Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 435/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. J., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., K.,

pre namietané porušenie a , základného práva

na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa ,

základného práva na prezumpciu neviny podľa ,

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, základného práva na súdnu ochranu a práva na prerokovanie veci

v jeho prítomnosti podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

rozsudkami Okresného súdu Bardejov sp. zn. z 18. januára 2006 a 8. júna 2007

a opatrením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 20. júla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. J. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta

2012 doručená sťažnosť M. J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 2

ods. 2 a (ďalej len „“), základného práva

na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa , základného práva

na prezumpciu neviny podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

základného práva na súdnu ochranu a práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa

čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

rozsudkami Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 18. januára 2006 a 8. júna 2007 a opatrením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 20. júla 2012

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 18. januára 2006 bol odsúdený za trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva, ale

v rámci odvolacieho konania krajský súd uznesením sp. zn. z 13. septembra

2006 rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k nemu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Podľa názoru sťažovateľa po vrátení veci okresnému súdu tento súd nepostupoval

tak, aby s náležitou starostlivosťou objasnil okolnosti svedčiace proti nemu, ako aj

skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Sťažovateľ uviedol, že krajský súd v zrušujúcom

uznesení vyslovil, že v jeho prípade došlo k porušeniu práva na obhajobu, ale podľa jeho

názoru okresný súd tieto nedostatky neodstránil, ale svoje ďalšie rozhodnutie, ktorým je

rozsudok sp. zn. z 8. júna 2006, opäť zaťažil procesnými vadami. Týmto

rozsudkom bol sťažovateľ opäť uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže formou

spolupáchateľstva podľa a v znení účinnom

v relevantnom čase. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie.

Sťažovateľ tvrdil, že jeho nepriaznivý zdravotný stav mu neumožňuje zúčastňovať sa

na pojednávaniach odvolacieho súdu. O svojom zdravotnom stave predložil aj dôkazy, ktoré

podľa jeho názoru svedčia o tom, že má „závažnú poruchu zdravia, pričom ide o negatívne

zmeny, ktoré sa rozvíjajú pri preukázanom onemocnení mozgu“. Aj napriek uvedeným

skutočnostiam krajský súd opatrením sp. zn. z 20. júla 2012 začal

v jeho prípade konanie proti ušlému.

Sťažovateľ je toho názoru, že uvedeným postupom krajského súdu došlo k porušeniu

jeho práv, pretože v jeho prípade nie sú splnené podmienky na tento osobitný druh konania,

keďže on sa nevyhýba trestnému konaniu, len sa ho nemôže vzhľadom na svoj zdravotný

stav zúčastniť. Sťažovateľ vyslovil názor, že namietaným opatrením krajského súdu mu je

znemožnené osobne sa zúčastniť konania vo vlastnej trestnej veci, čím dochádza

k narušeniu kontradiktórnej schémy trestného procesu.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„Okresný súd Bardejov v súvislosti s vydaním rozsudku zo dňa 18. 1. 2006, sp. zn.:

a rozsudku zo dňa 8. 6. 2007, sp. zn.: v trestnej veci vedenej proti

sťažovateľovi M. J., B. pre trestný čin lúpeže porušil jeho práva podľa čl. 2 ods. 2, čl. 48

ods. 2, , SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

Krajský súd Prešov v súvislosti s vydaním opatrenia zo dňa 20. 7. 2012,

sp. zn.: porušil práva sťažovateľa podľa čl. 2 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 49, čl.

50 ods. 2 SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

M. J. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú sú Okresný súd Bardejov

a Krajský súd Prešov povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť jeho právnemu zástupcovi

do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie označených

článkov a základných práv podľa a listiny, ako aj práva podľa dohovoru

rozsudkami okresného súdu sp. zn. z 18. januára 2006 a 8. júna 2007, ústavný súd

sa riadil princípom subsidiarity podľa . Toto ustanovenie limituje

hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich

v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného

práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu

poskytnúť všeobecné súdy.

Z uvedeného vyplýva, že na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia (ak je proti

nemu prípustný riadny opravný prostriedok) je vždy v prvom rade povolaný druhostupňový

súd. Keďže v danom prípade sťažovateľ mal právo podať proti rozsudkom okresného súdu

odvolanie, na ich preskúmanie mal primárne právomoc krajský súd a táto jeho právomoc

predchádza právomoci ústavného súdu bezprostredne preskúmať rozhodnutie súdu prvého

stupňa v danej veci. Navyše, pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 18. januára 2006, ten bol v rámci odvolacieho konania preskúmaný krajským súdom,

ktorý ho uznesením sp. zn. z 13. septembra 2006 pre konkrétne procesné

pochybenia zrušil. Tým bola sťažovateľovi poskytnutá reálna ochrana zo strany

všeobecného súdu. Pokiaľ ide o v poradí druhý rozsudok okresného súdu v tejto trestnej

veci sp. zn. z 8. júna 2007, o odvolaní proti nemu krajský súd dosiaľ nerozhodol.

Ale aj v tomto prípade je tu v prvom rade tento súd, od ktorého sa pred ústavnou ochranou

zo strany ústavného súdu primárne očakáva poskytnutie ochrany právam sťažovateľa.

Odvolávajúc sa na princíp subsidiarity podľa preto ústavný súd

sťažnosť smerujúcu proti rozhodnutiam okresného (prvostupňového) súdu odmietol

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. ,

, ).

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie označených článkov

, základných práv podľa a listiny a práva podľa dohovoru opatrením krajského

súdu, ktorým bolo podľa začaté trestné konanie proti ušlému.

Podľa konanie podľa ustanovení tohto dielu možno

vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa

skrýva (ďalej len „ušlý“).

Podľa odsúdený v konaní podľa tohto dielu má

právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre

nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa

dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe

ustanovenej v .

Podľa ak súd zistí splnenie podmienok podľa

odseku 1, zruší skoršie rozhodnutia a pokračuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby;

inak návrh zamietne.

Podľa proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná

sťažnosť.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že nie je iba povinnosťou ústavného

súdu ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej

právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov

vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto

povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti

(napr. , ).

ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník

konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,

naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi

dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie

je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol

domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Trestným

poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (m. m. , ).

Podstatou námietok sťažovateľa bolo tvrdenie, že aj napriek tomu, že uňho neboli

splnené zákonné podmienky na začatie konania proti ušlému, krajský súd tak učinil, čím mu

podľa jeho názoru zabránil v osobnej účasti na prerokovaní jeho trestnej veci.

Ako však z už citovaných ustanovení vyplýva, sťažovateľ má

stále vytvorený priestor na to, aby v zákonom ustanovených lehotách podal návrh

na prerokovanie jeho veci súdom v jeho prítomnosti, a to pokiaľ sa domnieva, že neboli

splnené podmienky konania proti ušlému.

Z uvedeného plynie jednoznačný záver o tom, že právomoci ústavného súdu v tejto

veci stále predchádza právomoc všeobecného súdu, ktorý ako primárny ochranca ústavnosti

je povinný poskytnúť sťažovateľovi ochranu.

Na základe toho ústavný súd sťažnosť aj v časti smerujúcej proti opatreniu krajského

súdu sp. zn. z 20. júla 2012 už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami a návrhmi, ktoré v nej sťažovateľ uplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012