Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 435/2012
PDF · 164.33 KB
No categories available
III. ÚS 435/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. J., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., K.,
pre namietané porušenie čl. 2 ods. 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva
na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
základného práva na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, základného práva na súdnu ochranu a práva na prerokovanie veci
v jeho prítomnosti podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
rozsudkami Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2 T 57/2005 z 18. januára 2006 a 8. júna 2007
a opatrením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 To 45/2010 z 20. júla 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. J. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta
2012 doručená sťažnosť M. J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 2
ods. 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva
na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva
na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),
základného práva na súdnu ochranu a práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa
čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)
rozsudkami Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 57/2005
z 18. januára 2006 a 8. júna 2007 a opatrením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 3 To 45/2010 z 20. júla 2012
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 57/05
z 18. januára 2006 bol odsúdený za trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva, ale
v rámci odvolacieho konania krajský súd uznesením sp. zn. 3 To 35/06 z 13. septembra
2006 rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k nemu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Podľa názoru sťažovateľa po vrátení veci okresnému súdu tento súd nepostupoval
tak, aby s náležitou starostlivosťou objasnil okolnosti svedčiace proti nemu, ako aj
skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Sťažovateľ uviedol, že krajský súd v zrušujúcom
uznesení vyslovil, že v jeho prípade došlo k porušeniu práva na obhajobu, ale podľa jeho
názoru okresný súd tieto nedostatky neodstránil, ale svoje ďalšie rozhodnutie, ktorým je
rozsudok sp. zn. 2 T 57/05 z 8. júna 2006, opäť zaťažil procesnými vadami. Týmto
rozsudkom bol sťažovateľ opäť uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže formou
spolupáchateľstva podľa § 234 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom
v relevantnom čase. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie.
Sťažovateľ tvrdil, že jeho nepriaznivý zdravotný stav mu neumožňuje zúčastňovať sa
na pojednávaniach odvolacieho súdu. O svojom zdravotnom stave predložil aj dôkazy, ktoré
podľa jeho názoru svedčia o tom, že má „závažnú poruchu zdravia, pričom ide o negatívne
zmeny, ktoré sa rozvíjajú pri preukázanom onemocnení mozgu“. Aj napriek uvedeným
skutočnostiam krajský súd opatrením sp. zn. 3 To 45/2010 z 20. júla 2012 začal
v jeho prípade konanie proti ušlému.
Sťažovateľ je toho názoru, že uvedeným postupom krajského súdu došlo k porušeniu
jeho práv, pretože v jeho prípade nie sú splnené podmienky na tento osobitný druh konania,
keďže on sa nevyhýba trestnému konaniu, len sa ho nemôže vzhľadom na svoj zdravotný
stav zúčastniť. Sťažovateľ vyslovil názor, že namietaným opatrením krajského súdu mu je
znemožnené osobne sa zúčastniť konania vo vlastnej trestnej veci, čím dochádza
k narušeniu kontradiktórnej schémy trestného procesu.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:
„Okresný súd Bardejov v súvislosti s vydaním rozsudku zo dňa 18. 1. 2006, sp. zn.:
2 T 57/05 a rozsudku zo dňa 8. 6. 2007, sp. zn.: 2 T 57/05 v trestnej veci vedenej proti
sťažovateľovi M. J., B. pre trestný čin lúpeže porušil jeho práva podľa čl. 2 ods. 2, čl. 48
ods. 2, čl. 49, čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.
Krajský súd Prešov v súvislosti s vydaním opatrenia zo dňa 20. 7. 2012,
sp. zn.: 3 To 45/2010 porušil práva sťažovateľa podľa čl. 2 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 49, čl.
50 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.
M. J. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú sú Okresný súd Bardejov
a Krajský súd Prešov povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť jeho právnemu zástupcovi
do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie označených
článkov ústavy a základných práv podľa ústavy a listiny, ako aj práva podľa dohovoru
rozsudkami okresného súdu sp. zn. 2 T 57/05 z 18. januára 2006 a 8. júna 2007, ústavný súd
sa riadil princípom subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto ustanovenie limituje
hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich
v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného
práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu
poskytnúť všeobecné súdy.
Z uvedeného vyplýva, že na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia (ak je proti
nemu prípustný riadny opravný prostriedok) je vždy v prvom rade povolaný druhostupňový
súd. Keďže v danom prípade sťažovateľ mal právo podať proti rozsudkom okresného súdu
odvolanie, na ich preskúmanie mal primárne právomoc krajský súd a táto jeho právomoc
predchádza právomoci ústavného súdu bezprostredne preskúmať rozhodnutie súdu prvého
stupňa v danej veci. Navyše, pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu sp. zn. 2 T 57/05
z 18. januára 2006, ten bol v rámci odvolacieho konania preskúmaný krajským súdom,
ktorý ho uznesením sp. zn. 3 To 35/06 z 13. septembra 2006 pre konkrétne procesné
pochybenia zrušil. Tým bola sťažovateľovi poskytnutá reálna ochrana zo strany
všeobecného súdu. Pokiaľ ide o v poradí druhý rozsudok okresného súdu v tejto trestnej
veci sp. zn. 2 T 57/05 z 8. júna 2007, o odvolaní proti nemu krajský súd dosiaľ nerozhodol.
Ale aj v tomto prípade je tu v prvom rade tento súd, od ktorého sa pred ústavnou ochranou
zo strany ústavného súdu primárne očakáva poskytnutie ochrany právam sťažovateľa.
Odvolávajúc sa na princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy preto ústavný súd
sťažnosť smerujúcu proti rozhodnutiam okresného (prvostupňového) súdu odmietol
pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. IV. ÚS 405/04,
III. ÚS 208/08, III. ÚS 72/09).
Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie označených článkov
ústavy, základných práv podľa ústavy a listiny a práva podľa dohovoru opatrením krajského
súdu, ktorým bolo podľa § 360 Trestného poriadku začaté trestné konanie proti ušlému.
Podľa § 358 ods. 1 Trestného poriadku konanie podľa ustanovení tohto dielu možno
vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa
skrýva (ďalej len „ušlý“).
Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku odsúdený v konaní podľa tohto dielu má
právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre
nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa
dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe
ustanovenej v Trestnom zákone.
Podľa § 362 ods. 2 Trestného poriadku ak súd zistí splnenie podmienok podľa
odseku 1, zruší skoršie rozhodnutia a pokračuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby;
inak návrh zamietne.
Podľa § 362 ods. 3 Trestného poriadku proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná
sťažnosť.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že nie je iba povinnosťou ústavného
súdu ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej
právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov
vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto
povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti
(napr. III. ÚS 79/02, III. ÚS 109/05).
Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník
konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,
naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi
dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie
je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol
domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Trestným
poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (m. m. IV. ÚS 242/2010, III. ÚS 216/2012).
Podstatou námietok sťažovateľa bolo tvrdenie, že aj napriek tomu, že uňho neboli
splnené zákonné podmienky na začatie konania proti ušlému, krajský súd tak učinil, čím mu
podľa jeho názoru zabránil v osobnej účasti na prerokovaní jeho trestnej veci.
Ako však z už citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, sťažovateľ má
stále vytvorený priestor na to, aby v zákonom ustanovených lehotách podal návrh
na prerokovanie jeho veci súdom v jeho prítomnosti, a to pokiaľ sa domnieva, že neboli
splnené podmienky konania proti ušlému.
Z uvedeného plynie jednoznačný záver o tom, že právomoci ústavného súdu v tejto
veci stále predchádza právomoc všeobecného súdu, ktorý ako primárny ochranca ústavnosti
je povinný poskytnúť sťažovateľovi ochranu.
Na základe toho ústavný súd sťažnosť aj v časti smerujúcej proti opatreniu krajského
súdu sp. zn. 3 To 45/2010 z 20. júla 2012 už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami a návrhmi, ktoré v nej sťažovateľ uplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2012