Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 434/2012
PDF · 144.01 KB
No categories available
III. ÚS 434/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., K.,
ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 11 Co 171/2010 z 15. júna 2011 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 90/2012 zo 14. júna 2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2012
doručená sťažnosť M. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A.
K., K., ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 11 Co 171/2010 z 15. júna 2011 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 90/2012 zo 14. júna 2012.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
«Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 14. 6. 2012, sp. zn.
3 Cdo 90/2012-273, v právnej veci sťažovateľa c/a 1/ Mgr. J. G. -dražobník, P., 2/ Mgr.
J. G., P., 3/ B. H., K., 4/ J. K., K., o neplatnosť dražby a určenie vlastníckeho práva, vedenej
na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 37 C 91/2007, bolo odmietnuté moje dovolanie proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 15. 6. 2011, sp. zn. 11 Co 171/2010.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I, zo dňa 22. 2. 2010, sp. zn. 37 C 91/2007-201,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 15. 6. 2011, sp. zn.
11 Co 171/2010, bola zamietnutá moju žaloba o určenie neplatnosti dražby a určenie
vlastníckeho práva. Dôvodom bola skutočnosť preklúzie vo vzťahu k návrhu o neplatnosť
dražby. Jednalo sa o dražbu, ktorá bola vykonaná v rozpore so zákonom č. 527/1992 Zb.
o dobrovoľných dražbách, bez mojej účasti, ako vlastníka draženej nehnuteľnosti, a ktorú
dražbu, keďže som o nej nemal vedomosť, nemohol som napadnúť v zákonnej 3-mesačnej
lehote, pre ktorú preklúziu súd prvého stupňa (ako aj odvolací) neskúmal jej zákonnosť,
najmä však neprejednal môj druhý návrh vo veci, ohľadne určenia vlastníckeho práva.
Proti tomuto som učinil dovolanie, podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Podstatou dovolania bola skutočnosť, že vo veci, ktorá pozostávala z dvoch návrhov
a to návrhu na vyslovenie neplatnosti dražby a návrhu na určenie vlastníckeho práva, súd
prvého, stupňa nevykonal dokazovanie smerom k návrhu na určenie vlastníckeho práva,
s ktorým postupom sa stotožnil aj odvolací súd. Súdy vykonali dokazovanie ohľadne veci
samej iba v prvom návrhu a zamietli ho pre preklúziu, pričom vôbec nevykonali
dokazovanie - nekonali, ohľadne druhého návrhu, ktorý zamietli z dôvodu zániku práva
(preklúzie) na určenie neplatnosti dražby. K takémuto postupu však neboli splnené
podmienky, nakoľko dokazovanie o druhom návrhu nebolo žiadne (a vychádzajúc už len
z označenia veci - určenia vlastníckeho práva, preklúzia tu nemôže byť daná, pričom/a teda
preklúzia bola vyslovená iba vo veci k prvému návrhu)...
Z obsahov napadnutých rozsudkov súdov prvého a druhého stupňa je zrejmé, že súdy
konali len o prvom návrhu a to na určenie neplatnosti dražby, ktorý bol zamietnutý z
dôvodu preklúzie a nekonali o druhom návrhu, na určenie vlastníckeho práva, ale ho akoby
„uzavreli“ zamietnutím prvého návrhu pre preklúziu. Uvedené je v rozpore s
poukazovaným rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktorý vychádza zo zásady ochrany
vlastníctva, ktoré nemôže vlastník stratiť v konaní, ktorého nebol účastníkom a preto mal
súd prvého stupňa riadne prejednať môj návrh na určenie vlastníckeho práva a navrhované
dôkazy vykonať aj osobitne k tomuto návrhu (z ktorého pohľadu, keďže ide o inú skutkovú
situáciu, ako pri neplatnosti dražby, boli by tieto dôkazy aj ináč vyhodnotené). Odôvodnenie
rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu, sa vôbec netýka veci a ani otázky
určenia vlastníckeho práva, ale iba otázky neplatnosti dražby (ktorej preklúzia návrhu
nemôže byť dôvodom na nekonanie návrhu o určenie vlastníckeho práva).»
Na základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd vydal
tento nález:
„Základné práva sťažovateľa zaručené podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd na spravodlivé
a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom, uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, zo dňa 14. 6. 2012, sp. zn. 3 Cdo 90/2012-273, a rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 15. 6. 2011, sp. zn. 11 Co 171/2010, boli porušené.
Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa
14. 6. 2012, sp. zn. 3 Cdo 90/2012-273, a rozsudok Krajského súdu v Košiciach, zo dňa
15. 6. 2011, sp. zn. 11 Co 171/2010 a vec vracia na nové konanie a rozhodnutie.
Ústavný súd SR zakazuje porušovateľovi pokračovať v porušovaní namietaných
základných práv sťažovateľa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Košiciach sú spoločne
a nerozdielne povinní nahradiť sťažovateľovi trovy konania-právneho zastúpenia, na účet
jeho právnej zástupkyne vo výške 269,58 €.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha
v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa
svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.
Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa
tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť
smeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že petit sťažnosti
nezodpovedá jej odôvodneniu. Táto skutočnosť v spojení s tým, že sťažovateľ (okrem
splnomocnenia) k sťažnosti nepripojil jediný relevantný listinný dôkaz (t. j. kópiu
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť
k porušeniu jeho základných práv alebo slobôd, ako jednu z osobitných náležitostí sťažnosti
podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ktorým by preukázal svoje tvrdenia, resp.
opodstatnenosť svojich námietok, neumožňuje ústavnému súdu realizovať ústavný prieskum
prípadného porušenia označených práv sťažovateľa, porušenie ktorých v sťažnosti namieta.
Sťažnosť sťažovateľa teda nespĺňa už citované náležitosti kvalifikovaného návrhu na
začatie konania pred ústavným súdom.
Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle konštantnej judikatúry
ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
(podobne napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011).
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2012