definitívnom vylúčení súdneho exekútora z vykonávania

exekúcie vedenej pre pohľadávky spoločnosti P., s. r. o... Sťažovateľ namieta, že nemal

možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia a dôkazy, ktoré boli podkladom pre

rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení. Sťažovateľ nemal možnosť ovplyvniť

prípravu obsahu rozhodnutia všeobecného súdu, pritom však dané rozhodnutie

výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil všeobecný

súd, navyše dával povinnému dodatočnú príležitosť, aby bez existencie akýchkoľvek

obáv z reakcie sťažovateľa, došlo k mareniu exekúcie a to aj vylúčením sťažovateľa

z jej výkonu. Sťažovateľ však bol voči povinnému v pozícii veriteľ a nútene vymáhal

voči nemu svoju pohľadávku. Preto možno bez pochýb predpokladať, že povinný

prechovával voči sťažovateľovi averziu a pocity antipatie. Práve v takomto postavení

bolo nanajvýš nutné pre objektívne posúdenie veci vypočuť sťažovateľa a umožniť mu

tak prejaviť svoj názor na vec. Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva

na spravodlivý súdny proces a osobitne z dodržaním zásady „rovnosti zbraní“.».

V závere svojich sťažností sťažovateľka uvádza, že vzhľadom na to, že zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) nepripúšťa, aby podala

proti napadnutým uzneseniam okresného súdu „odvolanie alebo iný účinný opravný

prostriedok, je splnená formálna podmienka upravená ust. § 53 ods. 1 zákona

č. “.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol, že jej

v petitoch sťažností označené práva, resp. označené články , dohovoru

a dodatkového protokolu, boli napadnutými uzneseniami a postupom predchádzajúcim

ich vydaniu porušené, a v nadväznosti na to navrhuje, aby boli napadnuté uznesenia

zrušené. Sťažovateľka sa napokon domáha aj priznania primeraného finančného

zadosťučinenia a úhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný

súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že v súlade s poučením

v napadnutých uzneseniach o možnosti podať proti nim opravný prostriedok

sťažovateľka podala proti napadnutým uzneseniam v dňoch od 28. júna 2012 až 3. júla

2012 odvolania, o ktorých v čase predbežného prerokovania sťažností nebolo podľa

zistenia ústavného súdu rozhodnuté.

Sťažovateľka namieta porušenie a dohovoru,

základných práv podľa a a práv podľa

dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu

v označených konaniach a napadnutými uzneseniami.

Ústavný súd tiež zistil, že všetky napadnuté uznesenia boli vydané vyšším

súdnym úradníkom.

Podľa poslednej vety proti rozhodnutiu zamestnanca súdu

povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

Ústavný súd už v tejto súvislosti konštatoval, že „Vyšší súdny úradník je podľa

o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov

štátnym zamestnancom. Proti každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka

vydanému v súdnom konaní je v zmysle poslednej vety vždy

prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje sudca, a to aj vtedy, ak osobitný

zákon odvolanie alebo iný opravný prostriedok nepripúšťa.“ ().

Právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu pred porušením základných práv

a slobôd v zmysle je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak o ochrane týchto práv a základných slobôd nerozhoduje iný súd.

Zásada subsidiarity zahŕňa okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Všeobecné súdnictvo zabezpečuje fyzickým osobám a právnickým osobám

presadzovanie svojich práv, zaväzuje sa poskytnúť im účinnú ochranu pred

neoprávnenými štátnymi zásahmi, pritom má prednostne chrániť a presadzovať

individuálne základné práva a slobody. Príslušné procesné poriadky sú zárukou

účinnosti tejto právnej ochrany aj zárukou ochrany zákonného prístupu k uplatňovaniu

základných práv a slobôd ().

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľom namietané porušenie

niektorého z jeho alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv alebo slobôd nezakladá bez ďalšieho aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

sťažovateľ sa ochrany svojich práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (,

).

Judikatúra ústavného súdu zdôrazňuje, že zmysel a účel princípu subsidiarity

spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť

výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci

im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v občianskom súdnom konaní

povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám alebo právnickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio – inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených

v (, , ).

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa

ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre

každú osobu, a preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí

rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu,

požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu (). Ak o závažných procesných

pochybeniach, ktorými sa porušujú aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je

oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný súd na základe riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov upravených v príslušnom procesnom poriadku, je právomoc

ústavného súdu pred ich vyčerpaním, resp. rozhodnutím o nich vylúčená

().

Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo

justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti

rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;

ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu

súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa

( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka mala

v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na ochranu

svojich práv, ktoré mali byť napadnutými uzneseniami okresného súdu a postupom

predchádzajúcim ich vydaniu podľa jej názoru porušené, pričom tento opravný

prostriedok v označených konaniach v zákonnej lehote využila. Oprávnenie sudcu

rozhodnúť o namietanom postupe a napadnutých uzneseniach okresného súdu

vylučuje v tejto veci právomoc ústavného súdu, ktorý by ju mohol uplatniť iba vtedy,

ak by už sťažovateľka nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich

práv.

Keďže v označených konaniach je namietaný postup okresného súdu, ako aj

jeho napadnuté uznesenia, ktoré boli podaním odvolaní sťažovateľky ex lege zrušené

a vo veci bude rozhodovať sudca okresného súdu, neprichádza do úvahy, aby sa

ústavný súd zaoberal námietkami smerujúcimi proti postupu a napadnutým

uzneseniam okresného súdu, a preto treba sťažnosti pred konečným rozhodnutím

sudcu považovať za predčasné.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou

opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

(, ), a tiež zo záverov a právneho hodnotenia skutkových

okolností daných prípadov ústavný súd sťažnosti sťažovateľky už pri ich predbežnom

prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (§ 25

ods. 2 ).

Nad rámec už uvedených dôvodov ústavný súd dodáva, že predložené sťažnosti

mohol ústavný súd odmietnuť aj z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti, pretože

podaním odvolaní sa napadnuté uznesenia okresného súdu ex lege zrušili, a teda

sťažovateľka napádala právne neexistujúce rozhodnutie súdu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2012