Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 434/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., K.,

ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 15. júna 2011 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 14. júna 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2012

doručená sťažnosť M. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A.

K., K., ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 15. júna 2011 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 14. júna 2012.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 14. 6. 2012, sp. zn.

-273, v právnej veci sťažovateľa c/a 1/ Mgr. J. G. -dražobník, P., 2/ Mgr.

J. G., P., 3/ B. H., K., 4/ J. K., K., o neplatnosť dražby a určenie vlastníckeho práva, vedenej

na Okresnom súde Košice I, sp. zn. , bolo odmietnuté moje dovolanie proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 15. 6. 2011, sp. zn. .

Rozsudkom Okresného súdu Košice I, zo dňa 22. 2. 2010, sp. zn. -201,

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 15. 6. 2011, sp. zn.

, bola zamietnutá moju žaloba o určenie neplatnosti dražby a určenie

vlastníckeho práva. Dôvodom bola skutočnosť preklúzie vo vzťahu k návrhu o neplatnosť

dražby. Jednalo sa o dražbu, ktorá bola vykonaná v rozpore so

o dobrovoľných dražbách, bez mojej účasti, ako vlastníka draženej nehnuteľnosti, a ktorú

dražbu, keďže som o nej nemal vedomosť, nemohol som napadnúť v zákonnej 3-mesačnej

lehote, pre ktorú preklúziu súd prvého stupňa (ako aj odvolací) neskúmal jej zákonnosť,

najmä však neprejednal môj druhý návrh vo veci, ohľadne určenia vlastníckeho práva.

Proti tomuto som učinil dovolanie, podľa

Podstatou dovolania bola skutočnosť, že vo veci, ktorá pozostávala z dvoch návrhov

a to návrhu na vyslovenie neplatnosti dražby a návrhu na určenie vlastníckeho práva, súd

prvého, stupňa nevykonal dokazovanie smerom k návrhu na určenie vlastníckeho práva,

s ktorým postupom sa stotožnil aj odvolací súd. Súdy vykonali dokazovanie ohľadne veci

samej iba v prvom návrhu a zamietli ho pre preklúziu, pričom vôbec nevykonali

dokazovanie - nekonali, ohľadne druhého návrhu, ktorý zamietli z dôvodu zániku práva

(preklúzie) na určenie neplatnosti dražby. K takémuto postupu však neboli splnené

podmienky, nakoľko dokazovanie o druhom návrhu nebolo žiadne (a vychádzajúc už len

z označenia veci - určenia vlastníckeho práva, preklúzia tu nemôže byť daná, pričom/a teda

preklúzia bola vyslovená iba vo veci k prvému návrhu)...

Z obsahov napadnutých rozsudkov súdov prvého a druhého stupňa je zrejmé, že súdy

konali len o prvom návrhu a to na určenie neplatnosti dražby, ktorý bol zamietnutý z

dôvodu preklúzie a nekonali o druhom návrhu, na určenie vlastníckeho práva, ale ho akoby

„uzavreli“ zamietnutím prvého návrhu pre preklúziu. Uvedené je v rozpore s

poukazovaným rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktorý vychádza zo zásady ochrany

vlastníctva, ktoré nemôže vlastník stratiť v konaní, ktorého nebol účastníkom a preto mal

súd prvého stupňa riadne prejednať môj návrh na určenie vlastníckeho práva a navrhované

dôkazy vykonať aj osobitne k tomuto návrhu (z ktorého pohľadu, keďže ide o inú skutkovú

situáciu, ako pri neplatnosti dražby, boli by tieto dôkazy aj ináč vyhodnotené). Odôvodnenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu, sa vôbec netýka veci a ani otázky

určenia vlastníckeho práva, ale iba otázky neplatnosti dražby (ktorej preklúzia návrhu

nemôže byť dôvodom na nekonanie návrhu o určenie vlastníckeho práva).»

Na základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd vydal

tento nález:

„Základné práva sťažovateľa zaručené podľa SR a

Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd na spravodlivé

a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom, uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, zo dňa 14. 6. 2012, sp. zn. -273, a rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 15. 6. 2011, sp. zn. , boli porušené.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa

14. 6. 2012, sp. zn. -273, a rozsudok Krajského súdu v Košiciach, zo dňa

15. 6. 2011, sp. zn. a vec vracia na nové konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd SR zakazuje porušovateľovi pokračovať v porušovaní namietaných

základných práv sťažovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Košiciach sú spoločne

a nerozdielne povinní nahradiť sťažovateľovi trovy konania-právneho zastúpenia, na účet

jeho právnej zástupkyne vo výške 269,58 €.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha

v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa

svojich práv (m. m. , ).

Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.

Povinnosti advokáta vyplývajúce zo o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (napr. , , ).

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť

smeruje.

Podľa sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že petit sťažnosti

nezodpovedá jej odôvodneniu. Táto skutočnosť v spojení s tým, že sťažovateľ (okrem

splnomocnenia) k sťažnosti nepripojil jediný relevantný listinný dôkaz (t. j. kópiu

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť

k porušeniu jeho základných práv alebo slobôd, ako jednu z osobitných náležitostí sťažnosti

podľa ), ktorým by preukázal svoje tvrdenia, resp.

opodstatnenosť svojich námietok, neumožňuje ústavnému súdu realizovať ústavný prieskum

prípadného porušenia označených práv sťažovateľa, porušenie ktorých v sťažnosti namieta.

Sťažnosť sťažovateľa teda nespĺňa už citované náležitosti kvalifikovaného návrhu na

začatie konania pred ústavným súdom.

Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle konštantnej judikatúry

ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa

(podobne napr. , , , ).

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25

ods. 2 odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012